Doc. RNDr. Josip Kleczek, DrSc. (22. 2 1923 – 5. 1. 2014) bol nielen našim významným astronómom, ktorý sa venoval predovšetkým slnečnej fyzike, no aj skvelým popularizátorom. Jeho najväčšou láskou však boli protuberancie a vzdelávanie.
J. Kleczek sa narodil v Sanici Gornej (Kráľovstvo SHS, dnes Bosna a Hecegovina), no po smrti otca sa ako štvorročný s matkou vrátill do jej rodiska v Štěpánove nad Svratkou. Po gymnaziálnych štúdiách pokračoval v štúdiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Prahe a od roku 1949 pracoval na AsÚ AV v Ondřejove. Prednášal na univerzitách a vysokých školách po celom svete, je autorom niekoľkých monografií, ako aj viacjazyčného astronomického slovníka, systéme ADS nájdeme viac ako 290 záznamov. Nezmazateľnú stopu nechal aj v popularizácií, nižšie je zoznam všetkých jeho publikácií. Bol prezidentom komisie pre výuku astronómie pri Medzinárodnej astronomickej únii (IAU). Založil a 20 rokov viedol Medzinárodnú školu pre mladých astronómov pri UNESCO a IAU.
Za svoju prácu bol ocenený mnohými cenami u nás aj v zahraničí. Je prvým a jediným dvojnásobným laureátom (2002 a 2011) ceny Littera astronomica Českej astronomickej spoločnosti (ČAS) a držiteľom Nušlovej ceny, najvyššieho ocenenia ČAS, na jeho počesť IAU pomenovala asteroid 1982 QH „Kleczek“.
K jeho 90. narodeninám uverejnil V. Kalaš článok, ktorý stojí za prečítanie TU, podobne ako relácia Hlubinami vesmíru s doc. Josipem Kleczkem (2008), videospomienka J. Floriána z Hvězdárny Žebrák alebo jeho vlastné spomienky Moje setkání s astronomií.
Úctyhodný je zoznam publikácií (odkaz).
Kedysi, bolo to už dávno sme vo hvezdárni v Rimavskej Sobote mali cyklus prednášok „Čs. astronómovia medzi nami“. Nuž a jedným z nich bol aj J. Kleczek, aj keď to nebola jeho jediná návšteva u nás. Precestoval celý svet, no na juhu stredného Slovenska ešte nebol a tak „dostať ho k nám“ nebol problém... Prednášal rád, vedel sa výborne prispôsobiť zloženiu poslucháčov od detí až po tých akademicky vzdelaných. Mimoriadny ohlas mala prednáška Potulky astronoma po jihoamerických hvězdárnach aj so skvelou hudbou. Keďže mal rád prírodu, urobili sme niekoľko výletov a pri rozhovoroch z jeho priam sálala múdrosť ale aj pokora. Keď sme ho obdivoval za jeho jazykové schopnosti, len tak na okraj povedal, že „tohle mi ale zase moc nejde...“ Angličtinu sa naučil sám len z učebníc pri pasení kôz a vlastne ani netušil, či jej rozumie, no raz v električke sa niekto niečo pýtal a on zistil, že rozumie a vie aj odpovedať. Mal rád včely, prácu v záhradke, bol zručný a pracovitý.
Doc. Kleczek bol nadšencom a propagátorom využívania slnečnej energie. Dodnes máme v hvezdárenskom Astroparku teplovodný kolektor, ktorý mi venoval ako dar. Aj keď neviem presne ako vznikla myšlienka legendárnych helioenergetických seminárov na Bezovci, takmer určite to má súvis s doc. Kleczkom a jeho priateľským vzťahom s riaditeľom hvezdárne v Hlohovci dr. Cserem. Plejáda lektorov tu bola vždy skvelá, boli to vlastne prvé invenčné konferencie. Na terase pred ubytovňou som robil s malou Zuzkou lietadielko a so slzami v očiach jej tieto chvíle pripomenul na otcovej poslednej rozlúčke v Prahe.
Počas praxe v Ondřejove pri redukcii radarových meteorov som pomerne často Kleczkovcov navštevoval, priatelil som sa najmä s jeho dcérami Katkou, Mankou a synom Pavlom, boli sme akýsi dobrí rodinní známi. Pri jednej z návštev bolo u nich počuť nejaké nezrozumiteľné slová a na moje počudovanie sa pani Helenka na mňa len pozrela a povedala: „Z toho si Pavlíku nic nedělejte, to se Jožka s Martinem učí čínsky“. Svet je skutočne malý, až neskoršie som sa tiež dozvedel, že Manka je manželkou môjho priateľa Standu Štefla. Žiaľ ani Standa ani Pavel, ktorý jazdil s Ebicyklom už medzi nami nie sú...
Koncom novembra 2013 som bol v Prahe aj Ondřejove a tak bolo takmer samozrejmosťou aby sme s manželkou Dankou išli ku Kleczkovcom na návštevu. Aj keď som tam bol už mnohokrát, autom ešte nie, a tak som si presne nepamätal, kde bývajú. Zastal som pri dome s menovkou Valníčkovi a vedel som, že tu mi dajú správnu informáciu. Pani Valníčková však hneď dodala: „Ani tam nejezděte, Jožka je na tom zle“. No ale skúsili sme. V záhrade bola pani Kleczková a aj keď sme sa dlhšie nevideli, radostne zvolala: „Pavlíku, to jste vy? No jen pojďte, Jožka se moc poteší, Jožka vás má rád“. Bolo to skutočne veľmi milé stretnutie, jeho príjemný, upokojujúci hlas a veselé oči nás potešili. Okrem iných vecí som mu doniesol aj hurbanovský astronomický kalendár. Pomaly si ho prezeral, páčil sa mu a nakoniec povedal: „A můžu si ho nechat?“. Odvtedy, keď mám v rukách tento kalendár, vždy si na tohto vzácneho človeka spomeniem. Ja som zase dostal na pamiatku knihu Toulky vesmírem aj venovaním. Vtedy sme však ešte netušili, že to bolo naše posledné stretnutie, že o niekoľko týždňov dostaneme správu, že nás opustil navždy.
P. Rapavý
(foto autor a D. Rapavá)
J. Kleczek – mladý vedecký pracovník (foto z archívu autora)
Pri prednáške na MFF UK - fotomontáž z polovice 70. rokov, keď ešte PS neexistoval...
J. Kleczek pri čaši vína s M. Gallovou na jednom zo slnečných seminárov (1982. Gbely - Adamov).
Dobré víno vedel oceniť. Počas Letnej školy astronómie na Červenom kameni sme si boli kúpiť víno a doc. Kleczek nám hneď pripomenul: „Hoši, když ho budete pít, spomeňte si, že je to taky jenom skvěle uskladněná sluneční energie“.
V Rimavskej Sobote pri presune z jednej prednášky na druhú (D. Rapavá, K. Kerekešová, J. Kleczek, O. Pósa)
Z poslednej návštevy u Kleczkovcov, kalendár sa mu veľmi páčil
Kniha s venovaním
Z poslednej rozlúčky
Rozlúčka s rodinou a priateľmi sa konala na chate, do ktorej už náš Jožka nikdy nevstúpi...