Od Aurela po Dobromilu

V piatok 25. 10.  mal meniny Aurel a v pondelok 28. 10. Dobromila. Aurel je z latinčiny „zlatý“ a Dobromila je slovanského pôvodu „milujúca dobro“. Ako to však súvisí s astronómiou? Čítajte ďalej, tieto dni boli, aspoň pre mňa, výnimočné.

Piatok 25. októbra

Posledný októbrový piatok sa zdal byť vcelku bežný, pracovný. Chystal som si materiály na seminár SAO a s kolegami preberali nejaké technické záležitosti. Bol to však mimoriadny deň.

Krátko popoludní sa ku hvezdárni pomaly blížila dvojica, šiel som im teda oproti. „Ahoj Paľo, vieš kto som?“ Zahanbene som sa priznal, že nie, aj keď sa mi tá tvár zdala trošičku povedomá. „Ja som Oto Rakovský“. Neveril som vlastným očiam – Oto! Veď práve Oto je ten, ktorý ma doviedol do hvezdárne a tak možno zmenil aj celý môj život. Nevideli sme sa takmer 50 rokov. Spomienky pri káve boli vzrušujúce. Spolu s jeho manželkou sme spomínali na Prešov, študentské časy, profesorov, spoločných známych. Spomenul som mu knihu Storočia astronómie v Prešove, kde je zmienka aj o ňom. Zatváril sa neveriacky, myslel, že len blufujem a tak som mu ju doniesol. Ju je časť z nej.

Môj vzťah ku KMA s hvezdárni v Prešove

Kluby mladých astronómov boli, a iste ešte aj sú, pri mnohých hvezdárňach či osvetových zariadeniach. No ten v Prešove, na ktorý si spomínam, bol niečím výnimočný, neopakovateľný, ovplyvnil môj život, moje ďalšie smerovanie.

Nuž a ako to začalo? Celkom netradične. Bol pokročilý súmrak, niekedy na jeseň 1969 a ja som išiel s kamarátom z ľudovej školy umenia, veď všetko čo súviselo s výtvarníctvom ma zaujímalo. Vtedy som výtvarníctvom žil, často som chodieval k maliarovi Mikulášovi Jordánovi, ten ma zasväcoval aj do tajov reštaurovania,

Pred nami sa vyníma Veľký voz. „Aha, tam je Veľký voz a tam na druhej strane Mars, a tam Saturn!“ Voz som už poznal, no Mars bol pre mňa len nejaká jasná bodka. Rozhovoril sa o tom ako chodieva do hvezdárne, ako ponocujú, pozorujú. Zvlášť to nočné dobrodružstvo sa mi zapáčilo a tak som teda do hvezdárne zašiel. Boli tam starší ako ja a hovorili o tom, čo ma zaujímalo, aj keď som mnohému ešte nerozumel. Hvezdáreň v tom čase sídlila priamo v centre mesta v skromných podmienkach, no na pozorovanie sa chodievalo za mesto.

Začiatkom apríla 1970, na jednom z prípravných pozorovaní na Lyridy, sme boli na Šidlovci a kochali sa peknou oblohou, svetelné znečistenie bolo v tom čase ešte minimálne. Vtedy bola obloha aj na okraji mesta skvelá. Mliečna cesta takmer až po obzor, obloha plná hviezd. Žiaľ, dnes je niečo podobné už vidieť len ďaleko od ľudských sídiel. Nadránom sa na severovýchode zjavila jasná kométa. Bolo to pre mňa niečo fascinujúce, veď o jasných kométach som počul len od rodičov. Ten pohľad na uchvátil. Bennettova kométa (C/1969 Y1) asi môj osud definitívne spečatila, takže dnes môžem povedať s úsmevom povedať, že na k astronómii definitívne priniesla kométa.

Teraz môj priateľ býva na juhu Slovenska a takmer v susedstve aj Aurel (dnešný oslávenec), môj spolužiak zo strednej, vnuk už spomínaného Mikuláša Jordána, syn nášho významného sochára Otokara Čičátka. Keď sa ma opýtal, či som poznal astronóma Bochníčka, po kladnej odpovedi, veď aj jeho v knihe spomínam, vysvitlo, že bol ich susedom v Bratislave. A až dodatočne som sa dozvedel, že jednu z jeho dcér, Barboru, poznám z televíznej obrazovky. Svet je skutočne neuveriteľne malý...

Paľo a Oto - stretnutie priateľov po takmer 50. rokoch. Nuž a práve Oto má asi zásluhu na tom, že som sa začal venovať astronómii. Predstavil som ho aj svojim kolegom, veď vlastne nepriamo ovplyvnil aj ich život.

Piatok a sobotu som mal vyhradené pre seminár Slovenská amatérska obloha (SAO) na Látkach. Bolo to už tradičné stretnutie, no tohto roku predsa len iné, lepšie. Viac však bude čoskoro aj s fotografiami v samostatnom príspevku.

Obloha na Látka je skvelá

Nedeľa 27. októbra

Nedeľu som si vyhradil na „aktívny oddych“ v Astroparku hvezdárne v Rimavskej Sobote. Krásny jesenný deň s modrou oblohou a parkom plným farieb. Bolo to práve po zmene času SELČ/SEČ a v Rádiu Jemné, ktoré som náhodou počúval chceli vedieť kto a ako tú hodinu navyše využil. Niekto dlhšie spal, niekto mal viac času na varenie. Stále spomínali letný čas, zimný čas. Nejako mi to nedalo a tak som poslal krátku SMS s poznámkou, že „zimný čas“ podstate neexistuje. Okamžite prišla odpoveď so žiadosťou o kontakt a nahratie rozhovoru. Spropagoval som samozrejme SZA aj SAO, čosi pohovoril o pozorovateľných planétach, krásach nočnej oblohy a zdôraznil, že astronómovia letný čas nepotrebujú, sú za ten, ktorý je v súlade s prírodou. Nezostrihali a predvečerom aj odvysielali.

Jesenné korálky na dráči v astroparku

Pondelok 28. októbra

O možnosti získať sadenicu ruže Generál Štefánik som sa dozvedel na konferencii Muž Slnka koncom apríla v Piešťanoch od Mgr. Márie Gallovej zo Spoločnosti M. R. Štefánika (S MRŠ). Samozrejme, že som ju chcel mať v Rimavskej Sobote v našom astroparku (viac z astroparku je na tomto odkaze). Slovo dalo slovo a v ten príjemný a mimoriadny piatok mi telefonoval MUDr. Pavol Masaryk z Piešťan, že nám ju dovezie v sobotu. Nuž, ale to som bol na SAO. V pondelok však telefonovali zo ZŠ M. R. Štefánika v Lučenci, že sadenica je u nich. Do Lučenca je to len polhodinka cesty a tak popoludní už bola ruža v astroparku zasadená na čestnom mieste a tešíme sa ako nám na jar zakvitne. Bol práve 28. október, deň vzniku samostatného Česko-Slovenska, na Slovensku pamätný deň, u našich západných susedov aj štátny sviatok. Aké symbolické. A večer, keď som telefonoval s priateľom dr. Vojtechom Rušinom, jedným zo znalcov Štefánikovho života, o ktorom napísal niekoľko kníh, dozvedel som sa, že práve tento deň bol aj jeho dňom svadobným.

Pri príležitosti 100. výročia tragickej Štefánikovej smrti správna rada S MRŠ schválila projekt vysadenia 100 ruží na Slovensku. Prvá bola zasadená 6. 4. 2019 v Ivanke pri Dunaji.

Ružu Generál Štefánik vyšľachtil Jan Böhm ešte v roku 1931 a právom ho nazývali Kráľom ruží z Blatné, vyšľachtil viac ako 120 odrôd.

ruža Generál Štefánik

Boli to krásne štyri dni, plné dojmov a prekvapení a ja ďakujem všetkým, ktorí mi ich spríjemnili.

P. Rapavý