Workshop Orionidy 2023

26. október 2023 | aktuality

Vizuálne pozorovanie meteorov je jednou z mála oblastí, kde sa uplatnia aj pozorovania amatérov. Nuž a práve tento druh má u nás dlhú tradíciu, aj keď v ostatnom čase je akosi na ústupe. Workshop Orionidy 2023 bol určený vážnym záujemcom, ktorých lietavice zaujímajú a čo bolo snáď to najdôležitejšie, našli sme podporu u našich priateľov z Europlanet Society, ktorí nás aj finančne podporili.

Týždeň pred začatím workshopu sme pozerali na meteosprávy s očakávaním pozitívnejšej predpovede. Model Aladin ukazoval, že pri našom stretnutí v Banskej Štiavnici budeme mrznúť a dážď sa bude striedať so snehovým závojom. Predpoveď sa nenaplnila vo všetkých aspektoch, ale dážď áno. Nočná teplota bola, napriek druhej polovici októbra, 18 °C, ale zamračené...

V piatok sa začali schádzať účastníci i lektori na chate, kde som ich už čakal s pripravenou večerou. V krbe horel oheň, ktorý dotvoril príjemnú atmosféru, aj keď ešte teplota v chate nevykazovala obvyklé plusové hodnoty, na aké sme zvyknutí. To však nebolo dôležité, lebo sme sa stretli v priateľskej astronomickej atmosfére, a tá hriala viac ako oheň. Podľa programu workshopu sme sa mali pomaly premiestniť na lúku a pripraviť na pozorovanie, ale to nebolo reálne, keďže miesto meteorov by sme počítali akurát hydrometeory. Mali sme však pripravený aj alternatívny program a tak sme takmer v kompletnej zostave mohli začať.

Úvod stretnutia zahájil Roman Mikušinec krátkym prehľadom o základoch pozorovania a zoznámil nás s terminológiou. Všetci účastníci dostali materiály, kde bol stručný manuál pre pozorovateľa, protokoly, IMO trojuholníky, gnomonické mapy a pod. Jaro Gerboš vo svojej prezentácii doplnil metodiku aj alternatívne prístupy zapisovania protokolov, napr., ak je pozorovateľ sám a je si aj zapisovateľom. Prezentácia bola spestrená historkami P. Rapavého z niektorých pozorovaní. Zaspomínali si, ako cestovali v roku 1998 na observatórium Khurel Togoot v Mongolsku a pozorovali Leonidy pri teplote -35 °C, a ako im dlhotrvajúca stopa po jasnom bolide na oblohe vykreslila srdce. Bol to pozdrav domov. V Španielsku zase, keď už predpoveď maxima Leoníd bola takmer 100 percentná zažili krátkodobú frekvenciu okolo 10 000 meteorov za hodinu alebo ako na Kojšovskej holi ich takmer prekvapil meteorický dážď α Monocerotíd.

Ani sme sa nenazdali a bolo po polnoci. Po skončení prednášky však niektorí ešte diskutovali až takmer do piatej ráno.

Ráno, keď som vstal, niektorí účastníci už boli v raňajkovom procese. Pri káve som pozrel predpoveď počasia, avšak situácia na večer nebola optimistickejšia, práve naopak. Alternatívny program musel pokračovať. V lektorovaní pokračoval Jožko Kováč, ktorý o meteoroch učí aj na PŠA (Pomaturitné štúdium astronómie) v Hurbanove. Pre niektorých to teda bolo opakovanie zo školy, avšak opakovanie nie je nikdy zlé a s odstupom času to človek aj inak vníma. Tak sme prešli kompletne teoretickú časť. Ale čo prax?

Jaro Gerboš bol však pripravený aj na takúto situáciu a zapol starý notebook, ktorý používa pre staré programy, ktoré vyvíjal ešte v časoch minulých na hvezdárni. Spustil program, ktorý simuluje meteorické roje. Mal pripravené nastavenie dvoch meteorických rojov (reálny radiant Geminíd a „Fiktinoidy“) a sporadických meteorov. Tak sme mohli začať s praktickou časťou v teple chaty. Zvolili sme si zapisovateľa a pustili sme sa do „pozorovania“. Nechýbala tma, červená čelovka, rádiové hodiny, protokol a pero. A už sa ozývalo "STOP 2, STOP 4, aj ja som videl.... Lektori pozorne počúvali a hneď aj opravovali:. „hlásite to zle“, „zapisovateľ, urob si poriadok“, „tak toto teda rojový nebol“, „ticho keď niekto hlási“... Asi po polhodine sa dostavila aj u lektorov spokojnosť s priebehom pozorovania. Strávili sme približne dve hodiny čistého pozorovacieho času. K niektorým údajom sa pridala poznámka, lebo sme si neboli istí, či sa určil správny roj. Ale software zaznamenával generované údaje a mali sme teda možnosť aj následného vyhodnotenia a porovnania správnosti nahlásených údajov. Obloha bola stále beznádejne zatiahnutá, pršalo a tak sme program okolo jednej po polnoci ukončili..

Posledný deň sa niesol v duchu vyhodnocovania údajov. To znamenalo, že sme si pozreli, ako dobre sme určovali roj a magnitúdu meteoru a aj u lektorov bola spokojnosť. Vyhodnotili sme si pozorovanie, vypočítali frekvenciu a magnitúdové rozdelenie a naučili sa ako vypĺňať protokol IMO. Pri skupinovom pozorovaní spracovanie uľahčuje Jarov program ImoProt, ktorý vyvinul na tieto účely. My sme však prešli aj manuálnou metódou, z cvičných dôvodov. Následne sme si pozreli, kde a ako to zadávať na stránku IMO.

Záverom workshopu sa spravila ešte spoločná fotografia pri rollup-e, ktorý sme vyrobili so základnou terminológiou pre verejnosť. Bohužiaľ, niektorí účastníci museli z rodinných dôvodov odísť, a tak na spoločnej fotografii už nie je celá kompletná posádka. Plánovali sme sa odfotiť v meste pri modeli asteroidu Štiavnica, avšak z časového hľadiska sme to nestihli. Aspoň sme si pripomenuli našu čestnú členku Ulriku Babiakovú, ktorá bola spoluobjaviteľkou tohto asteroidu a na jej počesť vznikol v Banskej Štiavnici tento pamätník. Všetci dostali ešte aj „podpivník“, či „podkávnik“ s logom našich Orioníd a letáčiky o meteoritoch na Slovensku.

Výsledkom workshopu by mala byť kompletná príručka pre vizuálnych pozorovateľov v slovenskom jazyku. Neskôr bude zverejnená na webovej stránke. Verím, že účastníci workshopu, ale aj lektori sa niečo nové dozvedeli a bol to určite príjemne strávený a užitočný čas v dobrom kolektíve. Záverom sa všetci zhodli, že sa už tešia na skutočné pozorovanie a zážitky s „padajúcimi hviezdami“ pod tmavou oblohou. Takéto akcie sú zároveň vždy prínosom pre budovanie komunity, a vďaka projektu i medzinárodného networkingu. Posúva sa tým práca zväzu na inú úroveň, za čo ďakujeme všetkým zúčastneným.

Miloš Obert

Dovetok P. Rapavý:

Je vhodné za naše úspešné stretnutie poďakovať nielen tým čo nás podporili, ale z môjho pohľadu predovšetkým Ľubke Hujsovej, ktorá to celé pekne „zúradovala“ aj celej rodine Obertovcov za príkladnú starostlivosť. A to nielen ocino či mamina, ale aj Maťko, Viki a Jakub. Nuž a ako sa zdá, aj medzi nimi budú ďalší zanietení pozorovatelia meteorov. Aj keď to teraz „zažili“ len v projekcii z počítača, to „pravé orechové“ je však len pod krásnou hviezdnou oblohou.