Problematika svetelného znečistenia a správneho svietenia sa aj u nás už pomaličky udomácňuje, viaceré mestá či obce realizovali rekonštrukcie verejného osvetlenia správne. Propagovať túto problematiku je jedným z cieľov netradičnej fotosúťaže Svieťme si na cestu...nie na hviezdy.
Mnoho pekných fotografií bolo pre porotu zase tak trochu dilemou, ako z nich vybrať. Na tých najviac rezonujúcich s myšlienkou výberu správneho svetla, na ktorých vidno i niečo zaujímavé na oblohe a zároveň neobvyklý nápad ci pohlaď, sa porota rýchlo zhodla. Najťažší ale bol výber v 2. kategórii správneho svetla, akoby sa ťažko hľadali.
Ku známym autorom pribudli i noví a potešilo hlavne že i mládež, veď najmladší účastníci mali len 12 rokov.
Pri hodnotení zaujali aj niektoré fotografie zo seriálov, ale vytvoriť sériu špičkových fotografií je náročné, a keďže nie je možné vybrať na ocenenie len jednu zo série, tak boli ceny rozdelené len tým jednotlivým.
Ku klasickým astronomickým témam hviezdnej oblohy, spolu s viac či menej dobrým svetlom pribudli najmä v seriáloch detailnejšie scény z miest ci populárny efektný light painting. Z nich práve Kruh ako paralela otáčania oblohy a kruhového paintingu bola pôsobivá minimalizmom.
Tá silná fascinácia ľudí svetlom, ktorá pripomína až osudový let nočných motýľov, a kvôli ktorej ľudstvo zápasí s problémom svetelného znečistenia, bola symbolicky vystihnutá fotografiou Dotknúť sa svetla. A aj keď bola až fatálne jednoduchá a neobsahovala žiadnu oblohu, presvedčivo ukázala náš problém.
Ako posolstvo tejto súťaže vám ponúkame tie ocenené i niektoré z tých, ktoré zaujali.
Organizátorov teší, že počet autorov aj fotografií má mierne stúpajúci charakter. V tomto roku zaslalo 38 autorov 142 súťažných fotografií. Ďakujeme im, aj takto prispievajú s dôležitej propagácii problematiky svetelného znečistenia, ktoré je vážnym environmentálnym problémom súčasnej civilizácie.
Vyhodnotenie a ocenené fotografie budú uverejnené v časopise Kozmos 1/2020.
DR
1. kategória – Ako rozhodne nesvietiť
1. cena
Polárne lampy, Tomáš Havrila (Martin)
Veľmi dlho sme behali po meste na miesto, kde by sa nám podarilo zahliadnuť polárnu žiaru. Keďže bolo vlhko a mesto veľmi vysvietené ukázalo sa to ako veľký problém. Polárna žiara bola viditeľná až úplne na kraji mesta a aj to slabo. Je veľmi smutné, že takú nádheru akú majú na oblohe, skrývajú pouličné lampy
Tromsø (75 tis. obyvateľov) na severe Nórska je druhým najväčším mestom na svete za polárnym kruhom. Polárna žiara je tu pravdepodobne pomerne bežným úkazom, no uvidieť ju na presvetlenej oblohe môže byť problém, tieto úplne nevhodné svietidlá „skrývajú“ nielen polárnu žiaru, ale aj hviezdnu oblohu.
2. cena
Vzpomínka na dávné časy, Petr Horálek (Seč)
Velká Čínská Zeď jako symbol i úchvatná stavba fascinuje od nepaměti všechny badatele i nadšence do historie. Více jak 2500 let starý a údajně přes 21 tisíc kilometrů dlouhý pás opevnění byl jistě v dávných dobách mimo jiné i místem plným krásných výhledů k nočnímu nebi. Ale co dnes? Navštívit zeď v noci je nezapomenutelný zážitek, bezpochyby, nicméně lidstvo dopělo i do fáze neúcty ke svému okolí, a tak i majestátní zeď se vyjímá spíš pod rouškou nešetrného osvětlení z dalekých i blízkých měst než krásou nočního nebe. Co to říká o nás, když se na tak historicky vzácném místě ohlédneme zpět? Opravdu jsme se dostali někam kupředu?
Množstvo parazitného svetla viditeľného z tejto úchvatnej pamiatky je zarážajúce. Hviezdy a časť Mliečnej cesty sú len vysoko nad obzorom. Dole v údoliach však ľudia krásy nočnej oblohy nepoznajú. Dnes by čínski hvezdári pôsobiaci na cisárskom dvore asi zaplakali...
3. cena
Zbytečné světlo, Jiří Hlisnikovský (Palkovice)
Chata z r. 1921 a kostel sv. Antonína z Padovy z r. 1640 na kopci Prašivá v Beskydech. Nicméně na chatě je nemyslné světlo namířené na louku, ruší zvěř, noční zážitky, lidem nepomáhá, jen svítí do očí Za kostelíkem je vidět světelný smog automobilky Hyundai v Nošovicích.
Na stránke chaty na Prašivej je nápis „Společně zachraňujeme legendu“... Ku krásam CHKO Beskydy by však nepochybne mal patriť aj pohľad na hviezdnaté nebo, veď je neďaleko Beskydskej oblasti tmavej oblohy. Nevhodné svetlo tomu však určite neprospieva, podobne ako modrastý nádych za kostolíkom z automobilky, ktorá je v údolí o 500 m nižšie a vzdialená vyše 5 km a zasahuje takmer až k zenitu.
2. kategória – Správne svetlo
1. cena
Pod lampou, František Strýček (Hriňová)
Zďaleka nie všetky svetlá v meste mali správny tvar, ale niekoľko sa našlo. Pod týmto dokonca svietil aj Mesiac.
Správne svietidlo svieti len tam, kde to je potrebné. Je vhodne clonené a s vyhovujúcou farebnou teplotou. A symbolicky je pod ním aj kosáčik Mesiaca, ktorý je na prirodzeným zdrojom svetla v noci. V Umagu, tomto malom mestečku na pobreží severného Chorvátska, je pri dobrom osvetlení určite príjemný pobyt aj v noci na pláži s hviezdami nad hlavou a šumom vĺn Jadranského mora.
2. cena
Pouličné osvetlenie, Lucia Mihoková (Košice)
Príklad správneho pouličného osvetlenia v obci Ďurďošík. LED lampa osvetľuje plochu iba pod sebou. Neosvetľuje nočnú oblohu a preto je možné vidieť na oblohe zopár hviezd. Svetelný pásik v pozadí je zachytené auto na ceste. To je dôkaz, aké osvetlenie dokáže urobiť aj dopravný prostriedok.
Rozumne osvetlená miestna komunikácia vhodne smerovanými svietidlami, no ešte vhodnejšie by bolo, ak by svietidlá mali teplejšiu farbu.
3. cena
Hvezdári, Robert Barsa (Košice)
Aké je správne svetlo pri pozorovaní? To by mal vedieť každý hvezdár. Aby sme si všetci mohli vychutnať krásy nočnej oblohy, je veľmi dôležité, aby sme sa pri tom navzájom nerušili. Krátkodobým používaním výlučne červeného svetla vhodnej intenzity pre potreby čítania alebo manipulácie s pozorovacou technikou si zachovajú naše oči a oči našich kolegov pozorovateľov adaptáciu na tmu, ktorej maximálna miera sa dosahuje od niekoľkých minút až po pol hodiny.
Obloha na Chate pod Hrbom je kvalitná aj vďaka nadmorskej výške vyše 1 000 m. Pri astronomických akciách tu svietia úsporne a tak na lúke je jediným „povoleným“ svetlom práve to červené, ktoré nenarúša nočnú akomodáciu. Hvezdári vedia, ako sa má správne svietiť.
3. kategória – Variácie na tému svetlo a tma
1. cena
Mesačný servis, Pavol Kostolný (Rajecké Teplice)
Keď som videl prvý krát zatemnený Mesiac tieňom Zeme, myslel som, že práve vyhasol. Myšlienkou bolo svetlo prinavrátiť späť z takmer vyhasnutého zdroja. Vždy existuje nádej a ľudia schopní do nás priniesť nové svetlo, aby sme mohli žiariť ďalej. Fotografia vznikla v rozprávkovej zasneženej krajine pri treskúcej zime -15 °C. Snímok je spojený z 3 fotiek pre krajinu, oblohu a druhú postavu na rovnakú ohniskovú vzdialenosť rovnakým smerom v rozmedzí asi pol hodiny.
Poetická snímka z úplného zatmenia Mesiaca 21. 1. 2019, ktorú autor doplnil aj svojim vyznaním.
2. cena
Keď kastelán nezhasne, Milan Pagáč (Lužice)
Svetlo z čeloviek a blesku pomohlo „rozsvietiť“ dve z troch okien kaplnky a nechalo tak vyniknúť ich kráse.
Citlivo nasvietená kaplnka na vrchole Radhošťa (1129 m) je vhodným príkladom, ako zbytočne v noci neosvetľovať pamiatky. Tu podľa legendy sídli Radegast (totožný so Svarožičom), staroslovanský boh slnka, hojnosti a úrody. Nesprávnym svietením dosiahneme, že: "Pre oslavu toho, čo človek stvoril pre Boha, nevidíme to, čo Boh stvoril pre človeka".
3. cena
Dotknúť sa svetla, Marian Kokavec (Kolárovo)
Fotené počas Bielej noci v Bratislave a bolo zaujímavé sledovať, ako bola táto mladá slečna fascinovaná svetlohrou.
Malé dievčatko je zaujaté svetelnou stenou, akoby bola prilepená k tomu svetlu, ako hmyz k lampe, čo bolo veľmi symbolické.
3. cena
Večerné Brezno, Karin Kupcová (Brezno)
Večerné Brezno kým ešte nie je noc a nadchod pre chodcov ponad obchvat osvetlený ledkami v zábradlí. Svieti to len na zem čo je super.
Architektonicky aj svetelne zaujímavý nadchod pre chodcov na južnom okraji Brezna, ktorý rešpektuje vhodnosť osvetlenia pre chodcov, ktoré neoslňuje.
Zaujali:
zo seriálu Projekt Kruh, Mio Fallen (Hrušovany)
Obloha cez deň a v noci, Tadeáš Valent, 16 r. (Domanice)
Tomášovská 63
979 01 Rimavská Sobota