„Memoriál Daniely Kunzovej, Pavla Kleczka, Zdenka Taranta“ (pripomienka na: RNDr. E. Csereho, Ing. E. Krchovú a D. Krchu).
Ebicyklisti očakávali júlový spln Mesiaca s veľkým napätím, lebo hrozili extrémne vrtochy počasia. Väčšina využila možnosť pricestovať do Prešova autom, odparkovať ho tam a priviesť si na Ebi nadštandardnú bagáž. A tak si ku Covid pasu
pribalili gumáky, hubertus, aj krém na opaľovanie. Našli sa aj takí, ktorí pricestovali o deň skôr, aby okrem iného stihli prednášku Pavla Gábora na tému „Vatikánske observatórium včera a dnes“.Slávnostnému zahájeniu Ebicyklu predchádzalo prvé stretnutie s astronómiou vo vynovenej Hvezdárni a planetáriu v Prešove, kde nás srdečne prijali manželia Kolivoškovci a prišla nás pozdraviť aj p. Š. Lenzová, bývala riaditeľka tejto hvezdárne.
„Východniarsky Šmodrch 2021” bol slávnostne zahájený 17. júla a pôvodný počet 47 prihlásených sa, žiaľ, kvôli prísnym vyhláškam o Covide ustálil na 35 ebilidičiek. V nedeľu sa od skorých ranných hodín ebicyklisti rojili smerom na Fintice, známe návštevou L .van Beethovena, Bardejov do Roztok, lebo nik nechcel podceniť predpoveď počasia. Bola to tranzitná etapa, lebo na pondelok sme mali dohodnutú prehliadku Bardejova aj so sprievodkyňou. Od p. Švecovej sme sa dozvedeli všetko podstatné o slávnej minulosti mesta, ktoré je od r. 2 000 zapísané v Svetového dedičstve UNESCO a užili si ho v jeho súčasnej podobe.
Itinerár Ebicykla bol zostavovaný s úmyslom hviezdicovite spoznávať miesta, ktoré sme kedysi „iba preleteli”. Hvezdáreň v Roztokoch (pracovisko Podduklianského osvetového strediska vo Svidníku) sme si zvolili za svoje útočisko na tri noci. V pondelok podvečer čakalo na mnohých netradičné pripomenutie si 85-tich narodenín nášho hejtmana Jiřího Grygara. Spoločnými silami sme pri „náučnej ceste okolo našej Slnečnej sústavy”, cca pri Oortovom mračne, zasadili „Lipu Jiřího Grygara“, strom Slovanov, ako pripomienku na česko-slovenské korene Ebicykla a z úcty k nášmu oslávencovi Polnému Hejtmanovi S. J.
V utorok sa časť z nás rozhodla bicyklovať zašmodrchovanými cestami-necestami, v poľskom pohraničí, do Údolia smrti a bunkrov vo Vyšnom Komárniku. Ďalší si zvolili okolie Svidníka po menej trekových cestách, alebo návrat na hrad Zborov, Večer sme však všetci spoločne ale sme absolvovali prehliadku pozorovateľne nášho dočasného domova v Roztokoch.
Etapa z Roztokov do Ladomirova pri Kolonici zaručovala výživnú porciu 120 km bohom zabudnutou krajinou s cestami ako na hojdačke. Odmenou za vynaloženú námahu boli Medzilaborce s múzeom Andyho Warhola zakladateľa pop-artu, množstvo cerkví, všadeprítomné bociany, či dedinka Osadné s kostnicou vojakov z 1.svetovej vojny.
Vo štvrtok dopoludnia sme zažili na Kolonici „stretnutie s astronómiou po 20-tich rokoch”. V r. 2000 tu prebiehali realizačné práce na inštaláciu VNT (Vihorlatský Národný Teleskop) s priemerom zrkadla 1m z Odesy. Dnes je tu špičkové pracovisko zamerané na monitoring kataklizmatických premenných hviezd, fotometriu zákrytových premenných a ďalšie odborné pozorovania, netradičné planetárium, M. A. R. S (Mobilná Astro Rotačná Stanica) na vizuálne pozorovanie nočnej oblohy. Žiaľ, čakala nás ešte piata etapa a tak sa lúčime s hostiteľmi I. Kudzejom a P. A. Dubovským, vysadáme „na kone” a smerujeme do NP Poloniny.
Neďaleko Stakčína zastavujeme pri tzv. Panteóne, v Uliči obdivujeme miniatúry drevených cerkví a v najvýchodnejšej obci SR v Novej Sedlici zrekonštruovanú drevenicu „rozprávkového dedka Večerníčka“. V Zboji zastavujeme pri dôležitej astrozastávke tohto dňa. Je to systém informačných tabúľ Parku tmavej oblohy Poloniny, tzv. „Symbolický cintorín obetí svetelného znečistenia“. V ich tesnej blízkosti sa nachádzal model meteoroidu Kňahyňa aj so sprievodnými informáciami o ňom. Tento najväčší zaznamenaný kamenný meteorit v Európe (dopadlo viac ako 500 kg) v r. 1866 zahučal z vesmíru a dopadol pri dnešnej ukrajinskej obci Kňahyňa, niekoľko stoviek metrov od súčasnej hranice.
Celý týždeň čelili ebicyklisti ohromnému úpeku, a tak v piatok vynechali slávne Sobranecké gitarové múzeum a rovno si to širovali k Zemplínskej Šírave. Mojou prioritou bol cintorín v Sobranciach, kde je pochovaný ocino, RNDr. Csere, ktorého si jeho rodné mesto uctilo pri príležitosti 100-ho výročia vzniku 1. ČSR titulom „Významný rodák mesta”. Večer sa opäť všetci stretávame vo hvezdárni v Michalovciach, aby sme sa niečo zaujímavé dozvedeli od Z Komáreka o technickom vybavení a histórii tejto zrekonštruovanej hvezdárne.
Záverečná etapa nás priviedla do Európskeho hlavného mesta kultúry z r. 2013, do Košíc. V CVČ Domino sme si najprv vypočuli prednášku J. Grygara „Tahity-cykl po stopách M. R. Štefánika“a po jej skončení sa nezadržateľne priblížil záver celého nášho putovania. Záverečné zhodnotenie obsahovalo poďakovanie P. Kaňukovi, všetkým, ktorí sa podieľali na zdarnom priebehu Ebicykla a veľké ďakujem Imrovi Kresťankovi a Milošovi Socháňovi, rodinke Obertovcov a Palimu Rapavému za výborné rady, a napokon prírode, pretože ku nám bola vždy láskavá a dopriala nám vynikajúce pozorovacie podmienky nielen na terase CVČ v Košiciach.
Chcem sa s Vami podeliť o úžasný nedeľný zážitok. Členom tzv. „vlakovej sekcie“ zabezpečil Vatikán (P. Gábor) veeeľké prekvapenie... Jednalo sa o exkurziu do Centra pokročilých fyzikálnych štúdií materiálov v extrémnych podmienkach Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Laicky povedané, vedecké pracovisko extrémne nízkych teplôt, blízkych 0 K, pracovisko, kde sa tekuté 3He obohacovalo, a pri tom sa diali divy ako vo vesmíre za čias veľkého tresku…
Kláštor p. Znievom 19. 8. 2021
Katarína Žilinská-Csere, MarkytanKa Ebicyklu
foto https://ebicykl.cz/
Úvodné slovo R. Kolivoškovej pred prehliadkou priestorov hvezdárne
Roztoky - cesta na koniec Slnečnej sústavy, kde niekde až v Oortov oblaku má byť zasadená pamätná lipa...
Lipa aj s pamätnou tabuľou (sadil si ju oslávenec sám s ďalšími ebilidičkami)
Nuž a aká by to bola oslava bez torty?
Takto si uctili Sobrance Dr. Csereho na miestnom cintoríne