Astronomická exkurzia do Českej republiky – 2. diel

V dňoch 10. – 12. októbra 2014 usporiadal SZA exkurziu pre (nielen) svojich členov. Nakoniec sa nás zišlo 19, od Prešova až po Malacky. Minibus odchádzal zo Zvolena a ...

Deň druhý – Praha astronomická a planetárium

Dopoludnia bol síce voľný program, no ako sa ukázalo, naša komunita bola natoľko súdržná, že väčšinu času sme aj tak boli spolu, či po malých skupinkách.

Ešte za sychravého rána sme si urobili spoločnú fotografiu pred bronzovou leteckou sochou M. R. Štefánika. Nedala sa obísť Petřínska rozhledna so zrkadlovým bludišťom, ktorá je v blízkosti hvezdárne v krásnom parku. Klesanie viedlo okolo Strahovského kláštera , s ktorého klenotami, nielen astronomickými, sme sa zoznámili už včera v audioprograme. Nemohli sme vynechať spoločné foto pred súsoším Tycha Brahe a Johannesa Keplera pred Gymnáziom J. Keplera. Kedysi tu stál dom, v ktorom obaja astronómovia bývali.

Mierne stúpanie a stále viac turistov naznačovalo, že už nablízku bude Pražský hrad, najvýznamnejšia stavebná pamiatka Prahy, no predtým sme si nenechali ujsť unikátnu zvonkohru Lorety. Hradné nádvorie bolo ako veľké mravenisko a tak udržať sa spolu bolo často nad naše sily. Čiastočnu orientáciu nahradzovala zdvihnutá barla, čo vyvolávalo u návštevníkov úsmev a možno aj obdiv, ak si mysleli, že je tu na výlete nejaký klub imobilných... Niektorých zaujala Katedrála sv. Víta, iných Zlatá ulička, románska bazilika sv. Jiří s ostatkami Přemyslovcov alebo Belvedér (Letohrádok kráľovny Anny), odkiaľ svoje pozorovania robil Tycho Brahe.

Skutočná tlačenica bola pri pravidelnej výmene hradnej stráže, fotoaparáty a mobily cvakali na plné obrátky. Usporiadatelia mali plné ruky práce, pre kordón ostávalo len málo miesta. Tu som si s úľavou spomenul na roky mladosti, veď som narukoval práve k hradnej stráži. S úľavou preto, lebo toľko poradovej prípravy by pre mňa ani vtedy veru nebolo to pravé...

Zámocké schody nás doviedli na Malostranské náměstí s chrámom sv. Mikuláša, jednou z najkrajších barokových stavieb v Prahe. Je tu aj jedna z budov Matematicko-fyzikálnej fakulty UK a pamätnou tabuľou F. Rákocziho II., ktorý tu počas svojich štúdií (1690 – 1692) býval. Prejsť Karlovým mostom bolo už takmer problematické, všade turisti, umelci, hudobníci, či bezdomovci v predklone.. Skvelá a inšpirujúca atmosféra, doplnená výhľadmi na Hradčany, Národné divadlo či Vyšehrad.

Čas však bol neúprosný a tak sme sa všetci museli stretnúť pod orlojom, kde sme už mali program naplánovaný.

Praha astronomická

Perfektného sprievodcu po astronomických zaujímavostiach Prahy nám robil doc. RNDr. Martin Šolc, CSc. z Historickej sekcie ČAS. Začiatok bol pri skutočnom skvoste – Staromestskom orloji (Pražský orloj), ktorého existencia je doložená už z roku 1410. Dozvedeli sme sa nielen o jeho histórii, ale predovšetkým o všetkom, čo tento úžasný mechanizmus ukazuje. Ešte aj dnes udivuje svojou presnosťou. Perličkou boli chyby, ktoré sa našli a boli pri rekonštrukciách odstránené.

Znamenitý sprievodca historickou Prahou astronomickou - doc. RNDr. Martin Šolc, CSc. pred orlojom

Plán, čo všetko uvidíme, bol maximalický, takmer nezvládnuteľný. A veru sa musel aj redukovať, nakoľko Univerzita Karlova usporiadala Den celoživotního vzdělávání a tak sa bolo možné dostať aj na miesta, ktoré bežne prístupné nie sú. Toto sme si nemohli nechať ujsť a tak sme videli nielen gotické klenby, či Veľkú aulu Karolina, no mohli sa dotknúť aj slávnostných talárov (insígnie však boli bezpečne uzamknuté v mohutných medených trezoroch). V reprezentačných priestoroch rektora sme našli aj bustu P. J. Šafárika a bola to práve tá miestnosť, kde Ch. Doppler na svojej prednáške „O farebnom svetle dvojhviezd a niektorých ďalších nebeských telesách“ prvýkrát oznámil svoj objav. Na tejto prednáške bolo údajne len 6 poslucháčov... Udržať sa spolu v Karolíne, či úzkych uličkách Starého mesta bolo nad naše sily napriek dvíhaniu barličky a tak občas to museli nahradzovať mobily. Astronomickou samozrejmosťou Staromestského námestia je prehliadka Týnskeho chrámu (Kostel Matky Boží před Týnem)s náhrobkom Tycha Brahe. Fotografovať bolo zakázané a tak mám dokumentáciu len skromnú J. Aj tu sme sa dozvedeli množstvo perličiek o Tychovi, o legende jeho smrti i modernom skúmaní ostatkov. Na námestí je však aj pamätná tabuľa A. Einsteina a mosadzný Pražský poludník, podľa ktorého sa určoval čas. Stručne pospomínať všetko je takmer nemožné, veď tu pôsobili desiatky významných astronómov a fyzikov. Ján Marcus Marci v mnohých oblastiach ďaleko predbehol svoju dobu, podobne ako Bernard Bolzano. Návštevu vnútorných priestorov Klementina sme museli z časových dôvodov oželieť. Už len krátka zastávka pri Keplerovom múzeu a Staromestskej mosteckej veži a behom na električku. Čas tlačil, s troškou stresu sme konečne cestovné lístky mali a spokojne si vydýchli. M. Šolc nám ešte zamával a všetci naň už spominali len v superlatívoch. Jeho vedomosti, no hlavne ochota sú nezabudnuteľné.

 Historická aula pražského Karolina

Pri pražskom poludníku...

Planetárium v Stromovke

Do planetária sme sa našťastie dostali včas, aj keď len krátko pred začiatkom predstavenia, no zamestnanci o nás už vedeli. Rýchlo po schodoch a cez turniket a pred nami bol cieľ dnešného večera. Projekčná kupola s priemerom 23 m ohromila zvlášť tých, ktorí doteraz len videli len malé s stredné planetáriá. To pražské len pred mesiacom dokončilo rozsiahlu rekonštrukciu a teraz disponuje systémom SkySkan Definiti a najväčším rozlíšením v Európe. Na programe bola Noční obloha 8K a tak sme si ju užívali. V strede skromne odpočívala Zeissovská Cosmorama, jedno z najväčších optomechanických planetárií na svete. Súčasná projekcia Cosmoramy a SkySkan Definiti nie je možná.

Veľká sála pražského planetária má inštalovaný projekčný systém s rozlíšením 8K

Planetárium, to však nie je len veľká projekčná sála, to sú aj výstavy, 3D grafika systému Digistar v sále Starvid a zaujímavosti vstupnej haly. Časť toho sme si mohli pozrieť až po programe a nebolo toho veru málo: od sextantu, cez interaktívne obrazovky či lunáriá až po letové simulátory, kde ste sa cítili ako na Mesiaci či Marse. Ja som z toho však videl len málo, omnoho cennejšie pre mňa bolo stretnutie a rozhovor s  Ing. Marcelom Grünom, riaditeľom Hvězdárny a planetária hl. m. Prahy.

Cestu na Strahov sme už absolvovali našim minibusom. Niektorí si posedeli v blízkej reštaurácii, niektorí merali úroveň jasu nočnej (zamračenej) oblohy či fotografovali pohľad na presvetlenú stovežatú Prahu. O nočnej jazde lanovkou sa radšej nezmieňujem, no svedčí o invenčnosti a šarme našich kolegýň...

Deň to bol mimoriadne (nielen fyzicky), náročný, no naplnený skvelými zážitkami.

Pokračovanie onedlho v tretej časti...