Už niekoľko týždňov pred dňom „D“ 8. decembrom sa množili správy v médiách, že náš nebeský spolupútnik zakryje červenú planétu Mars. Bola to výzva aj pre majiteľov fotografickej techniky, veď obohatiť archív o kotúčik Marsu pri mesačnom limbe predsa za to stojí. Nuž a keďže Mars je aj v opozícii so zdanlivým uhlovým priemerom 17″, bude to v dlhšom ohnisku pekný úlovok.
Predpovede meteorológov však veľa optimizmu nedávali a tak nadšenie postupne opadávalo, hlásila sa rezignácia...
Zazvonil však telefón od priateľa z Banskej Bystrice:
„Ahoj Palikám, pôjdeš robiť zákryt?“
„Čože, v tomto počasí, keď má byť totálna deka!“
„No veď hej, ale u vás v Rimavskej to má byť predsa len o niečo lepšie, ste predsa len východnejšie.“
Preklikal som internet a keďže priateľom sa prosby neodmietajú, slovo dalo slovo. Predtým som si však ešte overil, že tie brezy, čo sme len relatívne nedávno orezávali nám pri pozorovaní vadiť nebudú. Výsledok bol, že Mesiac bude asi o dva stupne vyššie. Večer už som bol na autobusovej stanici a zakrátko aj s Marekom vo hvezdárni“.
Mesiac krásne, no skoro krásne, vysoko na oblohe, len jemne prekrytý priesvitnou vysokou oblačnosťou. Hmm, vyzerá to nádejne, dáme kávu a pôjdeme si už všetko v predstihu.
A tak aj bolo, Marek mal všetky potrebné redukcie, a zakrátko už bol Mesiac na displeji ako vymaľovaný. Ešte trošku pohybu v rektascenzii a zmena expozície – a bol tu aj Mars. OK. Máme to teda pripravené. Aj neskoršie sme urobili niekoľko pokusov, všetko v poriadku. Do zákrytu však ešte ďaleko, nechali sme motor kudéčka (150/2250) bežať a zišli do klubovne.
Starí priatelia si majú vždy čo povedať a tak sme v družnom rozhovore a pri ríbezláčiku čas ani nevnímali, len občas vyšli von skontrolovať stav oblohy a pokochať sa triédrom Mesiacom i Marsom, ktorý bol stále bližšie a bližšie. Oblačnosť nič moc, miestami ale priam krásna, dramatická, aj s farebnou korónou okolo Mesiaca. No ak to takto vydrží, niečo z toho bude. Čas pri spomienkach na expedície, zatmenia semináre či legendárne meteorické rozlúčky plynul rýchlo a tak hádam by sme si mali trošku aj pospať. Nastavili sme si budíky (Marek na 1h 03m, ja som si chcel pospať dlhšie, takže o štvrťhodinku viac) a zaspali ako drevá. Odporný zvuk budíka nás prebral, zaklonil som hlavu a cez okno videl jasný Mesiac.
Takže vetrovky, čiapky a hor sa do kupoly!
Čo to, od západu sa dovalila poriadna deka. Sem-tam nejaká tá SMS, ktorá oznamovala, že aj u ďalších priateľov je úplne zamračené. Nie, nie, povinný optimizmus byť musí a zima nezima, vyčkáme. Čas vstupu 6:05:53 sa blížil a tá dierka v oblačnosti bola stále niekde inde ako byť mala. Sklamanie... No nevadí, ešte chvíľku pomrzneme, čo ak do výstupu sa niečo zlepší. Nezlepšilo. Smutne sme hľadeli na juhovýchod, kde už boli ranné zore. Nuž, byť len niekoľko desiatok kilometrov tam, uspeli by sme.
Predvečerom mi Marek poslal obrázok, žiaľ len zloženinu, že takto by to, Palikám, bolo o 6:04. Potešil, no nejako mi nedalo a tieto zážitky som musel napísať, aj keď sme zákryt nevideli, bol to pekný večer a noc.
P. Rapavý
foto M. Harman
P.S:
Viac šťastia mali naši ďalší priatelia, napr. Tomáš Slovinský, podaril sa mu pekný Mars-trails alebo Petr Horálek v Spišskom Podhradí.
A tu je reálny zákryt z našej spriatelenej hvezdárne Ždánice tak ako ho nasnímal ich spolupracovník.
Mesiac s Marsom ešte cez vysokú oblačnosť (foto Petr Hykš)
Mars tesne pred zákrytom (foto Petr Hykš)