Jarné pozorovanie nočnej oblohy pre verejnosť na hrade Devín organizoval 7. marca už tradične Slovenský zväz astronómov www.szaa.org pod záštitou organizácie Múzeum mesta Bratislavy www.muzeumbratislava.sk.
Plánovať niekoľko týždňov vopred podujatie, ktoré je závislé od počasia je vždy tak trochu risk a nebolo tomu inak ani tentoraz. Ešte začiatkom týždňa predpovede počasia avizovali zamračenú oblohu a my sme zvažovali, či akciu tentokrát radšej nezrušiť – predsa len vidieť na vlastné oči teleskopom napríklad taký Jupiter s jeho mesiacmi je neporovnateľne iný zážitok ako o tom iba počúvať pri zamračenej oblohe. Nakoniec sa potvrdilo to povestné do tretice všetko dobré a počasie nám prialo.
Na úvod akcie sme nadviazali na tradíciu z minulého podujatia a v dobovom oblečení sme publiku priblížili tentokrát životný príbeh Giordana Bruna, ktorého výročie upálenia sme si pripomínali 17. februára. Bol jedným z prvých, ktorí hlásali, že hviezdy sú len ďalšie slnká a môžu mať svoje vlastné planéty. Po tomto krátkom výlete do takmer päťsto ročnej histórie sme sa z minulosti presunuli na súčasnú oblohu. P. Rapavý pútavým a poučným výkladom všetkých previedol súhvezdiami nočnej oblohy spolu s gréckou mytológiou, ktorá k nim neodlučiteľne patrí.
Potom už nebránilo nič tomu, aby sa všetci rozpŕchli po hrade k jednotlivým stanovištiam s teleskopmi. Aj tentokrát sme pre záujemcov pripravili niekoľko odlišných ďalekohľadov, aby návštevníci mali možnosť zažiť pestrú paletu zážitkov a objektov na nočnej oblohe. Mohli si tak pozrieť ako vyzerá naživo Mesiac na monitore počítača len s použitím obyčajného fotoaparátu s objektívom bez potreby astronomického ďalekohľadu. Hneď kúsok vedľa mohli vidieť ukážku smart teleskopov zapožičaných od spoločnosti Sonata Optics www.sonataoptics.sk, ktoré ponúkajú možnosť prepojiť teleskop s mobilom a priamo v telefóne tak vidieť takmer v reálnom čase napríklad galaxie a hmloviny. Na „strednom hrade“ bola už tradične najsilnejšia zostava ďalekohľadov - od šošovkových refraktorov po zrkadlové reflektory. Tu si návštevníci mohli pozrieť klenoty nočnej oblohy v tomto ročnom období – od planét Venuša, Mars a Jupiter (aj Urán) cez Plejády až po Orión a jeho hmlovinu. Rozhovory sa netýkali iba pozorovania, veľa ľudí sa zaujímalo aj o samotné teleskopy a to čo by sme im odporučili na domáce pozorovanie. Nevšedný, ale o to pútavejší, zážitok pripravil pre záujemcov A. Baláž, ktorý si sám vyrobil spektrograf. Spolu s jeho výkladom o tom ako spektrá vznikajú a ako sa využívajú v modernej astrofyzike tak mali ľudia možnosť si pozrieť spektrá hviezd a vidieť nočnú oblohu v inom „svetle“.
Keďže lístky sa nedali kúpiť v predpredaji, ale iba priamo na pokladni tak sme do poslednej chvíle nevedeli koľko ľudí príde. Účasť nakoniec prekonala všetky očakávania. O narastajúcej popularite tohto podujatia svedčí aj fakt, že Adam, ktorý bol hneď na prvom stanovišti, skoro polovicu rozhovorov s návštevníkmi absolvoval po anglicky. Pozrieť nás prišli študenti z Portugalska, ktorí sú na Slovensku v rámci výmenného programu Erazmus, zavítali medzi nás aj rodinky s deťmi až z Ázie.
Keď organizujete akciu pre verejnosť tak môžete všetko dobre pripraviť, mať jasnú oblohu, tím profesionálov, ale o úspechu celej akcie aj tak nakoniec vždy rozhodne spokojnosť návštevníkov. Preto keď sa nás ľudia pýtali, kedy bude ďalšie pozorovanie a dokonca aj to či prídeme urobiť takúto akciu aj k nim do ich mesta tak nás to veľmi potešilo a utvrdilo v tom, že robiť takéto akcie má zmysel...a môžeme začať plánovať ďalšiu :-).
R. Gajdošík, foto M. Grnja
Rasťo ako Giordano Bruno
Prvé pozorovanie sme robili vlani pri príležitosti 460. výročia narodenia G. Galileiho. Jedného z organizátorov, aj napriek jeho protestom, obliekli do dobového kostýmu a tak ho volali “Palileo”. Druhé plánované pozorovanie bolo pre zlú predpoveď počasia zrušené, no a na tom treťom sme dokonca aj zmokli…
Tohtoročné pozorovanie bolo tiež v znamení výročí. Už v úvode hlavný organizátor Rasťo oblečený za Giordana Bruna nechal návštevníkov za základe indícií hádať kto je... Nebolo to však len jedno výročie, keďže práve v deň pozorovania uplynulo aj 400. výročie od narodenia J. Bayera, ktorý vydal ikonickú Uranometriu. Potlesk bol však venovaný aj Rasťovi, ktorý absolvoval už 50. obeh Zeme okolo Slnka.
Milošove stanovište s 35 cm Dobsonom. Podmienky neboli ideálne, Mesiac bol po prvej štvrti a tak oblohu presvetľoval. Mierne horšie to teda bolo s hmlovinami a galaxiami.
Uvidieť Merkúr na oblohe bez ďalekohľadu nie je jednoduché, no tentokrát to boli najlepšie večerné pozorovacie podmienky v tomto roku, 8. 3. bol Merkúr v maximálnej východnej elongácii a pekne viditeľný vľavo dole od jasnej Venuše.
Stanovište "Miro a Maťko"
Andrej zaujal aj tým, že ukazoval spektrá hviezd...
Záujemcov o pozorovanie bolo veľa, no boli disciplinovaní a trpezliví, pýtali sa, zaujímalo ich všetko. Tí najviac diskutujúci dostali ako odmenu nejakú pohľadnicu, skladačku pexeso či Kozmos. Mnohí tento časopis nepoznali a vyjadrovali sa o ňom veľmi pochvalne, niektoré slečny či panie to od nás považovali aj za darček od hvezdárov k MDŽ.
Po pozorovaní sme si ešte aspoň na chvíľku na hrade posedeli a zagratulovali nášmu oslávencovi k narodeninám (foto Maťko Obert)