Kam sa posunula súťaž, námety a prístup k téme za tie roky intenzívnej osvety o správnom a nesprávnom svietení? Jubilejný 11. ročník medzinárodnej fotosúťaže Svieťme si na cestu...nie na hviezdy, bol pre organizátorov i porotu aj trochu prekvapením, lebo počet autorov (23) aj fotografií (64) bol nižší ako v predchádzajúcom, možno ak kvôli pandémii.
Predovšetkým ale treba poďakovať tým skalným prispievateľom, pre ktorých je to očividne srdcová záležitosť. Prvá kategória Ako rozhodne nesvietiť, to ukázala jednoznačne. Brutálne nasvietený hrad Beckov v kontraste s hviezdnou oblohou a meteorom až evokuje prianie, aby to už konečne tým osvetľovačom pamiatok došlo. Dobré zhrnutie všetkých možných typov zlého svietenia v skratke ponúkla kolážová fotografia P. Kostolného.
S dobrým svietením v kategórii Správne svetlo bol vždy väčší problém a tak potešila aj kompozične a fotograficky dobre zvládnutá fotografia Cesta domov od mladej fotografky. Aj jej druhá fotografia so svetlami áut pripomína to najdôležitejšie pre vodičov, že ich neoslepuje. Rastie tu nová generácia, ktorej to nie je jedno. Až filozofickú otázku, čo je vlastne dobré svetlo, nastolila fotografia hrobky Lehotských. Dobre nasvietená na fotografii, ale len vďaka zlému svetlu z mesta, ako sme sa dozvedeli z komentára, je naozaj hodné na hlbšie zamyslenie, ako veci vyzerajú a prečo a je inšpirujúca v širšom kontexte, aj keď neponúka prvoplánový vzor dobrého svietidla. Viacero fotografií v tejto kategórii zaujali vtipnejším či netradičnejším poňatím, dobrá cesta je vypnúť svetlo, či nechať ho v tuneli. A nakoniec aj sova či bociany v blízkosti svetla boli zaujímavým postrehom na zamyslenie.
V tretej kategórii Variácie na tému svetlo a tma, bol vždy najrozmanitejší výber aj fotograficky ľúbivých námetov. Bezpochyby je to často nasvietená inverzia a tak z tohto námetu najviac oslovila fotografia Salzburgu, pôsobiaca ako rozliaty žltý puding. Téma svetelných nocí tu bola niekoľkokrát, ale je to stále aktuálne. Asi s tým trendom nič neurobíme, ale je to znova príležitosť ukázať, ako by to nemalo byť, aj keď je to divácky aj fotograficky „pekné“. Výber dopĺňa fotografia s názvom Oko do vesmíru, ktoré je tvorené oblúkom Mliečnej cesty a obzoru, myšlienka nerušeného pohľadu do vesmíru je zároveň v kontraste s druhou časťou, kde je svetelné znečistenie. Pri hodnotení zaujala aj fotografia Dvaja a Musk, aj keď sa nejedná o svietenie na zemi, poukazuje na stratu nerušenej hviezdnej oblohy vďaka satelitným vláčikom E. Muska, ktorých bude niekoľko tisíc. Hviezdna obloha bola vždy aj spôsobom intímneho prežívania kontaktu s nekonečnom i s blízkym človekom a fotografia je poetickým príbehom vzťahu človeka a vesmíru. Aj tento aspekt sme považovali za vhodné zvýrazniť.
Súťaž vždy prináša mnoho pohľadov, a pri hľadaní tých myšlienok, ktoré by mohli byť inšpirujúce, je často úloha poroty ťažká, mnoho dobrých fotografií, by sa hodilo viac do súťaže astrofoto. A aj veríme, že sa tam dostanú.
Ďakujeme všetkým, a to nielen za krásne práce. Nemyslíme tým len tie fotograficky ľúbivé, práve naopak, ako hovoríme, je to špecifický aspekt tejto súťaže a často aj dilema v rozhodovaní, lebo niekedy platí, čím horšie, tým lepšie. Lebo nie je možné inak upozorniť na škodlivosť zlého svietenia.
Vyhodnotenie a ocenené fotografie budú uverejnené v časopise Kozmos 1/2022.
Za porotu D. Rapavá
1. kategória – Ako rozhodne nesvietiť
1. cena
Beckov, Jozef Dovičin (Dolné Srnie)
Meteor pri Beckovskom hrade a jeho nevhodné nasvietenie.
Ukážkový príklad nesprávneho svietenia, kde značná časť osvetlenia smeruje mimo objekt, ktorý má byť osvetlený. Nuž a ak si uvedomíme, že fotografia bola exponovaná až neskoro po polnoci je namieste aj otázka, či sa niekto na túto našu Národnú kultúrnu pamiatku v tomto čase aj pozerá...
2. cena
Vojna svetiel, Robert Barsa (Košice)
Táto fotografia vyvoláva zmiešané pocity. Na jednej strane je to dojem, že mesto Košice vlastne celkovo svieti správne. V jeho uliciach ešte stále prevládajú sodíkové výbojky. Na tie sme paradoxne pred érou LED svietidiel dokonca nadávali ako na najbežnejší zdroj svetelného znečistenia, aký sme poznali. Napriek tomu, sodíkové výbojky majú stále pomerne rozumnú intenzitu a príjemnú, pre noc asi najvhodnejšiu farebnú teplotu. Na druhej strane, ak sa dnes zrekonštruuje verejné osvetlenie tak, ako v uliciach, ktoré aj na fotografii veľmi ľahko identifikujeme, použijú sa spravidla najsilnejšie a najchladnejšie LED svietidlá - ako sme si už žiaľ asi zvykli. Stačí aj zopár takýchto ulíc, ktoré ani vizuálne nezapadajú do zvyšku mesta, no o to väčšiu škodu dokážu napáchať. Extrémom je vlaková stanica, ktorú by sme azda neprehliadli ani z obežnej dráhy. Človek má dokonca pocit, že už doteraz zrenovované a existujúce nevhodné svetlá svojou intenzitou prevládajú nad sodíkovými výbojkami „starého“ zvyšku mesta. Je to však nerovný súboj. Porazený však môže byť niekto iný – človek sám.
K výstižnému popisu autora snáď už nie je potrebné nič dodať. Aj tu je vidieť, že niektoré „moderné“ rekonštrukcie osvetlenia svetelné znečistenie neznižujú, práve naopak. A viniť by sme nemali starostov, či primátorov, ktorých prvoradým cieľom rekonštrukcie je zníženie nákladov na svietenie, no o správnom svietení by mali vedieť projektanti. Ach jaj, kde sú tie časy, keď práve osvetlenie železníc sme mohli dávať za príklad...
3. cena
Nevhodné osvetlenie, Pavol Kostolný (Rajecké Teplice)
Na fotografiách som sa snažil zachytiť príklady nevhodného osvetlenia, či už ide o rušivé svetlá orientované nesprávnym smerom, nadbytočné alebo neefektívne svietenie, ktoré sa podieľajú na svetelnom znečistení. Svetelné znečistenie následne nežiaduco vplýva na človeka, flóru, faunu, plytvanie elektrinou a v neposlednom rade na stratu tmy.
Na mozaike sú zachytené rôzne typy svetelného znečistenia:
- Reklamné osvetlenie
- Pouličné osvetlenie
- Osvetlenie parkov a záhrad
- Bezpečnostné osvetlenie
- Priemyselné a komerčné osvetlenie
- Osvetlenie budov
Autor ponúkol mozaiku nevhodných osvetlení, od zbytočne intenzívneho reklamného osvetlenia nákupného centra EUROVEA v Bratislave až po celú paletu miest v Trnave, ktoré sú takmer čítankovým príkladom toho, ako sa svietiť nemá.
2. kategória – Správne svetlo
1. cena
Cesta domov, Anna Viktória Hudecová (Brezno)
Vo Valaskej - Piesku sa menilo pouličné osvetlenie za LED a teraz to svieti tak ako má, na zem a cez hmlu to pekne vidno ako svetlo smeruje na cestu.
Autorka si vybrala zrekonštruované verejné osvetlenie, ktorému k dokonalo už chýba len vhodnejšie spektrálne zloženie svietidiel, no aj takto si to zaslúži uznanie tým, ktorí sa o to pričinili.
2. cena
Hrobka Lehotských, Tomáš Náther (Valaská)
Takto vyzerá kultúrna pamiatka bez nasvietenia – osvetľuje ju len svetlo z mesta, ktoré samo o sebe svieti viac než dosť. Žiaľ, táto hrobka bude časom osvetlená (aktuálne prebieha jej rekonštrukcia), no prišiel prísľub, že len do 22:00, takže toto miesto ostane fotogenické aj pre ostatných fotografov.
Nad touto fotografiou porota dlho diskutovala. Je to skutočne dobré svetlo, no nasvietené práve tým zlým, ktoré je niekde dole. Ostáva nám už len veriť, že aj po rekonštrukcii hrobky bude jej osvetlenie správne, citlivo navrhnuté a zrealizované.
3. cena
Logistické centrum, Vladimír Ronec (Dubnica nad Váhom)
Večerný pohľad na časť logistického centra pri Dubnici nad Váhom s komínmi sklární v Nemšovej v pozadí.
Dve svietidlá sú smerované dole, neoslňujú. Tu skutočne viac svietidiel nie je potrebných.
3. kategória – Variácie na tému svetlo a tma
1. cena
Súboj svetla (Inverzia_Salzburg), František Cvičela (Seekirchen am Wallersee)
Súboj svetla z pouličného osvetlenia s miliardami rokov starým svetlom z hviezd. Každým rokom medzi jeseňou a zimou sa vyberiem pokochať sa inverziou nad Salzburgom na neďaleký vrch Gaisberg. Vrstva oblačnosti niekedy dovolí stretnúť sa svetlu z oboch svetov a zabojovať tak o priazeň pozorovateľa, no to nebeské prastaré svetlo očarí viac než falošná žiara veľkomesta, ktorá nás o nebeské divadlo okráda.
Salzburg (Soľnohrad), toto 160 tisícové mesto v Rakúsku mnohí poznajú ako miesto narodenia W. A. Mozara či Ch. Dopplera, alebo zo Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Mozart aj Doppler boli iste inšpirovaní aj nočnou oblohou , no súčasní obyvatelia už jej krásy nevidia, žijú v presile svetla. Ak ju chcú vidieť, musia si počkať na inverziu a vyjsť niekde vyššie, napríklad tak ako autor, na 1288 m vysoký vrch Gaisberg.
2. cena
Spektrálna noc, Tomáš Galbavý (Trebatice)
Fotené počas podujatia Biela noc v Bratislave. Fotka zobrazuje magickú hru svetiel tmy a vody.
Biela noc je prestížny medzinárodný projekt, ktorý vznikol v Paríži v roku 2002 a ponúka umelecké zážitky v nočnom meste. Silné svetlá križujú nočnú oblohu, no v tomto prípade našťastie len počas „Bielej noci“. Na fotografii je však aj množstvo svietidiel, ktoré svietia aj tam kde to nie je potrebné a to už v poriadku nie je. Paradoxne, aj čo sa týka svietenia, je na hrade nápis „Moc pochádza od občanov“.
3. cena
Oko do vesmíru, Jiří Hlisnikovský (Palkovice)
Panorama 60 snímků, ořez, fotografováno pod 4. nejvyšší horou Rakouska Grossvenedigererem (na snímku s ledovcem). Podle známých zkušenějších astrofotografů by záře měla být slabou polární září.
Na tomto obrázku autor zachytil krásnu scenériu Álp, kde vďaka nadmorskej výške si užijeme aj krásy nočnej oblohy, kde bez problémov zaujme aj galaxia v Andromede. Cesta k osade akoby symbolizovala ako sa má správne svietiť, čo je v kontraste so silným modrým zdrojom, ktorý je podstatne výraznejší ako tie najjasnejšie hviezdy na oblohe.
Zvláštne ocenenie
Dvaja a Elon Musk, Anna Viktória Hudecová (Brezno)
Boli sme fotiť hviezdy a skúšali sme to odfotiť aj s postavami a fotku nám pokazil Elon Musk s jeho satelitným internetom. Je to síce na pohľad pekné, ale ak nieto pozoruje alebo fotí hviezdy tak to ruší.
Táto fotografia, kde nad obzorom značne ruší množstvo rozptýleného svetla zaujala porotu svojím posolstvom. Poukazuje na ďalší z problémov, ktorý tu je a, žiaľ, bude sa len zhoršovať.