V sobotu 29. marca 2025 budú otvorené všetky astronomické zariadenia, pripomenieme si tradičný Deň hvezdární a planetárií a obloha nám pripraví aj nevšedný úkaz – čiastočné zatmenie Slnka. V maximálnej fáze, okolo poludnia, bude Mesiac zakrývať okolo 4 % slnečného disku a tak sa nám bude zdať akoby z pravého horného okraja Slnka bolo trošku odhryznuté.
Naposledy bolo zatmenie Slnka od nás pozorovateľné 25. 10. 2022 (35 %) a to nasledujúce uvidíme až 18. 8. 2026 (86 %), krátko pred západom Slnka. Aj keď Mesiac tentokrát zakryje Slnko len málo, nenechajme si to ujsť a navštívme najbližšiu hvezdáreň, kde bude aj bohatý sprievodný program.
Zatmenie Slnka 29. 3. 2025 bude len čiastočné, jeho maximálna fáza bude 93 % v blízkosti Hudsonovho zálivu v severovýchodnej Kanade. U nás v maxime Mesiac zakryje Slnko len na 2,2 – 5,7 %, zvýhodnení budú pozorovatelia v západnej časti Slovenska. Pre vybrané miesta na Slovensku sú presné časy v tabuľke.
Ako uvidíme zatmenie zo Slovenska
Čiastočné zatmenie Slnka 29. marca 2025 bude z nášho územia pozorovateľné v celom priebehu v okolí poludnia, od 11:50 do 12:55 SEČ s maximálnou fázou (pre stred Slovenska) len 4 %. Presné predpovede pre vybrané miesta na Slovensku sú v tabuľke.
Pri pozorovaní Slnka musíme byť mimoriadne opatrní, aby sme si nepoškodili zrak, bežné slnečné okuliare v žiadnom prípade nestačia! Použime dostatočne tmavý filter (zváračské sklo č. 12 – 14), často odporúčané diskety, CD-čka či začadené sklíčka sú nevhodné, pretože prepúšťajú veľa infračerveného žiarenia. Ideálna je vizuálna fólia Astrosolar alebo z nej zhotovené špeciálne okuliare, ktoré majú v každej hvezdárni. Ďalekohľadom je najbezpečnejší spôsob pozorovania v projekcii. Pri priamom pozorovaní cez ďalekohľad je nevyhnutné filter umiestniť pred objektív, filter v blízkosti ohniska sa prehrieva, hrozí jeho prasknutie a vážne poškodenie zraku. V ďalekohľade, pri dostatočnom zväčšení, bude možné sledovať hornatú siluetu Mesiaca.
Ak si chceme zatmenie vyfotografovať, použime objektív s dostatočne dlhým ohniskom alebo fotografujme v projekcii za okulárom. V prípade umiestnenia fotoaparátu na pevný statív môžeme zatmenie exponovať v pravidelných intervaloch (napr. 4 – 5 min, zložením jednotlivých expozícií získame zaujímavý celý priebeh zatmenia (postupku).
Najkrajšie je, samozrejme, úplné zatmenie Slnka, pri ktorom je viditeľná striebristá atmosféra Slnka – koróna, jeden z najkrajších astronomických úkazov. Z nášho územia bolo úplné zatmenie Slnka pozorovateľné 8. 7. 1842 a to ďalšie bude až 7. 10. 2135. Najbližšie úplné zatmenie bude pozorovateľné 12. 8. 2026 zo severovýchodného Španielska, čo môže byť aj typ na prázdninovú dovolenkovú destináciu.
Zatmenia Slnka a Mesiaca poznali staré vyspelé kultúry už pred tisícročiami a vedeli ich aj predpovedať. Zistili, že zatmenia sa periodicky opakujú, táto periodicita sa nazýva saros (18 rokov a ~11 dní; 6 585 d 7 h 42 min). Zatmenie Slnka 29. 3. 2025 je z periódy saros 149, a je to 21. zatmenie z celkového počtu 71. Prvé zatmenie tejto série bolo 21. 8. 1664 a posledné bude 28. 9. 2926.
Ako vzniká zatmenie Slnka
Zatmenie Slnka nastáva v okamžiku, keď sa Mesiac v nove dostane medzi Slnko a Zem a jeho kužeľovitý tieň zatieni Slnko. Zatmenie však nenastáva pri každom nove, pretože Mesiac obieha okolo Zeme po dráhe sklonenej k rovine zemskej dráhy o uhol približne 5°, a tak jeho tieň väčšinou slnečný disk minie. Ak je však Mesiac v nove v blízkosti priesečníkov dráh Zeme a Mesiaca (vzostupný alebo zostupný uzol), nastáva zatmenie Slnka.
Úplné zatmenie Slnka nastane, ak je Slnko od niektorého uzla vo vzdialenosti menšej ako 9,6°. Pri vzdialenosti 9,6° až 11,9° musí nastať zatmenie čiastočné.
V jednom roku nastanú minimálne 2 a maximálne 5 zatmení Slnka. Tento maximálny počet bol naposledy v roku 1935 (5. 1., 3. 2., 30. 6., 30. 7. a 25. 12.) a bude sa opakovať až v roku 2206 (5. 1., 3. 2., 30. 6., 30. 7. a 25. 12.).
V prípade, že kužeľ mesačného tieňa zasiahne Zem, pozorujeme úplné zatmenie Slnka. Šírka tieňa je však maximálne 270 km a tak zatmenie je viditeľné len z tohto úzkeho pásu, ktorý sa nazýva pás totality. Mimo pásu totality je zatmenie viditeľné len ako čiastočné. Keďže Mesiac obieha okolo Zeme po eliptickej dráhe, jeho zdanlivý uhlový priemer sa mení. Ak pri zatmení je Mesiac na oblohe menší ako Slnko, pozorujeme prstencové zatmenie Slnka, keď okolo tmavého disku Mesiaca je tenký prstienok Slnka.
Pozrite si aj úzky kosáčik Mesiaca
Deň po zatmení, 30. marca sa môžeme pokúsiť na večernej oblohe, hodinu po západe Slnka, nájsť „mladý Mesiac“, ktorý bude len 31 hodín po nove. Bude z neho osvetlených len 2,4 % a jeho uzučký kosáčik nájdeme nad západným obzorom vo výške asi 6°. Práve Mesiac krátko po nove je najlepšie hľadať práve v okolí jarnej rovnodennosti, kedy je sklon ekliptiky z obzoru večer najväčší. Rekord to síce nebude, ten je už okolo 15 hodín po nove, no určite vás tento netradičný pohľad na nášho vesmírneho spolupútnika poteší.
Niektoré zaujímavosti súvisiace so zatmením Slnka
(údaje pred rokom 1582 sú podľa gregoriánskeho kalendára)
- pravdepodobne najstaršie zaznamenané úplné zatmenie Slnka je z 11. 12. 3340 pr. n. l. zobrazené na petroglyfoch v Loughcrew (Meath, Írsko)
- najstaršie písomne zaznamenané zatmenie je z Číny 29. 5. 2650 pr. n. l.zatmenie 22. 10. 2136 pr. n. l. z čínskej kroniky Šu-King skončilo pre astronómov Hsi a Ho tragicky, pretože ho zabudli predpovedať a boli popravení
- periodicitu opakovania zatmení (Saros – 18 rokov 11 dní) poznali už Babylončania a Chaldejci v 6. storočí pred našim letopočtom
- 19. 7. 418 - prvé pozorovanie kométy počas úplného zatmenia Slnka (Philostorgius v Malej Ázii)
- 22. 10. 968 prvý opis slnečnej koróny pri zatmení kronikárom v Konstantinopole
- podľa Herodota zatmenie 28. 5. 585 pr. n. l. bolo symbolom mieru (predpovedal ho Táles z Milétu, Tálesovo zatmenie), ukončilo vojnu medzi Lýdiou a Médskou ríšou bitkou pri rieke Halys (dnešné meno rieky v Kizilirmak v Turecku).
- anglický kráľ Henrich I. zomrel dva roky po zatmení Slnka 2. 8. 1133, čo aj tak podnietilo povery, že zatmenie je zlým znamením pre vládcov
- pri prstencovom zatmení 15. 5. 1836 popísal Francis Baily "Bailyho perly"
- 18. augusta 1868 J. Lockyer a J. Janssen pri úplnom zatmení Slnka objavili hélium, druhý najrozšírenejší prvok vo vesmíre (na Zemi bol objavený až o 10 rokov neskôr).
- pri pozorovaní zatmenia 22. 5. 1722 vyslovil José Joaquin de Ferrer predpoklad, že koróna je súčasťou Slnka, nie Mesiaca
- 29. 5. 1919 bola pri úplnom zatmení Slnka (A. Eddington) potvrdená Einsteinova všeobecná teória relativity (efekt gravitačnej šošovky)
- prstencové zatmenie Slnka (tranzit Phobosu) z Marsu pozoroval rover Curiosity 20. 8. 2013
- medzi rokmi 4 000 pr. n. l. a 6 000 n. l. najdlhšie zatmenie s trvaním 7 minút a 29 sekúnd nastane 16. 7. 2186
- zo Slovenska bolo úplné zatmenie Slnka viditeľné 8. 7. 1842 a najbližšie bude až 7. 10. 2135
- zatmenia sú mimoriadne dôležité pre chronológiu (napr. založenie Ríma, ukrižovanie Krista, návrat Odysea z Trójskej vojny), ako aj určovanie rotácie Zeme v minulosti.
- vzdialenosť Mesiaca od Zeme sa zväčšuje v súčasnosti asi o 3,8 cm/rok a tak približne o 600 miliónov rokov už bude jeho zdanlivý uhlový priemer menší ako Slnka a tak úplné zatmenia Slnka už pozorovateľné nebudú.
- Zem je jedinou planétou v Slnečnej sústavy z ktorej je možné pozorovať úplné zatmenia Slnka. Zhodou okolností je Mesiac 400 krát menší ako Slnko no aj 400 krát bližšie a tak na oblohe majú približne rovnaký uhlový priemer 0,5°.
- Podľa vikingskej báje vlk Sköll prenasleduje kone, ktoré ťahajú voz na ktorom je slnko (Sól). Keď ich doženie, nastane zatmenie Slnka a Vikingovia dostanú pokyn búchať hrncami a pod., aby vlka vystrašili a vrátili Slnko ľuďom. V Číne si mysleli, že Slnko požiera drak.
- U indiánov kmeňa Pomo je príbeh o medveďovi, ktorý sa pustil do boja so Slnkom a zahryzol sa doň. Pre zatmenie majú výraz „Slnko pohrýzol medveď“.
- V Koutammakou (Batammariba) v západnej Afrike sú ľudia presvedčení, že počas zatmenia Slnko a Mesiac bojujú. Domnievajú sa, že jediný spôsob ako tento konflikt zastaviť je, aby ľudia na Zemi urovnali svoje nezhody.
P. Rapavý
Pri pozorovaní Slnka musíme dbať na dostatočnú ochranu zraku!
Pozorovanie Slnka v projekcii (vľavo triédrom, vpravo malým refraktorom)
Vizuálne pozorovanie s použitím fólie Astrosolar (vizuálna ND 5.0) - okuliare a filtre pred objektívom pri pozorovaní prechodu Venuše popred slnečný disk 8. júna 2004 vo hvezdárni v Rimavskej Sobote
Veľkosť Slnka na negatíve (digitálny fullframe), kinofilm 24 x 36 mm pri použití objektívov s rôznymi ohniskami
Fotografovanie v projekcii za okulárom. Pri fotografovaní je možné použiť aj fóliu Astrosolar photo ND 3.8
