V médiách sa pomerne často spomína „superspln“ Mesiaca, keď má na oblohe zdanlivo najväčší uhlový priemer a je najjasnejší. Opakom je „mikrospln“, keď je najmenší. Mikrospln Mesiaca bol 8. januára a ten ďalší (posledný v tomto roku) nastane 5. februára 2023 s uhlovým rozmerom len 29,7′.
Mesiac, náš vesmírny súpútnik, je od Zeme v strednej vzdialenosti 384 401 km. Pohybuje sa však po mierne eliptickej dráhe (e = 0,0549) a tak sa jeho vzdialenosť od nás mení.
V najbližšom bode dráhy (prízemie, perigeum) je od Zeme vzdialený 356 410 km a v najvzdialenejšom bode (odzemie, apogeum) 406 697 km. So vzdialenosťou sa, samozrejme, mení na oblohe aj jeho zdanlivý uhlový priemer. V strednej vzdialenosti to je 31′05,2″.
Jeho uhlový priemer na oblohe sa teda mení od 29′23,2″ v odzemí až po 33′28,8″ v prízemí.
Superspln (supermesiac) nie je nijako presne definovaný, tento pojem zaviedol v roku 1979 „profesionálny certifikovaný“ americký astrológ (pozor, je to tu napísané správne, astrológ, nie astronóm!) Richard Nolle. Za supermesiac považuje Mesiac, ak je jeho vzdialenosť od perigea do 10 %. Supermesiac teda môže byť v splne ale aj nove, v nove však pozorovateľný nie je.
Opakom supersplnu je mikrospln, keď je Mesiac v splne a súčasne v blízkosti odzemia.
Pri supersplne sa uvádza, že Mesiac je až o 14 % väčší a dokonca o 30 % jasnejší. Sú to však hodnoty limitné, porovnávajúce „najmenší a najväčší Mesiac“. Ak by sme však porovnali superspln s veľkosťou a jasnosťou priemerného splnu budú to hodnoty asi len polovičné (priemer väčší o 6,5 % a Mesiac jasnejší len o 13 %). Pri bežnom pozorovaní si teda veľkosť a jasnosť Mesiaca pri supersplne či mikrosplne ani nevšimneme. Ak by sme si chceli približne porovnať veľkosť Mesiaca v prízemí a odzemí, tak umiestnime do vzdialenosti 2,5 metra dve euromince. 5 centová bude mať 29,5′ a 1 eurová 31,8′. Uvidíte, že rozdiely sú takmer nebadateľné...
Ak sa nám však zdá, že Mesiac (alebo Slnko, ktoré má približne rovnaký uhlový priemer) je pri východe alebo západe tesne nad horizontom skutočne veľký, uvedomme si, že je to len optická ilúzia, očný klam. Nielen táto optická ilúzia je veľmi dobre vysvetlená v publikácii P. Begeni Astronomické oko (2015), ktorej upravené a doplnené vydanie pripravuje SÚH v Hurbanove.
V každom prípade však bude pekné, ak si februárový spln pozrieme, a možno sa niekde stretneme aj s jeho pomenovaním Snežný Mesiac. Toto, pomerne často používané, poetické pomenovanie splnu Mesiaca (ale často aj mesiaca kalendárneho), je od severoamerických indiánov, nakoľko v tomto období bývalo obdobie intenzívnejšieho sneženia. Anglický kapitán J. Carver plával do Ameriky v rokoch 1766, 1767 a 1768, kde navštívil aj kmeň Dakotov, ktorí toto pomenovanie požívali. Iné kmene však mali aj iné pomenovania pre februárový spln Mesiaca: Bielohlavého orla (Kriovia), Medvedí (Čipevajovia), Čierneho medveďa (Tlingitovia), Hladový (Čerokézi), Mývalí (Siuxovia), Husí (Haidovia) a pod.
Mikrospln v tomto roku už nenastane, no čaká na nás niekoľko pekných supersplnov: 3. júla (32,5′), 1. augusta (32,9′), 31.augusta (33,6′), 29. septembra (32,7′) a 28. októbra (32,7′).
Skutočne veľký superspln bol 14. 11. 2016 (33,4′) a ten ďalší bude až 25. 11. 2034 (34,0′). Uhlové rozmery Mesiaca v splne v tomto prípade sú topocentrické (z pohľadu pozorovateľa, približne v strede Slovenska).
P. Rapavý
Porovnanie uhlovej veľkosti Mesiaca
Východ Mesiaca v splne, je zdanlivo veľký a sfarbený do oranžova