V dňoch 26.10. až 28.10.2023 organizovala Vihorlatská hvezdáreň v Humennom tradičnú konferenciu pod názvom Kolos. Spoluorganizátormi boli Slovenský zväz astronómov, Slovenská astronomická spoločnosť, Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice a Slovenská ústredná hvezdáreň. Konala sa ako súčasť riešenia projektu APVV-20-0148 „Od interagujúcich dvojhviezd k exoplanétam“. Podujatie poznačila bohatá astronomická jeseň na Slovensku. Predovšetkým astronómovia, ktorí sa v septembri zúčastnili veľkej konferencie o využití malých ďalekohľadov v Tatrách už nenašli dôvod merať cestu na ďaľšiu konferenciu podobného zamerania. Niektorí však predsa len prišli. Z Kolosu sa v podstate stalo stretnutie inštitúcií zapojených do riešenia spomenutého grantu APVV. Teda Astronomického ústavu SAV v.v.i. (AsÚ SAV), Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (PF UPJŠ) a Vihorlatskej hvezdárne v Humennom (VH). Obohatené bolo o niekoľko osobností z Poľska a z radov astronómov amatérov. Celkovo sa konferencie zúčastnilo 25 astronómov. Z hľadiska štátnej príslušnosti boli zastúpené Slovensko, Poľsko, Ukrajina a Rusko. Zaznelo 12 ústnych odborných príspevkov a 4 príspevky prezentované vo forme posterov. Program prebiehal na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle a v priestoroch hotela Armales v Stakčíne.
V úvode konferencie sa účastníkom prihovorila nová riaditeľka Vihorlatskej hvezdárne v Humennom p. Mária Kulanová. Potom nasledovala tradičná správa o tom, čo sa na Astronomickom observatóru na Kolonickom sedle za posledný rok udialo. Zvyčajne mala správa dve časti. Jedna sa týkala infraštruktúrnych zmien a aktivít vo vzdelávaní a astroturizme. Druhá výsledkov výskumnej činnosti. Tú prvú vždy prednášal bývalý riaditeľ Igor Kudzej. Ten však historicky po prvý krát nebol na Kolose prítomný. Oboch správ sa teda zhostil Pavol A. Dubovský, pričom ich vtipne nazval „sky news“ a „ground news“. Správy boli bohaté a tá „pozemská“ sa z časti odohrala v teréne. Účastníci si naživo prehliadli novinky v areáli observatória. Zatiaľ najvýraznejšia zmena sú betónové základy dvoch nových pozorovacích pavilónov. V prvý deň konferenciie sa uskutočnili ešte krátke predstavenia posterov. Potom sa účastníci rozdelili do dvoch skupín. Zatiaľ čo v planetáriu boli prezentované najnovšie vzdelávacie programy používané v programoch pre verejnosť, v hlavnej budove observatória sa uskutočnila porada prítomných riešiteľov grantu APVV-20-0148.
V druhý deň konferencie pokračoval odborný program konferencie rozdelený do dvoch sekcií. Dopoludnia sa týkal hlavne výskumu premenných hviezd. Odštartoval ho Theodor Pribulla (AsÚ SAV) prehľadovou prednáškou o spektroskopii zákrytových dvojhviezd. Nasledoval domáci Pavol A. Dubovský s najnovšími pozorovaniami novy Herculi 2021. Karolina Jarosik z Jagelonskej univerzity v Krakove sa venovala analýze svetelných kriviek horúcich podtrpaslíkov v dvojhviezdnych systémoch. Mali sme aj príspevky obsahujúce analýzu jednotlivých hviezd. Sergei Shugarov analyzoval pozorovania kataklyzmatickej hviezdy typu WZ Sge, Vlada Marsakova symbiotické novy PU Vul a RT Ser.
Zaujímavé príspevky pokračovali aj popoludní. Dmytro Orikhovskiy (AsÚ SAV) sa venuje tranzitom exoplanét obiehajúcich okolo rýchlo rotujúcich horúcich hviezd, ktoré sa vyznačujú značným gravitačným stemnením. To mu umožňuje študovať precesiu sklonených orbitálnych dráh exoplanét pozorovaním asymetrie tranzitov. Zaťažkávacou skúškou pre matematické znalosti poslucháčov bol príspevok Alberta Kotvytského (PF UPJŠ). Jeho algebraická metóda však ponúka užitočnú aplikáciu pre analýzu gravitačných šošoviek. Dva príspevky sa venovali využitiu umelej inteligencie. Štefan Parimucha (PF UPJŠ) hovoril o použití deep learningu na hromadnú klasifikáciu svetelných kriviek zákrytových dvojhviezd. Vzhľadom na masívny prílev novoobjavných objektov automatickými prehliadkami je to veľmi akútna téma. Róbert Barsa zhnrnul využitie AI v astrofotografii. Z iného súdka bol príspevok Mateja Zigu z firmy Astrossolutions. Predstavil sieť malých teleskopov určených predovšetkým na plnenie úloh kozmickej bezpečnosti. Jeden zo „senzorov“ siete pracuje na Astronomickom obsevatóriu na Kolonickom sedle. Posledný príspevok Yuliany Kuznetsovej predstavil vzdelávacie aktivity na Ukraine viazané na zaujímavú lokalitu - starý impaktný kráter Ilyinets.
Po vcelku náročnom programe si učastníci dopriali oddychový večer, ktorý spestril Robert Barsa časozbernými videami polárnej žiari získanými počas nedávnej cesty v Nórsku.
