Vo veku nedožitých 90-tych narodenín nás opustil nestor slovenskej stelárnej astronómie a čestný člen SAS pri SAV RNDr. Jozef Tremko, CSc.
(* 23. 9. 1930 – † 27. 7. 2020).
Dr. Tremko je zakladateľom novodobého astrofyzikálneho výskumu na Slovensku. Študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave (1950 – 1951) a Univerzite J. E. Purkyně v Brne (1951 – 1954), kde získal v roku 1957 aj hodnosť CSc. Bol zakladajúcim členom Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV (1959), jej prvým vedeckým tajomníkom, členom predsedníctva a dlhoročným funkcionárom Ústredného výboru Československej astronomickej spoločnosti a predsedom sekcie premenných hviezd
1. 10. 1954 prišiel do Observatória na Skalnatom Plese s víziou vytvoriť moderné pracovisko na štúdium premenných hviezd. Zaviedol výskum premenných hviezd, najprv fotografickou, neskôr fotoelektrickou metódou. Začal s budovaním prístrojovej základne a jej modernizáciou, ktorá dosahovala svetové parametre. V roku 1961 založil stelárne oddelenie AsÚ SAS a až do roku 1988 bol jeho vedúcim a vo funkcii zástupcu riaditeľa bol s prestávkami od roku 1958 so roku 1984.
Spoločne s Dr. Mayerom z Karlovej univerzity zostavili fotoelektrický fotometer, čo bol prístroj na technologickej úrovni tej doby. Neostalo len pritom – priebežne s pribúdajúcimi možnosťami techniky sa vyvíjalo aj zariadenie okolo 60 cm ďalekohľadu na Skalnatom Plese. Neskôr, po otvorení pracoviska Astronomického ústavu v Starej Lesnej pri Tatranskej Lomnici, sa pracovisko pre fotoelektrickú fotometriu zriadilo aj tam, v kupole G2.
Venoval sa výskumu pulzujúcich premenných hviezd typu RR Lyrae, zákrytových dvojhviezd a fotometrii komét. Fotometrické parametre komét, odvodené z pozorovaní na Sk. Plese boli o dva rády presnejšie ako vtedajšie vizuálne a fotografické pozorovania.
V niektorých hviezdach typu RR Lyrae objavil malé zmeny svetelných kriviek (tzv. Blažkov efekt) a pri skúmaní svetelných kriviek mnohých zákrytových dvojhviezd objavil zmeny ich obežných periód. Venoval sa aj štúdiu vplyvu atmosférickej extinkcie na presnosť fotometrických pozorovaní. V medzinárodných časopisoch publikoval 137 pôvodných vedeckých prác a jeho výsledky sú v literatúre stále hojne citované. Vychoval si svojich nasledovníkov, pravidelne prednášal na Pedagogickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika, bol školiteľom viacerých vedeckých ašpirantov a činný aj aj v oblasti popularizácie astronómie. Absolvoval dlhodobé pracovné pobyty v Kanade (University of Western Ontario) a Nemecku (Hamburger Sternwarte).
Organizoval medzinárodnú vedeckú spoluprácu, bol jedným z predstaviteľom Československa v organizácii Mnohostrannej spolupráce socialistických krajín, bol organizátorom a predsedom vedeckého výboru viacerých medzinárodných konferencií Podieľal sa aj na programe Interkozmos, pracoval v Čs. národnom astronomickom komitéte, Vedeckom kolégiu geofyziky, meteorológie a astronómie a Bulletine of the Astronomical Institute of Czechoslovakia (BAC). V rokoch 1970 – 1975 bol ved. redaktorom Contibutions of the Astronomical Observatory Skalnaté Pleso (CAOSP) [1], [2] a v roku 2005 mu bolo udelené ocenenie "Zaslúžilý pracovník SAV".
Jeho prvým doktorandom bol dr. Bahýl, ktorý na svojho školiteľa „prvej generácie slovenských astronómov“ spomína len v tom najlepšom. Okrem astronómie si našli spoločnú reč aj v ľudovej kultúre, nakoľko J. Tremko ešte ako študent v Brne tancoval vo folklórnom súbore. Dr Tremko sa práci venoval vždy naplno, čo mu umožňovalo aj rodinné zázemie, videl sa vo svojich deťoch. Bol to priateľský, aj keď mierne uzatvorený človek a mimoriadne pokojným hlasom, no keď vás spoznal, boli ste „už jeho“. Nevyhľadával konflikty ani médiá a aj to je dôvod, že o tomto vzácnom človeku nájdete dnes len pomerne málo informácií.
Svoju víziu naplnil a v dejinách Astronomického ústavu SAV, Slovenskej astronomickej spoločnosti a astrofyzikálnom výskume na Slovensku zanechal nezmazateľnú stopu.
Česť jeho pamiatke!
Posledná rozlúčka s dr. Tremkom bude 31. júla 2020 o 13:00 v obradnej sieni krematória v Košiciach.
P. Rapavý
(z podkladov dr. Zverka, dr. Rušina a dr. Bahýla)
Nekrológ, už s úplne overenými informácimi z originálnych dokumentov napísal dr. V. Rušin a tak to uverejňujeme v plnom znení. Ďakujeme Vojto!
Jozef Tremko (23. september 1930, Spišská Nová Ves – 27. júl 2020, Košice ) – vedecký pracovník, astrofyzik Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici (AsÚ SAV), v ktorom pracoval po celý svoj život. Základné vzdelanie dostal v Levoči (Štátna meštianska škola – 1946, gymnázium so skúškou dospelosti (maturita) – 1950). Vysokoškolské štúdium absolvoval na prírodovedeckých fakultách UK v Bratislave (1950 – 1951) a Masarykovej univerzite v Brne (1. 10. 1951 – 7. 6. 1954), na ktorej, ako vedecký ašpirant Astronomického observatória SAV na Skalnatom Plese od 1. 10. 1954 do 30. 9. 1957 robil internú ašpirantúru. Na vysokohorské observatóriom AsÚ SAV na Skalnatom plese nastúpil 1. 10. 1957 ako promovaný fyzik. Dizertačnú kandidátsku prácu „Fotoelektrická fotometria“ (školiteľ člen korešpondent SAV Vladimír Guth, externý školiteľ doc. dr. Ľuboš Perek) predložil 15. marca 1958 na Ústave astronómie prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Jej obhajoba sa konala dňa 27. 9. 1961 na Astronomickom ústave ČSAV v Prahe a na základe jej úspešnej obhajoby mu Matematicko-fyzikálna sekcia ČSAV dňa 24. 10. 1961 udelila vedeckú hodnosť kandidáta fyzikálno-matematických vied (CSc.). Na základe získanej vedeckej hodnosti Univerzita Karlova v Prahe od 1. mája 1966 ho oprávnila používať titul doktor prírodných vied (RNDr.). Po príchode na Skalnaté pleso dr. Tremko pokračoval v štúdiu premenných hviezd a dňa 1. 4. 1961 založil Stelárne oddelenie ústavu, ktoré sa venovalo výskumu premenných hviezd, najprv fotografickou, neskôr fotoelektrickou metódou. Priebežne sa staral o rozvoj a modernizáciu prístrojového vybavenia pre fotoelektrickú fotometriu, ktoré dosahovalo svetové parametre. Bol iniciátorom a spoluautorom plne automatizovanej fotoelektrickej ústredne, ktorá podstatným spôsobom urýchlila zbierať pozorovací materiál a zvýšila presnosť meraní. Vedúcim oddelenia bol až do 31. 12. 1987. V rokoch 1958 – 1984 vykonával funkciu zástupcu riaditeľa, s výnimkou dlhšieho pobytu v Spolkovej republike Nemecko (Sternwarte Hamburg 16. 9. 1969 – apríl 1970; po skončení študijného pobytu mu bola predložená trvalá pracovná zmluva, ktorú neprijal). Bol dlhoročným členom vnútroústavných zložiek, napríklad Ústavnej rady AsÚ SAV (1958 – 1988) či Komisií. Začiatkom roka 1979 mu bolo ponúkané miesto riaditeľa AsÚ SAV, ktoré taktne odmietol. Odborne sa venoval výskumu explozívnych, pulzujúcich a zákrytových premenných hviezd typu RR Lyrae, zákrytových dvojhviezd a fotometrii komét. V niektorých hviezdach typu RR Lyrae objavil malé zmeny svetelných kriviek (tzv. Blažkov efekt). Pri výskume svetelných kriviek mnohých zákrytových dvojhviezd objavil zmeny ich obežných periód. Vypracoval nový fotometrický systém pre sledovanie nov a hviezd s emisným spektrom. Venoval sa aj štúdiu vplyvu atmosférickej extinkcie na presnosť fotometrických pozorovaní. V medzinárodných a domácich časopisoch publikoval, sám alebo v spoluautorstve, 136 pôvodných vedeckých a odborných prác a jeho výsledky sú v literatúre stále hojne citované; spoluautorom poslednej vedeckej práce bol v roku 2017. Popri svojej vedeckej a organizačnej práci na AsÚ SAV sa venoval sa aj výchovno-vzdelávacej činnosti, od 1965 pravidelne prednášal na Prírodovedeckej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach (UPJŠ) a Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove, ktoré z nábožensko-politických dôvodov „dobrovoľne“ ukončil v roku 1972. Bohatá bola aj jeho popularizačná činnosť. Bol školiteľom viacerých vedeckých ašpirantov (CSc./PhD. študentov). Vo vedeckoorganizačnej oblasti bol veľmi aktívny v rámci programu Interkozmos, ako aj Mnohostrannej spolupráce akadémií vied socialistických krajín, kde zastával viacero významných funkcií. Podieľal sa na organizácii viacerých medzinárodných vedeckých podujatí. Bol členom viacerých domácich organizácií, napríklad Ústredného výboru Československej astronomickej spoločnosti, Československého národného astronomického komitétu, Vedeckého kolégia SAV geofyziku, meteorológiu a astronómiu a pod.; bol aj členom Medzinárodnej astronomickej únie (1964) a Astronomische Gesellschaft (1966). V rokoch 1970 – 1975 bol editorom časopisu „Contributions of the Astronomical Observatory Skalnaté Pleso“ a členom redakčnej rady časopisu „Bulletin of the Astronomical Institutes of Czechoslovakia“ (1970 – 1991). Bol zakladajúcim členom Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV (december 1959) a v prvých rokoch jej vedeckým tajomníkom; jej aktívnym členom bol aj neskoršom období. Bohatá bola jeho osobná spolupráca s partnermi v zahraničí (prof. G. A. Bakoš – University of Wateloo, Kanada, ktorú v rokoch 1976 – 1992 navštívil celkom päťkrát, s trvaním viac ako pol roka, prof. J. M. Kreiner, Poľsko – pomáhal s výberom miesta pre nové observatórium Suhora, či dr. I. L. Andronov, ZSSR/Ukrajina), s ktorými publikoval značné množstvo vedeckých prác; absolvoval viacero medzinárodných vedeckých konferencií, napríklad vo Francúzsku (1962), Spojenom kráľovstve (1967), Sovietskom zväze (1961, 1980) a pod. Po odchode na dôchodok (1. 2. 1993) pracoval na čiastočný úväzok do roku 2010. Pokračoval v publikačnej činnosti či pri výchove mladých vedeckých pracovníkov a odbornou poradenskou činnosťou mladším kolegom na ústave. Dvakrát začal kompletizovať materiál na získanie vedeckého titulu DrSc., ale z dôvodov nábožensko-politickej orientácie, ako aj z osobných dôvodov súbor prác nepredložil. Škoda. Bol nositeľom viacerých ocenení, napríklad Úderník (1950), Československá medaila M. Kopernika (1973), Pamätná medaila mnohostrannej spolupráce v programe „Fyzika a vývoj hviezd“ (1978), Pamätná medaila SAV (1978), Čestný člen SAS pri SAV (1986). Za svoju celoživotnú prácu dostal ocenenie „Zaslúžilý pracovník SAV!“ (2005). Od nástupu do služieb AsÚ SAV až takmer do svojej smrti dr. J. Tremko so svojou rodinou s manželkou Oľgou (†1996) vychovali dcéru Janku (1963) a syna Jozefa (1959)) žili Tatranskej Lomnici a svojou prácou, dôslednosťou, zásadovosťou a čestnosťou zanechal stopu nielen v AsÚ SAV, v meste Vysoké Tatry (angažovanosť bežeckému lyžovaniu pri ZDŠ v Tatranskej Lomnici), ale na Slovensku/Československu a v zahraničí. Posledná rozlúčka s dr. Tremkom sa uskutočnila v krematóriu v Košiciach a jeho ostatky sú uložené na cintoríne v Levoči. Česť jeho pamiatke!
Vojtech Rušin, Tatranská Lomnica 11. 8. 2020
Krematórium Košice
Z poslednej rozlúčky
Fotografie láskavo poskytla Ing. Janka Hatalová, dcéra dr. Tremka
Pri 2,6 m Shainovom ďalekohľade (Krymské astrofyzikálne observatórium, 1961)
S prvým americkým astronautom J. Glennom
Na Štrbsom plese s prof. Nha Il-Seong z Južnej Kóree
S priateľom (dr. Jerzy Marek Kreiner, Uniwersytet Jagielloński) pred budovou AsÚ SAV v St. Lesnej
Ocenenie od WSP v Krakove (1996)
Fotografie z archívu dr. Rušina
S hosťami - kolegami z IAU na hvezdárni počas konferencie, ktorá bola v Morave (1967?)
Tomášovská 63
979 01 Rimavská Sobota