Metaforicky a aj v skutočnosti opäť nesklamali. Ani verejnosť, pre ktorú sú vždy skvelým zážitkom a podľa ankety aj jedným z naj atrakcií z takmer tridsiatky podujatí akcie „Objavte Poloniny“ (19. – 21. 8. 2022). A veru potešili opäť aj nás, ktorí sme sa na ňu pripravovali už nejaký týždeň s ďalekohľadmi aj náhradným programom, pretože predpoveď počasia nevyzerala veľmi sľubne a predsa to vyšlo.
V očakávaní silných príbehov a emócií sme prišli v silnej zostave ôsmich nadšencov, od zamestnancov Hvezdárne v Rimavskej Sobote až po členov SZA a SAS pri SAV. Dobre sme si totiž pamätali na ten prvý pokus v roku 2020, keď sme boli len traja a záujem verejnosti nás takmer prevalcoval, ako sme nestíhali. No tentokrát bolo v pláne ešte jedno veľké prekvapenie a to dokonca aj pre jeho hlavného aktéra. No poďme po poriadku.
V tmavom srdci Polonín, na lúke za Runinou to vypuklo už v piatok popoludní pozorovaním Slnka a Venuše. Slnko bolo k nám milosrdné a tak predviedlo niekoľko slnečných škvŕn, pekné protuberancie či filamenty. My sme jeho predstavenie dopĺňali aj jednoduchými fyzikálnymi hrami a pokusmi a veru nielen deti žasli nad ukážkami polarizácie.
Bol to skvelý úvod, no zlatý klinec ešte len čakal. Na lúčke za hostincom u Mirka čakal jedného z nás darček v podobe odovzdania oficiálneho osvedčenia o pomenovaní asteroidu 2001 TY260 (268163) Begeni, ktorý schválila Medzinárodná astronomická únia 25. júla.
Oficiálna citácia:
Peter “Begi” Begeni (b. 1974) is a Slovak astronomer and information technology specialist. He is an enthusiastic observer, a popularizer of astronomy, and the author of several books. Light pollution and the protection of the night environment are issues near to his heart. He initiated the establishment of three dark sky parks in Slovakia.
Na snímkach z 10. 11. 2001 (NEAT, Mt. Palomar) ho našiel náš individuálny člen Štefan. Kürti z Nových Zámkov, ktorý aj pomenovanie, na moje odporúčanie, navrhol.
Begi vôbec netušil, čo ho čaká, keď som ho presviedčal, že si musí obliecť tričko s logom PTOP. Keď to pochopil, mal pri tejto slávnosti od dojatia slzy v očiach a nasledovali gratulácie a objatia od priateľov, starostu Runiny, primátorky Sniny aj návštevníkov. Keď sa spamätal a nadýchol, spontánne zakričal na krčmára: „Mirko, dvanásť borovičiek!“ Tu však nastal problém, oslavovať sa mohlo až neskoro v noci, veď ešte nás čakalo pozorovanie...
Už za súmraku sa lúka zapĺňala záujemcami o „hviezdy“, niektorí postávali, väčšina už bola na dekách či karimatkách. Po privítaní, krátkom predstavení „účinkujúcich“ a potlesku pre Begiho sme išli na ostro. Ďalekohľadov bol dostatok, od triédrov, cez binokuláre a refraktory až po tie výkonnejšie, vhodné na objekty nočnej oblohy. Plánované pozorovanie malo byť 2 hodiny, no končili sme až niekedy pred druhou po polnoci. Ak niekto videl počas dňa Venušu, mohol byť spokojný, veď okrem Merkúra si mohol pozrieť všetky planéty, aj keď Neptún len ako bodku. Prím však hral samozrejme Saturn a Jupiter a lúkou zaznievalo „wau, super, perfiš, bomba, neuveriteľné, ja umrem a pod.“. Aj keď obloha nebola perfektná na akú sme si v Poloninách už zvykli, Mliečna cesta bola krásna a len jemne zanikala až nízko nad obzorom v slabom svetelnom znečistení niekde z Uliča či Ukrajiny. Okrem súhvezdí a orientácii na oblohe sme im ukázali snáď všetko, čo sa dalo: dvojhviezdy či viacnásobné sústavy, rôzne typy hviezdokôp a hmlovín, galaxie, jasnejšie asteroidy. Nuž a ku všetkému patrilo aj patričné odborné vysvetlenie, vhodný príbeh, či mytológia, aby pozorovanie nebolo len také „suché“. Všetci čakali aj na Mesiac po poslednej štvrti, no ten vychádzal až neskoršie a skrýval sa za Ďurkovcom. Všetci videli, že už je nad ideálnym horizontom, veď presvetľoval oblohu na severovýchode, no nie a nie sa dostať nad obzor. Ale dočkali sa, veď je to na pozorovanie veľmi vďačný objekt. Pri veľkom zväčšení mali pocit, že je priam na dosah a letia len tesne nad ním.
Druhý deň sa program mal zopakovať. Cez deň to ešte išlo, no k večeru sa v súlade s predpoveďou počasie zhoršovalo. Nervy sme mali na prasknutie a neustále sledovali družicové či radarové dáta. Čo teraz, ísť s technikou na lúku, čo do kultúrneho domu a chystať si prednášky? Ešte necelú hodinu pred začiatkom pozorovania to vyzeralo na fiasko, prišli k nám správy, že len niekoľko kilometrov od nás západne aj južne prší... Optimizmus však zvíťazil, a aj keď s miernym oneskorením, pozorovanie bolo. Aj v túto noc to bolo skvelé, „užili“ sme si do sýtosti zvedavé otázky, od tých jednoduchších až po najnovšie výskumy, ďalekohľad Jamesa Webba, vývoj hviezd, big-bang, čierne diery, kozmológiu či atmosféry planét. Čerešničkou na torte bol pre mnohých pohľad triédrom na Plejády, vychádzajúce za hrebeňom hôr, ktoré akosi sami objavovali alebo aj východ Mesiaca, kde na krátky čas osvetlenú časť zakrývali stromy a bol viditeľný pomerne výrazný popolavý svit. Jednoducho nádhera! Nuž a tak zase sme šli spať až nadránom, no s pocitom dobre vykonanej práce. Mimoriadnym ocenením boli pochvalné slová či nečakané objatie za krásny zážitok so slovami máte krásne povolanie.
Koľko ľudí bolo na pozorovaní? Presne nevieme, no kvalifikovaný odhad je približne 250 a tí všetci už vedia, aká krásna je obloha v Poloninách a akým problémom je svetelné znečistenie, pretože rušili aj svetlá áut.
Poloniny sú nádherné nielen svojou divokou prírodou, no aj skvelými a srdečnými ľuďmi. Runina patrí nám, my patríme Runine, cítime sa tu ako doma. Takto nás vnímajú jej obyvatelia, nielen pani Kamilka z malého informačného stánku, či náš priateľ Mirko z krčmy, ale predovšetkým pán starosta Marián Regula. A nie je to len tým, ako nás sám upozornil, že má trošku „hviezdne meno“, veď Regulus je jednou z najjasnejších hviezd na oblohe a pri našom stretnutí bol len tesne pred konjunkciou so Slnkom. A nezabudnuteľné boli aj fantastické tatarčane pirohy u pani starostovej, viacerí z nás sa vyjadrili, že niečo také dobré ešte nejedli... Nuž povedzte, je možné tento kraj a ľudí nemať rád?
Záverom sa chcem poďakovať aj všetkým kolegom a priateľom, ktorí sa na pozorovaní zúčastnili: Peter Begi Begeni, Rastislav Gajdošík, Lukáš Hruška, Christopher Nagy, Miloš Obert, Róbert Takács, Matúš Trembáč a Peter Vígh. No a v zálohe, ak by bolo skutočne zle, boli tu ešte dve hvezdárske posily: „żelazny obserwator“ Miloš Socháň a Eva Šuška Gábrišová (MBM).
Čarokrásne prostredie Polonín, s vesmírom nad hlavou a s nadšenými a vďačnými ľuďmi okolo nás, nám opäť nabili baterky a tak sa už všetci tešíme na pokračovanie tejto hviezdnej tradície o rok.
článok: Pavol Rapavý
foto: Matúš, Rasťo, Miloš, Peter
Nočná panoráma deň pred oficiálnym programom. Matúš, Rasťo a Miloš prišli do Runiny už v stredu
Aj slzička padla pri preberaní osvedčenia
Spoločná so starostom Runiny a primátorkou Sniny
Na denné pozorovanie Slnka boli k dispozícii dva Lunty a niekoľko ďalekohľadov na fotosféru
A zaujalo aj polarizačné akvárko...
Momentka z nočného pozorovania