No kto z astronómov a nadšencov tmavej oblohy by nepoznal ten čarokrásny kút na severovýchode Slovenska. Už v roku 2010 tu bol vyhlásený Park tmavej oblohy Poloniny (PTOP) ako prvý na Slovensku, veď svetelné znečistenie je tu minimálne, nočné životné prostredie také ako má byť a podmienky na pozorovanie hviezdnej oblohy vynikajúce...
PTOP je teda rajom nielen pre turistov, milovníkov hviezdnej oblohy ale aj astronómov a astrofotografov. Už v roku 2020 nás oslovilo o. z. Take naše s tým, že pripravujú zážitkový víkend v Poloninách a hvezdári by mali byť pri tom. Slovo dalo slovo, a keď sa akcia podarila pokračovanie bolo zákonité a dnes sme s Evkou aj jej kolegyňami priatelia. Sú invenčné, charizmatické a tohto roku na piatom ročníku pripravili 30 zážitkov...
Medzi tie, ktoré najviac lákajú, je samozrejme pozorovanie oblohy, predovšetkým tej hviezdnej. Tento rok bol výnimočný aj tým, že to bolo krátko pred maximom Perzeíd a tak to bola aj noc množstva splnených želaní.
Hvezdári sú už tradične na lúke za obcou Runina, ktorú nazývame „tmavé srdce Polonín“. Obloha je tu skvelá, ľudia príjemní a pohostinní. Oni sú proste naši a my sme ich. Spolupráca so starostom je príkladná a mohla by byť vzorom aj pre ďalších. Aj keď zážitkový víkend bol 9. – 11. augusta, niektorí hvezdári dorazili do Runiny už v stredu 7. 8., aby si užili čo najviac z krás oblohy, kde sa striebristá Mliečna cesta klenie od obzoru po obzor. Hlavný stan sme si tohto roku rozložili pri Krčme u Mirka a tak denné pozorovanie bolo od rána až do neskorého večera. A bolo sa veru na či dívať. Slnečné škvrny boli viditeľné (samozrejme so špeciálnymi okuliarmi) aj bez ďalekohľadu. V teleskopoch boli ako na dosah ruky s bohatou štruktúrou a v chromosférických ďalekohľadoch potešili krásne protuberancie. Nuž a reč prišla aj na májovú polárnu žiaru, ktorú mnohí videli. Je len škoda, že sme v Poloninách neboli o deň dlhšie, videli by sme ju zas a aj s Perzeidami na červenkastom pozadí.
Keďže v noci mali byť vidieť „padajúce hviezdy“, Rasťo pripravil vedomostný kvíz, ktorý sa stretol s nečakaným úspechom. Otázky boli ľahšie, ťažšie, no aj záludné... Všetci sa však niečo naučili a dostali aj odmeny. K dispozícii sme mali najnovšie Kozmosy (ďakujeme SÚH), informačné letáčiky, pexesá, mapky, pohľadnice... Tí najmenší sa hrali s modelmi Slnečnej sústavy a rozšantení naháňali aj malé asteroidy. Na propagačných stojanoch boli informácie predovšetkým o Slnku a na štyroch roll-upoch aj o svetlenom znečistení či meteoritoch na Slovensku. Kto ich dobre čítal, pri kvíze mal výhodu... Dvojice či rodiny úpenlivo súťažili a skóre pri pätnástich otázkach sa často menilo. Aj potom však rozhovory pokračovali a niektoré skončili aj pozvaním našich hvezdárov na prednášku. Nik z návštevníkov však skutočný meteorit v ruke nemal a tak to bol pre nich zážitok mať ho v rukách. Keď prišla reč na ich vek, začalo hádanie. Jedna dievčina na otázku, čo najstaršie držala v ruke odpovedala „ruku môjho starého otca“. K správnej odpovedi viedla často dlhá mnohokolová tipovačka, ktorá niekedy začínala len na 10 000 a pri konečnom riešení 4 – 4,5 miliardy rokov bolo väčšinou: „Fúúú!“
Deň však ubehol ako voda a to najlepšie, nočné pozorovanie, sa začínalo na lúke za dedinou už za súmraku. Po krátkom privítaní bola stručná prehliadka oblohy a potom už len pozorovanie ďalekohľadmi. Zvečera sme si užili Mesiac a potom takmer všetko, čo skvelá obloha ponúkla, a v lete je toho veru neúrekom. Osem ďalekohľadov bolo v plnej prevádzke a reakcie návštevníkov boli našim najlepším poďakovaním. Keď vyšiel Saturn s tenučkým prstencom, ešte som ho nestačil ani okomentovať a malý chlapček zrazu nadšene povedal: „Ujo, ja tam vidím aj mesiac“. „Mesiac a aký?“ „Áaale, ujo, veď predsa Saturnov mesiac Titan“. Padla mi sánka, potešil som sa a tak malého hvezdára odmena neminula. Občas sa lúkou rozľahli výkriky po jasnej Perzeide. Iste to teda bola aj noc splnených prianí. Druhá noc však bola už trápením, obloha bola zatiahnutá, len sem hviezdička a tak k slovu prišli „lektori“. Hovorilo sa o oblohe, hviezdach, súhvezdiach, objektoch, odpovedalo sa na jednoduchšie no aj náročné otázky od rotácie Zeme cez precesiu, zodiakálne súhvezdia až po čierne či biele diery. Tešilo nás, že nepriazeň počasia ľudia prijali s pochopením. A aj keď to bolo aj pre nás nepríjemné, vedeli sme, že raz to prísť musí. Pri Objavte Poloniny to bola prvá, nie právne najvhodnejšia noc z desiatich za ostatných päť rokov.
Keď sme sa unavení v nedeľu balili, ako balzam bolo pre mňa malé dievčatko, ktoré otecka presvedčilo, že ešte musí ísť za ujom hvezdárom aby ho objala a poďakovala. Skvelý pocit a najlepšia odmena akú si viete predstaviť.
Zlatým klincom pre hvezdárov boli vynikajúce tatarčané pirohy, ktoré pripravila pani Marcela, starostova manželka. Odchádzalo sa nám ťažko, veď sme odchádzali od našich priateľov, ktorí nám prirástli k srdcu. Aj krčmár Mirko sa lúčil s tým, že má hvezdárov rád.
Nuž a tak poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa na tomto invenčnom podujatí podieľali, predovšetkým členovia SZA z Rimavskej Soboty a Bratislavy.
Dovidenia na Objavte Poloniny 2025!
PR
foto: Andrej, Rasťo, Michal, Palo, Simona, Miro (pozývacie video Simi)
P.S.
Keď som v stredu, 14. 8., písal tieto riadky, prišla mi potešujúca správa z XXXII. Valného zhromaždenia IAU v Kapskom Meste o zvolení za IAU Honorary Member. A na obrázku som aj s tričkom nášho Parku tmavej oblohy Poloniny 😊. Takže o Poloninách už vie celý svet...
Tradičné uvítanie našim priateľom, pánom starostom Runiny
Príprava na pozorovanie ešte za súmraku aj s jasnou Perzeidou nad obzorom
Mliečna cesta v Runine je od obzoru po obzor aj s Mirovými niekoľkými Perzeidami a zelenkastým airglowom
Slnko sa predvádzalo nádhernými protuberanciami
Kvízovanie pod gesciou Rasťa a jedna z mnohých možností vybrať si odmenu
Záujem o nás mala aj Slovenská televízia
Či bolo úplne jasno alebo trošku pod mrakom, tu to jednoducho žilo...
Skúšanie tvrdosti meteoritu napriek upozorneniu, že zubári nie sú dnes práve najlacnejší...
Maťko premeriava a kontroluje, či Rasťo a Matúš odhadli tie priemery telies správne
Julka sa s deťmi hrala v Slnečnej sústave
Slnečné škvrny boli viditeľné aj bez ďalekohľadu
Gratulácia nášmu priateľovi Ficovi, ktorý mal práve narodeniny
Tatarčané pirohy robili aj našinci pod dozorom pani starostovej a takto tá skvelá pochúťka vyzerala...
Pán starosta Runiny s manželkou a našou Julkou, sú to naši priatelia, cítime sa tam vždy veľmi dobre.
Nuž a keď sem prídeme niekedy na jar, ukážeme pánovi starostovi Mariánovi aj tú "jeho hviezdu" Regulus, teraz bola totiž uhlovo veľmi blízko Slnka
Toto je naša skupina (Palo, Chris, Lukáš, Maťko, Matúš, Miloš, Miro, Rudi, Michal, Rasťo, Michal, Simona, Begi, July, Fico, Andrej)
štatistika za hvezdárov: počet 16, 8 áut zo 6. okresov, 10 ďalekohľadov, 2 motorky
Logá organizácií, vďaka ktorým bol astronomický program skvelý