Prechod Merkúra 11. novembra 2019

04. november 2019 | aktuality

V pondelok 11. novembra 2019 v popoludňajších hodinách bude pozorovateľný najzaujímavejší astronomický úkaz roka – prechod Merkúra popred slnečný disk. Túto najmenšiu planétu slnečnej sústavy uvidíme ako malinký čierny kotúčik na jasnom pozadí Slnka, bude sa nám teda zdať akoby malo pehu. Všetky podstatné údaje nájdete v infografike venovanej tomuto úkazu.

Prechod planéty popred Slnko je úkaz, ktorý nastáva keď sa vnútorná planéta (Merkúr alebo Venuša) premieta na slnečný disk a je viditeľná ako malý čierny kotúčik. Prechod Merkúra nastáva 13 – 14-krát za storočie. Ostatný prechod bol pozorovateľný 9. mája 2016 a ten nasledujúci uvidíme až 13. novembra 2032.

Z histórie pozorovania

Prvý prechod Merkúra pozoroval 7. novembra 1631 Pierre Gassendi v Paríži na základe Rudolfínskych tabuliek Johannesa Keplera. Keďže Gassendi nevedel, nakoľko je predpoveď presná, pozorovaniu sa venoval už o dva dni skôr. Obraz Slnka s priemerom asi 10 cm premietal málo kvalitným ďalekohľadom na bielu plochu v zatemnenej miestnosti. Polohu Slnka na oblohe a presný čas mu zabezpečoval na terase asistent veľkým kvadrantom, ktorému Gassendi dával pokyn dupnutím nohy o podlahu. V historických záznamoch je však možné nájsť aj ďalšie pozorovanie M. Hortensiusa, J. B. Cysata, J. R. Quietanusa. Aj keď boli výsledky značne nepresné, prispeli k spresneniu jeho dráhy a pozorovateľov prekvapila malá veľkosť Merkúra. Z prechodu v roku 1664 záznamy chýbajú a v roku 1651 pozoroval len J. Shakerley v Indii.

Prechody boli v 17. storočí považované za natoľko významné, že Ch. Huygens dokonca uprednostnil jeho pozorovanie v roku 1661 pred korunováciou anglického kráľa Karola II.

V roku 1663 J. Gregory uvažuje o využití týchto pozorovaní na určenie slnečnej paralaxy, no metódu prepracoval a publikoval až E. Halley v roku 1691. Hodnota určená z pozorovania prechodov Merkúra však bola pomerne nepresná, výsledky sa navzájom veľmi líšili a tak prechody z rokov 1743 a 1753 boli poslednými, ktoré sa na toto určenie využili.

Merkúr poznali už staroveké národy, no má významné miesto aj v modernej astronómii. Jeho dráha má najväčšiu excentricitu (0,205) a je voči dráhe Zeme najviac sklonená (7°). Perihélium, miesto na dráhe najbližšie k Slnku, sa stáča v smere pohybu Merkúra o 575˝ za storočie. Tento fakt poznali už v 19. storočí, no klasická Newtonova teória gravitácie ho vysvetliť nedokázala. Uspokojivé výsledky neposkytla ani hypotetická planéta Vulkán, ktorá mala obiehať vo vnútri Merkúrovej dráhy, započítanie gravitačného vplyvu všetkých telies Slnečnej sústavy čí sploštenia Slnka. Presné vysvetlenie, ktoré je v súlade aj s dnešnými pozorovaniami, však ponúkla až všeobecná teória relativity, ktorú publikoval A. Einstein v roku 1915.

Prechody Merkúra nastávajú v máji (okolo 8. 5.) a novembri (okolo 10. 11.), pričom novembrové sú asi dvakrát častejšie. Interval medzi novembrovými je 7, 13 alebo 33 rokov, medzi májovými 13 alebo 33 rokov. Májové sú menej časté, pretože nastávajú vtedy, keď je Merkúr v aféliu, pri zostupnom uzle a jeho priemer je 12ʺ. Novembrové prechody nastávajú pri vzostupnom uhle a zdanlivý priemer Merkúra je 10ʺ.

Podmienky prechodu Merkúra

Prechody nastávajú začiatkom mája a začiatkom novembra (http://eclipsophile.com)

Merkúr na oblohe

Merkúr má svoje meno od Rimanov, podľa ich boha obchodu a cestovania. Naši predkovia ho volali Dobropán. Jeho nájdenie na oblohe však nie je celkom jednoduché, keďže sa od Slnka uhlovo vzďaľuje nanajvýš na 28º a je teda viditeľný len na večernej (maximálna východná elongácia) alebo rannej (maximálna západná elongácia), ešte nie dostatočne tmavej oblohe.

Tohto roku ho na rannej oblohe uvidíme nízko nad obzorom pred koncom novembra a 25. 11. bude v jeho blízkosti aj úzky kosáčik Mesiaca.

Niekedy v literatúre je zmienka aj o tom, že Merkúr dokonca nevidel ani M. Kopernik, no je to veľmi nepravdepodobné.

Kedy a ako pozorovať prechod Merkúra

Začiatok prechodu nastane 11. novembra o 13 h 35 min (podrobnosti pre vybrané miesta sú v tabuľke).

Tabuľka časov kontaktov pre vybrané miesta Slovenska

1. kontakt

h m s [SEČ]

PA [°]

H [°]

2. kontakt

h m s [SEČ]

Banská Bystrica

13 35 24

110

13 37 05

Humenné

13 35 23

110

13 37 04

Hurbanovo

13 35 25

110

13 37 05

Košice

13 35 24

110

13 37 05

Nitra

13 35 25

110

13 37 06

Prešov

13 35 24

110

13 37 05

Rimavská Sobota

13 35 25

110

13 37 06

Senica

13 35 26

110

13 37 07

Trnava

13 35 25

110

13 37 06

Žilina

13 35 25

110

13 37 06

1. kontakt – Merkúr sa dotkne okraja slnečného disku, 2. kontakt – Merkúr je celý na disku, PA – pozičný uhol počítaný od severného bodu slnečného disku v kladnom smere, h – výška nad obzorom

Sivými krúžkami sú vyznačené polohy Merkúra už pod obzorom (sever je hore - paralaktická montáž ďalekohľadu)

Pozorovateľná časť prechodu (zenit/nadhlavník je hore - azimutálna montáž ďalekohľadu)

Vstup Merkúra na disk bude trvať 1 minútu 41 sekúnd, krátko po druhom kontakte možno bude viditeľný aj úkaz čiernej kvapky. Keďže uhlový priemer Merkúra bude veľmi malý (10″), bez ďalekohľadu ho neuvidíme. Odporúčané minimálne zväčšenie ďalekohľadu je 10-násobné, no ak máme možnosť, použime zväčšenie aspoň 50-násobné. Pri pozorovaní však musíme dbať na bezpečnosť, podobne ako pri pozorovaní Slnka, a pred objektív ďalekohľadu umiestniť kvalitný filter, napríklad vizuálnu fóliu Astrosolar. Nikdy nevkladajme filter do blízkosti okuláru, pretože hrozí jeho prasknutie a vážne poškodenie zraku. Samozrejme, je možné použiť aj špeciálny Herschelov hranol, ktorý je určený na pozorovanie Slnka.

Najbezpečnejším spôsobom pozorovanie je projekcia, pri priemere Slnka 25 cm bude Merkúr ako malý čierny kotúčik s priemerom len 1,3 mm.

Zoslabiť slnečné svetlo je potrebné aj pri fotografovaní, no tu budeme potrebovať objektív s ohniskovou vzdialenosťou aspoň 1 m, prípadne fotografovať v projekcii za okulárom.

Slnko je v súčasnosti v hlbokom minime svojej činnosti a tak je veľmi pravdepodobné, že na ňom nebudú žiadne slnečné škvrny. Ak nemáte vhodný ďalekohľad, navštívte najbližšiu hvezdáreň.

V celom priebehu bude prechod viditeľný z Antarktídy, južnej Ameriky, východnej časti severnej Ameriky a západnej Afriky. Z nášho územia bude viditeľná len prvá polovica úkazu až do západu Slnka (pre stred Slovenska 16:09), mierne budú teda zvýhodnení pozorovatelia na západe Slovenska. Pekný a názorný plagát tohtoročného prechodu Merkúra pripravil P. Zimnikoval.

Tabuľka prechodov Merkúra v 21. storočí je na konci tohto príspevku za obrazovou prílohou.

P. Rapavý

Prechod Merkúra 9. 5. 2016 (MC 5,6/1000, foto D. Rapavá)

Prechod Merkúra 9. 5. 2016 v chromosférickom ďalekohľade, foto Z. Bardon

Vstup Merkúra na slnečný disk 9. 5. 2016 (Refr 160/2450+2x, CCD kamera, foto P. Rapavý)

Merkúr 9. 5. 2016 na pozadí granulácie v blízkosti malej skupiny slnečných škvŕn NOAA 12543

(Refr 160/2450+2x, CCD kamera, foto P. Rapavý)

Pozorovanie metódou projekcie, priemer obrazu Slnka je 25 cm

Fotografovanie prechodu Merkúra 9. 5. 2016, foto D. Rapavá

Prechody Merkúra v 21. storočí (terestrický čas)

dátum

stred

úkazu

trvanie

[h])

pozorovateľnosť

u nás

7.5.2003