Médiá s radosťou, takmer pri každom astronomickom úkaze, napíšu, že uvidíme „vesmírne divadlo“... Ľudia sú potom častokrát sklamaní, no tentokrát to skutočne divadlo bolo. A to také, aké sme tu nemali 20 rokov – krásna polárna žiara! Predpovedať polárnu žiaru nie je jednoduché, no tentokrát to bolo takmer na 100 %. Slnko je v maxime svojho jednásťročného cyklu, na jeho disku je množstvo slnečných škvŕn. A práve jedna z nich, označená ako NOAA 13664 bola mimoriadne aktívna a vyprodukovala niekoľko erupcií s výronom koronálnej hmoty smerujúcej k Zemi. Slnečný vietor interagoval so zemskou magnetosférou, nastala geomagnetická búrka a aj z našich zemepisných šírok bola viditeľná polárna žiara. To najlepšie bolo v noci z 10. na 11. mája a keďže na mnohých miestach bolo jasno alebo len malá oblačnosť, videli tu tisícky ľudí a sociálne siete sa zapĺňali farebnými obrázkami.
Už 10. 5. popoludní som mal telefonát „Videl si aký je Kp index? A to Bz, no to je fantastické, ak to vydrží do zotmenia, máme sa na čo tešiť“. Obdivovatelia nočnej oblohy boli v strehu a dočkali sa. Zvonili mobily, prichádzali SMS, množili sa správy na všetkých sociálnych sieťach. Aktuálne informácie boli na FB stránke Minutky z vesmíru (P. Horálek). A okolo 22. hodiny sa to začalo: „Ty volééé“, „Fantázia“, „Je toto vôbec možné?“ „Brutálna krása aj bez foťáku“... Skúsenejší boli pripravení a tak sa ich karty vo fotoaparátoch zapĺňali dátami, niektorí ich mali 100 – 200 GB. Nižšie je niekoľko obrázkov od našincov, ktorí mali jasno. Fotograficky bola táto nezvyčajná aurora takmer po celej oblohe. V červenkastých odtieňoch bola zahalená aj Severná koruna, Had či Hadonos a ráno sa v nich dokonca zobúdzal nad juhom aj Škorpión.
Ak ste v túto noc neuspeli, nemusíte zúfať, aktivita je stále vysoká a „vinník – slnečná škvrna“ je stále aktívna, erupcia triedy X v nej bola ešte 11. 5. popoludní. Šanca na polárnu žiaru bude možno až do utorka.
Skupina slnečných škvŕn NOAA 13664 sa objavila na východnom okraji slnečného disku 30. apríla a postupne sa zväčšovala, a zhruba od 5. mája bola dobre viditeľná, pri použití vhodného filtra, aj bez ďalekohľadu. Je to zatiaľ najväčšia škvrna tohto slnečného cyklu, prekonala aj tú doterajšiu NOAA 13590 z 24. februára. 10. 5. mala plochu 2 400 milióntin slnečného disku (7,3 miliárd km2) a jej dĺžka bola vyše 200 tisíc km. Podľa klasifikácie slnečných škvŕn bola typu FKC a magnetickú konfiguráciu βγδ.
Ak chcete vedieť o polárnych žiarach viac, prípadne ako si ich aj odfotografovať, prečítajte si článok M. Dujniča v Kozmose 2/2024 - Polárna žiara: krásna, tajomná, dych berúca.
Nižšie na obrázkoch je „vinník“, slnečná škvrna a spomínané „vesmírne divadlo“ z dielne niektorých našincov.
Slnečná škvrna NOAA 13664 30. 4. - 10. 5. 2024 (animácia)
NOAA 13664 od Martina Kaveckého z Kamennej Poruby
10. 5. 2024 - Obertovci z Dolného Baru poslali obrázok protuberanie "Brontosaurus"
Ján Gajdoš (Belá nad Cirochou) - polárna žiara siahajúca až k zapadajúcemu Mesiacu
Zdeněk Bardon (Rasošky) - polární záře byla bez přikrášlení naprosto neuvěřitelný nebeský "cirkus" se vším všudy. Absolutně úžasné!!!
Polárna žiara od nášho zahraničného člena Jara Grňu až z Báčskeho Petrovca v Srbsku
Rozhovor J. Grňu z Gymnázia J. Kollára (najväčšie gymnázium mimo Slovenska kde sa vyučuje v slovenčine) v TV Petrovec
Marián Dujnič (Kopčany): "Vycestoval som v čase do obdobia Veľkomoravskej ríše, keď kostol. sv. Margity z Antiochie postavili. Vybral som si miesto so silným genius loci, aby metafyzický zážitok bol dokonalý, Noc od zmrku do svitu som prežil osamote ak nepočítam prítomnosť duchov tých, čo tu vzdávali poctu Stvoriteľovi nebies a zeme a štvornohých tvorov lúk a lesov. Na opis nádhery nemám slov. Rozhodol som sa, že nechám rozprávať fotografie a zdržím sa komentárov, čo nebeský úkaz na takom mieste vyvolával. Napokon, vo fotkách je odraz zápisu v mojom vedomí i v duši."
(Románsky kostol v Kopčanoch, jeden z najstarších u nás, noc z 10./11. mája 2024 o 0:36 LSEČ)
M. Trembáč (Devínska Nová Ves) - Cyklomost Slobody (známy aj ako Most Ch. Norrisa...)
J. Obertová (s asistentkou Viki): " Tentokrát, a prvýkrát, som fotila auróru zo Slovenska z hradu Bzovík. Farebnosť úúúplne iná ako zo severu, no keď tancovala, mala som pocit, že sa vyrovná tej severskej. Proste nádhera."
P. Vígh (MO RS) - len mobilovka z Nových Zámkov
M. Harman (Vartovka) - farebné divadlo nad Banskou Bystricou
A určite si pozrite aj video od súmraku až do svitania
Ľ. Hambálek (AsÚ SAV) -polárna žiara zo Skalnatého Plesa, nad severovýchodným obzorom bola natoľko jasná, že je na webkamere dokonca preexponovaná...
O výnimočnosti, akou táto polárna žiara bola, svedčí aj obrázok P. Pazoura:
"Kdyby mi někdo tvrdil, že uvidím polární záři na Kanárských ostrovech, asi bych si trochu ťukal na čelo 😉. A ejhle, včera na ostrově Fuerteventura (~28,5° N)💚.
Petr Pazour je prvý, ktorý poslal obrázok ešte v roku 2005 do predkola, dnes už legendárnej, súťaže ČAM, ktorej je SZA partnerom a má trojčlenné zastúpenie aj v porote.
O mimoriadnej viditeľnosti aj v južnejších zemepisných šírkach svedčia aj správy z Mexika, Floridy či Puerto Rico (18,5° N).
Z južnej pologule bola viditeľná dokonca aj v Namíbii (22,5°), teda až nad obratníkom Kozorožca!
Klikni na obrázok a pokochaj sa :-)
Video: Matúš Trebmáč - Devínska Nová Ves pri Morave 10.5.2024
A. Duboš (Martin) - polárna žiara o 0:47 SELČ, zážitky z noci a viac obrázkov je TU.
Pavol Janúšek – dychberúce celooblohové video aj so vzácou „polárnou korónou“ (0:14)
Slnečná škvrna NOAA 13664 sa s nami rozlúčila, už za západným limbom Slnka, erupciou triedy X8.7, najsilnejšou v súčasnom cykle slnečnej aktivity.
Mimoriadnu viditeľnosť dokumentuje aj nasledujúci obrázok (prevzaté z FB - Minutky z vesmíru)
Jak vzácné byly polární záře před 10 dny? Na zdánlivě nudném grafu to lze vyčíst. Za posledních 500 let se podařilo zaznamenat hned několik září, které byly pozorovatelné v zeměpisných šířkách menších jak 20° (tedy mezi obratníky a rovníkem). To už je opravdu vzácné. Na časové ose jsou ukázány v kolečkách odpovídajících zónám, odkud záře byly vidět nejblíže k rovníku. MLAT je magnetická šířka (oproti zeměpisné je posunuta podle dobové polohy magnetických pólů, které neleží přesně tam kde ty geografické). Rekordmanem je v tomto Carringtonova událost z roku 1859, ale také události z let 1872 a 1921. U každého milníku je také občas napsáno, jak dlouho geomagnetická bouře probíhala (někdy až několik dní) a v horní části jsou pak poznámky o tom, jaké technické pokroky lidstvo v daném období učinilo (ty, na které mohou mít geomagnetické bouře vliv). Jak vidno, událost před 10 dny byla jedna z 20 nejintenzivnějších zaznamenaných za posledních 5 století. Kdo jste polárné záře viděli, vězte, že jste byli svědky opravdu mimořádné astronomické události. Zdroj: Hayakawa et al. (2024).