Premenné hviezdy v roku 2023

Toto je ďalšia zo série správ, ktoré som svojvoľne začal pripravovať v roku 2021. Dobrým zvykom sa stalo, že má dve časti. Jednu nebeskú o tom, čo zaujímavého predvádzali hviezdy a druhú pozemskú o tom, ako sa činili členovia Sekcie premenných hviezd a exoplanét SAS pri SAV a SZA (ďalej Sekcia). Preto tento článok možno chápať aj ako správu o činnosti Sekcie.

Z nov, ktoré vzplanuli v roku 2021 pútali ešte stále pozornosť tá najpomalšia V1405 Cas a paradoxne aj tá najrýchlejšia nova vôbec V1674 Her. V1405 Cas je veľmi pomalá nova s viacerými maximami a variáciami jasnosti. V roku 2023 bola v nebulárnom štádiu a vytrvalo vykazovala krátkoperiodické variácie s veľkou amplitúdou. Na obr.1 je znázornený výsledok jednoduchej periódovej analýzy. Dlhšia vlna dobre súhlasí s orbitálnou periódou 4.52138 h. Rýchlejšie variácie nemajú stabilnú periódu. Mení sa od noci k noci. Obe tieto periodické zmeny dávajú veľký priestor na hlbší výskum. Máme zhromaždené veľké množstvo dát.

 Obr. 1. V1405 Cas – časové série zo dňa 25.9 a 16.10.2023 vo filtri V získané rýchlou fotometriou na 60 cm Csereho ďalekohľade v Hlohovci. Dáta sú aproximované trigonometrickým polynómom s dvoma frekvenciami. 

V1674 Her je najrýchlejšía zo všetkých dodnes známych nov. Okrem toho je aj intermediálnym polarom. V Kolonici a Hlohovci tento objekt monitorujeme presne tak, ako ostatné vybrané intermediálne polary s cieľom zistiť vývoj rotačnej periódy bieleho trpaslíka v systéme. Najnovšie výsledky boli prezentované na konferencii Observing techniques, instrumentation and science for metre-class telescopes III v Tatrách v septembri 2023. Príslušný O-C diagram je znázornený na obr. 2. Okrem neobyčajne rýchleho zrýchľovania rotácie máme informácie aj o vývoji orbitálnej periódy. V tomto prípade je však ešte predčasné robiť nejaké závery.  

 Obr. 2. V1674 Her - O-C diagram spinových maxím z troch sezón pozorovaní v Hlohovci a v Kolonici. Vložený je graf rezíduí po odčítaní kvadratického polynómu popísaného efemeridou: Tmax[HJD] = 59392.447(2) + 0.0058349(5)E − 4.4(3) × 10^-12 E².

V808 Aur je náš obľúbený polar s hlbokými zákrytmi. Pozorujeme ho už od jeho objavu v roku 2009 metrovým ďalekohľadom na AO na Kolonickom sedle. Už by sa dal aj študovať vývoj orbitálnej periódy, keď tu polar prekvapil neobyčajne hlbokým nízkym stavom. Tak ako všetky polary aj tento menil svoju svietivosť medzi vysokými a nízkymi stavmi aj doteraz. Tento pokles je však výrazne nižší. Dokumentuje to obr. 3.  

Obr. 3. V808 Aur - Porovnanie nízkych stavov z roku 2022 a 2023. Dáta vo filtri R. Pre prehľadnosť je čas hlavného zákrytu vynechaný.

Supernova in M101 - SN 2023ixf

Supernova vo vzdialenosti „len“ 20 miliónov svetelných rokov je vo svete premenných hviezd udalosťou roka. Vzplanutie, ku ktorému došlo v galaxii M101, bolo dobre pokryté mnohými observatóriami vo svete, nevyžadovalo špeciálne nasadenie u nás na Slovensku.. Na Kolonickom sedle ju monitoroval astrofotograf Karel Kolomazník. Čakáme na výsledky fotometrickej analýzy jeho farebných obrázkov. Pripravuje ju náš člen Matúš Kamenec. Ten sa medzičasom stal študentom doktorandského štúdia astronómie na UPJŠ v Košiciach a je teda časovo dosť vyťažený. Zatiaľ sa môžeme pozrieť na svetelnú krivku, ktorú získal člen Sekcie premenných hviezd Britskej astronomickej spoločnosti (VSS BAA) Ian Sharp. Pokles jasnosti po 180-tom dni od výbuchu nie je ľahké vysvetliť. Na druhej strane ukazuje, aké zaujímavé je sledovať supernovy (ale aj novy) dlho po maxime.

 Obr. 4. SN 2023ixf - B, V, Rc fotometria.

Zo svetových pokrokov dávam do pozornosti prehľad E. Aydiho a kol. O klasických novách. „Revisiting the classics: On the evolutionary origin of the 'Fe II' and 'He/N' spectral classes of novae". V stručnosti ide o to, že delenie nov podľa spektra na typ Fe II a He/N je zaťažené výberovým efektom. Zdá sa, že všetky novy prechádzajú oboma štádiami, len nie vždy to naše pozorovacie metódy zaznamenajú.

Týmto môžeme plynule prejsť k druhej časti správy zameranej na aktivity Sekcie. V prvom rade gratulujeme Matúšovi Kamencovi, ktorý sa formálne zaraďuje k profesionálom. Rok 2023 bol tretí rok existencie Sekcie. Oficiálny počet členov je 20. Každý z nich vykonával individuálne svoju pozorovateľskú prípadne aj publikačnú činnosť. V recenzovaných časopisoch sa objavilo 15 článkov o premenných hviezdach a exoplanétach, kde spoluautormi boli členovia Sekcie. Z toho v ôsmich prípadoch bol člen Sekcie prvým autorom. Neprislúcha mi hodnotiť, ktorý je ako významný. Vyberám dva články, aby mal čitateľ predstavu čím prispieva slovenská astronómia k celkovému poznaniu sveta: BU Canis Minoris – the most compact known flat doubly eclipsing quadruple system (Pribulla a kol., 2023, MNRAS 524, 4220P) a Chaos in multiplanetary extrasolar systems (Gajdoš a Vaňko, 2023, MNRAS 518 2068G).

Hlavnou akciou, na ktorej sa členovia Sekcie mohli osobne zúčastniť bola astrostáž Variable, ktorá sa konala v júli na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle. Opäť pod odborným vedením Theodora Pribullu. Tentoraz bol zameraná na pokročilý kurz fotometrie s využitím softvérových balíčkov IRAF. Dlhodobo môžeme konštatovať, že kvalitne pripravené podujatie priťahuje hlavne ukrajinských a poľských účastníkov. Slovenských je málo. 

V septembri sa konala významná konferencia v Tatrách. Tretie vydanie konferencie o observačných technikách, prístrojoch a výskume s malými ďalekohľadmi. Aktívne sa zúčastnilo 5 členov Sekcie. V tieni tejto konferencie sa konala aj tradičná konferencia Kolos organizovaná pod vedením Vihorlatskej hvezdárne v Humennom.