Doc. RNDr. Pavel Paľuš, CSc. (3. 3. 1936 – 3. 5. 2024) bol popredný slovenský astronóm a dlhoročný pedagóg. Narodil sa v dedinke Ľuboriečka, v okrese Lučenec, kde absolvoval aj základnú školu, neskôr v roku 1954 maturoval na gymnáziu v Lučenci. Po skončení Vysokej školy pedagogickej v Bratislave v roku 1958 pracoval tri roky ako stredoškolský profesor na Dvanásťročnej strednej škole vo Fiľakove.
Svoju vôľu po získaní ďalších vedomostí deklaroval zápisom na štúdium astronómie na Karlovej univerzite v Prahe (1961 – 1962) kde získal titul RNDr. Vedeckú ašpirantúru ukončil na Astronomickom ústave AV ČR v Ondřejove u doc. Josipa Kleczeka. Pokračoval tak v práci, ktorá bola orientovaná na fyziku Slnka skúmaním dynamiky procesov v protuberanciách. Tento odbor bol aj témou jeho dizertačnej práce. Titul docent získal v roku 1977.
Na Astronomický ústav SAV nastúpil po úspešnom konkurznom konaní ako odborný pracovník a na observatóriu na Skalnatom Plese sa venoval pozorovaniu umelých družíc. Neskôr bol riaditeľkou ústavu, dr. Pajdušákovou, poverený prípravou, a potom aj vedením, stanice pre pozorovanie Slnka na Lomnickom štíte. Bola to v tom období piata stanica na svete zameraná na pozorovanie Slnka pomocou koronografu. Na Lomnickom štíte pracoval 5 rokov.
Od roku 1965 bol vysokoškolským pedagógom ako asistent na Katedre jadrovej fyziky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (neskôr Matematicko-fyzikálna fakulta a na Fakulta matematiky a informatiky). Neskôr pracoval u prof. M. Končeka v oddelení astronómie. Na podnet prof. Siráňa, a aj s pričinením doc. Paľuša vznikla Katedra astronómie, geofyziky a meteorológie ako nový samostatný vedný odbor Prírodovedeckej fakulty. Ako dlhoročný vedúci Katedry astronómie a astrofyziky sa doc. Paľuš stal otcom myšlienky pretvoriť Katedru na Astronomický ústav FMFI UK, ktorý vznikol v roku 1997 a doc. Paľuš dlhé roky pôsobil ako jeho riaditeľ. Pre rozvoj astronómie sa vytvorili nové dimenzie, keď sa podarilo získať bezplatným prevodom 60-cm zrkadlový ďalekohľad z Astronomického ústavu SAV zo Skalnatého Plesa. Tak vznikla aj potreba výstavby nového pracoviska v Modre-Piesok. Podieľal sa na vybudovaní observatória v Modre, ktoré významne prispelo k rozvoju astronómie a jej praktickej výučby v rámci univerzity. Veľkú pomoc a úsilie v tomto smere vynaložili aj prof. V. Peterka, prof. G. Siráň, ako aj Dušan Kalmančok. Výstavba pracoviska bol dlhodobý proces – od r. 1984 až do r. 1993, kedy bolo pracovisko slávnostne otvorené. Onedlho dosiahlo prvé úspechy v podobe objavov planétok, asteroidov. Prvé z nich nesú mená (10207) Comeniana, (11118) Modra a (11614) Istropolitana. Súčasne sa rozvíjala aj odborná vedecká spolupráca nielen doma, ale i s pracoviskami v zahraničí.
Doc. Paľuš bol členom Medzinárodnej astronomickej únie, kde pracoval v komisiách pre Slnko a vyučovanie astronómie. Bol dlhoročným predsedom Slovenskej astronomickej spoločnosti SAV (1986 – 1992), je jej čestným členom. Organizoval Medzinárodnú univerzitu astronómie pre študentov a záujemcov o astronómiu zo všetkých svetadielov. Prednášal na prvej Detskej univerzite UK a od založenia Univerzity tretieho veku v roku 2001 bol jej rektorom.
Počas svojho dlhodobého pôsobenia na FMFI UK vychoval doc. Paľuš desiatky absolventov a mladých vedeckých pracovníkov. Prijal na ústav viacerých mladých kolegov (doc. J. Klačka, doc. E. Dzifčáková, doc. L. Kornoš, dr. A. Galád, doc. J. Tóth, dr. A. Kulinová). Svojou organizačnou a riadiacou aktivitou sa významne zaslúžil aj o rozvoj fakulty FMFI a nemalou mierou prispel k dobrému menu Univerzity Komenského. Doc. Paľuš publikoval desiatky odborných článkov doma i v zahraničí. Prednášal na univerzitách v Krakove a Kyjeve. Absolvoval dlhodobý pobyt v Manchestri a aktívne sa zúčastnil viacerých svetových kongresov. Veľmi cenné bolo aj jeho pôsobenie na poli popularizácie astronómie boli mu udelené viaceré významné ocenenia.
Doc. Paľuš mal vrúcny vzťah k astronómii a stretnutia s ním boli vždy príjemné a inšpirujúce. Astronomické tábory hvezdárne v Rimavskej Sobote, ako aj niektoré pozorovania meteorov, sa konali na chate Závada pri Ďubákove a keďže mal P. Paľuš chalupu len neďaleko, stretávali sme sa aj tam. Posledné roky žil s manželkou v Dolných Orešanoch a keďže sa v Smoleniciach konal pravidelne Festival fyziky, boli sme pozývaní na stretnutie pri poháriku známeho Orešanského červeného.
Spolu s kolegami napísal knihu Dotyky s vesmírom (2010). Kolegovia po ňom pomenovali asteroid (24194) Paľuš, objavený v Modre.
Priateľ Paľko nás opustil vo veku 88 rokov a posledná rozlúčka sa konala na prianie zosnulého, len v kruhu rodiny. Česť jeho pamiatke!
P. Rapavý s použitím textov J. Tótha a R. Gálisa
Ďalšie odkazy: História oddelenia astronómie a astrofyziky, História Astronomického a geofyzikálneho observatória FMFI UK
