Predvianočné obdobie milovníkom hviezdnej oblohy spestrí veľké množstvo padajúcich hviezd. V polovici decembra bude možné na oblohe uvidieť za dobrých podmienok až 120 meteorov za hodinu. V činnosti je pravidelný meteorický roj Geminidy. Aj keď sa meteory ľudovo nazývajú padajúce hviezdy, žiadna hviezda z oblohy nezmizne. V skutočnosti sa jedná len o svetelný úkaz, zánik malinkého vesmírneho telieska (meteoroidu) v zemskej atmosfére.
Geminidy
sú v súčasnosti najaktívnejším pravidelným hlavným meteorickým rojom. Prvé správy o ich pozorovaní sú v roku 1862, no v tom čase bola ich aktivita pomerne nízka, len okolo 30 meteorov za hodinu. V polovici minulého storočia však stúpla na dvojnásobok a v súčasnosti je ešte vyššia, v roku 2015 presiahla dokonca 200 meteorov za hodinu.
Geminidy sú v činnosti od 4. do 20. decembra, no vysoká aktivita je len 2 – 3 dni okolo maxima, ktoré tohto roku nastane 14. decembra okolo 14. h.
Pomenovanie roja Geminidy pochádza z latinského mena súhvezdia Blíženci v ktorom sa nachádza radiant roja, miesto, odkliať meteory zdanlivo vylietavajú. Geminidy vstupujú do zemskej atmosféry rýchlosťou 35 km/s a zo všetkých rojov prenikajú do zemskej atmosféry najhlbšie (~40 km) a majú aj najvyššiu hustotu (2 až 3 g/cm2). Tie najjasnejšie bývajú aj krásne sfarbené, najčastejšie do žltozelena.
Pôvod Geminíd
Materským telesom meteorov sú vo väčšine prípadov kométy, no u Geminíd sme ho nepoznali až do 11. 10. 1983, keď bol infračervenou družicou IRAS (Infrared Astronomical Satellite) objavený asteroid (3200) Phaeton (1983 TB), ktorý však nevykazoval kometárnu aktivitu. Krátko po objave Phaetonu si však Fred Whipple všimol, že asteroid má prakticky totožné elementy dráhy ako 19 fotograficky získaných meteorov z roja Geminíd, ktoré boli získané super-Schmidtovými kamerami. Bol to teda prvý roj, ktorého materským telesom nie je kométa. Phaeton obieha okolo Slnka po značne excentrickej dráhe s obežnou dobou 1,43 r. K Slnku sa približuje len na 0,14 au (21 miliónov km) kde sa jeho povrch zahreje na 750 °C a uvoľňujú sa z neho prchavé látky. Dráhu asteroidu ovplyvňuje Jupiter, priesečník prúdu meteoroidov s ekliptikou sa od Slnka vzďaľuje. V roku 1700 bol 0,1337 au, v roku 1900 sa zmenšila na 0,0178 au a v roku 2100 to bude 0,1066 au, no to už z vonkajšej strany zemskej dráhy. Vzďaľovaním sa bude aktivita roja postupne zmenšovať až úplne zanikne.
Ako a kde pozorovať
Na pozorovanie si vyberme miesto s dobrým výhľadom na oblohu kde nás nebude rušiť umelé osvetlenie. Najviac meteorov uvidíme od 13. do 15. decembra. Pozorovať môžeme už od zotmenia, radiant roja, ktorý je v blízkosti jasnej hviezdy Castor v Blížencoch, vychádza už za súmraku. Od 22. h nám však začne oblohu presvetľovať Mesiac pred poslednou štvrťou, no v tom čase je už radiant vo výške necelých 50°.
Teploty v noci klesajú aj hlboko pod bod mrazu a tak nezabudnime na dostatočné teplé oblečenie a teplé nápoje. Okrem meteorov nás na oblohe upúta aj striebristá Mliečna cesta vysoko nad obzorom, výrazné súhvezdia zimnej oblohy a zvečera sa potešíme nad juhozápadom aj Saturnom. Vľavo od Saturna nás upúta jasný Jupiter a v Býkovi aj výrazný červenkastý Mars.
Ak budete mať k dispozícii výkonnejší triéder alebo svetelný ďalekohľad, môžete sa potešiť aj kométou C/2022 E3 (ZTF), ktorú nájdeme zvečera v súhvezdí Severná koruna. Ak neuspejeme, nemusíme smútiť, kométa má stále zlepšujúce sa podmienky viditeľnosti a koncom januára ju snáď bude možné vidieť aj bez ďalekohľadu.
P. Rapavý
Dráha prúdu Geminíd v Slnečnej sústave
Maximum meteorického roja Geminíd v roku 2018 nad Sečskou priehradou (foto: Petr Horálek)
Detail okolia maxima Geminíd v roku 2020 (zdroj: IMO.net)
Priebeh vlaňajšej aktivity Geminíd (zdroj: IMO.net)
Mimoriadne jasný bolid z roja Geminíd 14. 12. 2009 (foto: W. Pacholka)
Zdanlivý pohyb radiantu Geminíd
Animácia blízkozemného asteroid (3200) Phaeton