Po letnom zatmení Mesiaca v júli uplynulého roku nastalo v pondelok 21. januára pravé zimné zatmenie našej prirodzenej obežnice. Je takmer neuveriteľné, že po zamračených dňoch a nociach sa príroda rozhodla ukázať nám toto nádherné predstavenie bez rušivých vplyvov.
Polotieňová fáza začala o 3:35 SEČ, zaujímavejší však bol začiatok čiastočného zatmenia, ktorý nastal o 4:34. Od tohto okamihu zemský tieň postupne „odkrajoval“ mesačný disk a o 5:41 sa doň úplne ponoril. Mesiac však vďaka zemskej atmosfére úplne nezmizol z oblohy, bol však značne slabší a jeho farba sa z bielej zmenila na červenohnedú s popolavým nádychom. Sprievodným javom bolo stmavnutie oblohy v okolí Mesiaca a „rozsvietenie“ slabších hviezd, ktoré mesačný spln doteraz prežiaril.
Počas čiastočnej fázy a v prvej polovici úplného zatmenia som robil fotodokumentáciu a občas i nejakú tú „náladovku“ zachytávajúcu hviezdne okolie i krajinku. Paralelne so mnou (i keď sme sa vopred nedohodli) snímal v Rockville v USA náš kolega RNDr. Jaroslav Hollý, ktorého výsledky som využil v jednom zaujímavom experimente.
Časovo náročnejšie ako samotné fotografovanie je spracovanie digitálnych záberov do formy, ktorá ukáže nielen vzhľad potemneného Mesiaca v tom-ktorom čase, ale má aj určitú didaktickú hodnotu a predstaví iný pohľad na tento vesmírny úkaz.
Prvý záber ukazuje posun Mesiaca voči hviezdnemu pozadiu v priebehu 6 minút. Obežná rýchlosť nášho suseda voči planéte je približne 1 km.s-1 a vzhľadom na malú vzdialenosť oboch telies je tento posun i po pár minútach dobre viditeľný. Dvojica snímok zachytáva výstup hviezdy HIP 39749 spoza mesačného limbu prakticky v čase maximálnej fázy zatmenia.
Druhý záber je výsledkom spomínaného experimentu – v rovnakom čase sme fotografovali Mesiac z dvoch rôznych miest na Zemi. Napriek tomu, že sme s kolegom použili rôznu techniku (typ fotoaparátu, objektív) i rôzne expozičné parametre, je výsledok veľmi slušný.
Na predposlednom mieste je „náladovka“ – Mesiac s dvojicou Castor a Pollux a ďalšími hviezdami z Blížencov a Raka nad našou hvezdárničkou.
No a na záver pridávam mozaiku zachytávajúcu „americké“ zatmenie od spomínaného kolegu Jaroslava Hollého.
RNDr. Svetozár Štefeček
