Východ Slnka je fenoménom, ktorého sledovanie nadchne hádam každého, či je to nesmelý romantik, priaznivec ezoterického pohľadu na svet alebo milovník astronómie. Čakanie naň je tak trochu loveckým zážitkom; najskôr vidíme len slabo osvetlený horizont, spoza ktorého sa zrazu začne vynárať okraj našej životodarnej hviezdy a čochvíľa je vonku celý kotúč. Ak je vzduch dostatočne priezračný, máme v prvých zlomkoch sekundy šancu zbadať povestný zelený záblesk a v ďalších sekundách môžeme na slnečnom disku vnímať refrakčné javy spôsobené našou vlastnou atmosférou. Je to ako z učebnice fyziky, ale ešte oveľa krajšie.
Čaro východov Slnka som objavil už dávnejšie, ale vzhľadom na polohu intravilánu Sobotišťa chodievam za týmto úkazom do našich kopaníc, ktoré sa nachádzajú na úpätí Bielych Karpát. Samozrejme, že je to spojené aj so skorším vstávaním, v tomto zmysle je pre nás nočných vtákov pohodlnejší západ Slnka, ale východ je východ. Ešte v dobe preddigitálnej (aspoň pre mňa) som sa vybral na naše kopčeky 31. mája 2003 a takto vznikla prvá snímka, ktorú tu publikujem. Slnko vychádzalo spoza masívu Veľkej Javoriny a navyše prebiehalo jeho čiastočné zatmenie.
Éra digitálnej fotografie však priniesla možnosť okamžite vidieť výsledok stlačenia spúšte a široké spektrum editačného softvéru umožnilo kombinovať viaceré zábery do esteticky i didakticky zaujímavých celkov. Pomocníkom pre plánovanie kompozície snímok sa stali virtuálne planetária (oproti začiatkom počítačovej éry s realistickou grafikou), Google Earth i webové stránky modelujúce profil horizontu pre dané miesto (odporúčam stránku Create a panorama, autor Ulrich Deuschle, link: https://www.udeuschle.de/panoramas/makepanoramas_en.htm). Vďaka týmto nástrojom som zachytil východ Slnka nad vrchmi Strážov a Kľak 25. augusta 2008 a v súťaži Astrofoto 2008 som zaň získal 3. miesto.
K téme východu Slnka som sa opäť vrátil v tomto zvláštnom období. Vzhľadom na situáciu okolo koronavírusu (zaujímavé, aj tu je spojitosť s našou hviezdou) mám viac času na moju vášeň, resp. možnosť zorganizovať si ho podľa mojich potrieb. Už dvanásť rokov viem, že Slnko vychádza nad Strážovom a Kľakom i v polovici apríla a tak sa mi naskytla príležitosť zažiť déjà vu. Vo štvrtok 17. 4. 2020 tesne pred 6:00 SELČ sa v hľadáčiku fotoaparátu zjavuje zelený záblesk a začínam exponovať. Je to nádherný pocit vidieť „znovuzrodenie“ našej najbližšej hviezdy. Po pätnástich záberoch končím a prezerám si, čo som spáchal. Ten zelený záblesk som síce premeškal, ale zvyšok určite stojí za zverejnenie. Posúďte sami...
Svetozár Štefeček
MO SZA Sobotište
Východ Slnka nad Veľkou Javorinou 31. mája 2003 (čiastočné zatmenie)
Slnko nad Strážovom a Kľakom (25. 8. 2008)
Slnko nad Strážovom a Kľakom, časť druhá (16. 4. 2020)
Vo vzájomnom dotyku (po 12 rokoch)
Simulácia pohľadu spod vrchu Pecková v Bielych Karpatoch v azimute 74° (vytvorené webovou aplikáciou Create a panorama)
