Invenčné podujatie Objavte Poloniny sa uskutočnilo, v podstate pokusne, vlani po prvýkrát a jeho organizátorky ani netušili, aký bude mať úspech. Bol to teda len nultý ročník a tak tohto roku sa už išlo aj s hvezdármi „na ostro“. Víkendový termín 13. – 15. 8. sme vybrali, aj s ohľadom na možnosti pozorovania oblohy a neustále zmeny v nariadeniach obmedzujúcich opatrení, v období maxima Perzeíd. Mesiac, ktorý je pre verejnosť veľmi vďačným objektom pozorovania bol len niekoľko dní po nove, už za súmraku bolo možné vidieť aj Saturn a Jupiter.
Po západe Mesiaca si všetci vychutnali skvelú oblohu, ktorá je v Runine výborná. Starosta obce Marián Regula je už našim priateľom a podporovateľom a tak bola obec bez verejného osvetlenia. Nad nami sa teda klenula krásna striebristá Mliečna cesta a jej najbohatšie časti boli viditeľné až po obzor.
Organizátorky niekde napísali, že kto príde do Polonín, možno objaví aj novú hviezdu :-). Keď som si to prečítal, pousmial som sa. Nuž a takmer sa to splnilo. Tesne pod hranicu viditeľnosti voľným okom zoslabla len deň pred pozorovaním rekurentná nova RS Oph, ktorá vzplanula po viac ako 15. rokoch len niekoľko dní predtým...
Po skúsenostiach a skvelých referenciách z nultého ročníka sme si boli vedomí, že len traja to tohto roku zvládneme len ťažko. Poloniny a skvelé pozorovacie podmienky však boli lákadlom aj pre ďalších našich priateľov (niektorí sú členovia SAS pri SAV, no a všetci z MO SZA v Rimavskej Sobote) a milovníkov astronómie. Slovo dalo slovo a tak nám dobrovoľníci, aj s ďalekohľadmi, postupne pribúdali. A bolo to veru dobre, veď zvlášť v noci sa lúka nad Runinou len tak hemžila návštevníkmi. Koľko ich bolo presne ani nevieme, no kvalifikovaný odhad je niekde okolo 400. Počas dňa, pri pozorovaní Slnka či Venuše problém nebol, no v noci by sme už nestíhali. K dispozícii sme však tentokrát mali 6 ďalekohľadov a niektorí návštevníci si doniesli aj vlastné. Slnko trošku sklamalo, rekurentných škvŕn sme sa nedočkali, no o to viac potešili pekné protuberancie alebo aj ukážky polarizácie. Pozorovali sme, diskutovali a keď bolo potrebné niečo vysvetliť tak aj kreslili. Pozorovanie bolo dopoludnia aj popoludní, no aj vo „voľnom čase“ medzi nimi, či pozorovaním nočným, sme si neoddýchli. A vlastne aj áno, lebo rozhovory s ľuďmi v hostinci u Mirka boli zaujímavé a často inšpirujúce aj pre nás. Niektoré boli jednoduchšie, niektoré nie, niektoré priam zapeklité, od jadrovky, cez kvantovku až po problémy kozmologické.
Táto lúka za Runinou sa v noci zaplnila ďalekohľadmi a ožila návštevníkmi
Večerný a nočný program už bol organizačne zvládnutý lepšie ako vlani, viac ďalekohľadov bolo predsa len výhodou. A v piatok sme dostali dokonca ešte posilu v osobnosti P. A. Dubovského z AO na Kolonickom sedle, ktorý prišiel aj so svojim 30 cm Chermelinom na Dobsonovej montáži. Ešte za súmraku bolo vidieť Venušu, a po nej prišiel na rad Mesiac vo fáze, keď na terminátore bolo miesto pristátia Apolla 11. Vopred pripravené fotografie identifikáciu uľahčovali a viacerí si Mesiac aj fotili. S prvými hviezdami začala orientácia na oblohe, nad juhovýchodom svietil Saturn a vychádzajúci Jupiter bol už medzi stromami ako reflektor. Oblohu križovali zelené lúče laserov, pri každom ďalekohľade sa diskutovalo, bolo počuť mýty o súhvezdiach aj množstvo informácií o práve pozorovaných objektoch. Návštevníci si tak pozreli nielen hviezdy, dvojhviezdy či viacnásobnú sústavy, ale aj rôzne typy objektov nočnej oblohy, od hviezdokôp cez hmloviny až po vzdialené galaxie. Nuž a to všetko milo prerušované výkrikmi pri jasnej Perzeide. Končili sme neskoro po polnoci. Unavení, no s dobrým pocitom. Druhý deň večer bola obloha značne zamračená, no aj tu optimisti zvíťazili a vyjasnilo sa. Damoklovým mečom tohto podujatia je počasie a zážitok z nočnej oblohy by nevyvážili ani pripravené prednášky v kultúrnom dome, ktorý bol ústretovým starostom prisľúbený. Lepšie to bolo tentokrát aj s autami, organizátori prichádzajúce vozidlá odstavovali už na námestí a parkovisku.
Záujemcom boli k dispozícii plagáty a informačno-propagačné materiály. Týmito sme doplnili aj malé informačné stredisko v Runine, kde to skutočne žije vďaka pani Kamile. Časť sobotňajšieho dopoludnia som s P. Begenim venoval návšteve Novej Sedlice, kde je rekonštruovaná známa chalúpka Dedka Večerníčka a kde bude aj rozprávková expozícia. Dedko Večerníček každý večer hviezdy zapaľuje a ľudia ich nevhodným svietením zhasínajú. Nuž a tak je možné, že aj tu budú už čoskoro informácie aj o svetelnom znečistení, zatiaľ je reakcia RTVS (majiteľa chalúpky) pozitívna a my sme ochotní spolupracovať. Aj tu nás potešili dievčatká kresliace pred chalúpkou: "Ahote ujovia, my vás poznáme, my sme včera s vami v noci pozorovali hviezdy". Informačné materiály sme teda doručili nielen do chalúpky v Novej Sedlici ale aj do Zboja, kde nás však prázdne informačné stredisko pri Symbolickom cintoríne obetí svetelného znečistenia a modeli meteoroidu Kňahyňa akosi zarmútilo...
V Runine sa už tradične cítime príjemne, sú tu milí ľudia, je to ako v inom svete. Pochvala patrí organizátorom a naše poďakovanie skvelému starostovi Mariánovi, krčmárovi Mirovi a samozrejme všetkým, ktorí sa na pozorovaní podieľali: P. Begeni, R. Takács, P. Rapavý, M. Obert so synom Jakubom (ten mal pri pozorovaní krst ohňom a zvládol ho na jedničku), Ch. Nagy, L. Hruška, B. Friege-Pitzen a S. Rapavá.
Ďakujeme, a o rok dovidenia v Runine
fotografie: Ch. Nagy, P. Rapavý, R. Takács, S. Rapavá, B. Friege-Pitzen
Malý Lunt bol skvelým pomocníkom pri pozorovaní protuberancií i chromosféry
Polarizačné akvárko vyvolávalo údiv...
Dva z ďalekohľadov na pozorovanie fotosféry
Pri západe Slnka v sobotu to najlepšie nevyzeralo, no predpoveď bola vcelku priaznivá a vyplnila sa
Zážitková výtvarná aktivita pre deti pred chalúpkou Dedka Večerníčka v Novej Sedlici
Zatiaľ je chalúpka prázdna...
Gastronomickým zážitkom a vyvrcholením astronomického víkendu pre nás boli tatakčane pirohy, ktoré pre nás pripravila usmievavá pani starostová.
Nuž a tak sme si zamlsali, niektorí ešte niečo také výborné vraj nejedli... Ďakujeme!