Dr. Pitticha (15. 6. 1940, Bratislava – 29. 6. 2018, Bratislava) pozná širšia, nielen astronomická, verejnosť ako spoluautora dnes už legendárnej publikácie Obloha na dlani (Obzor 1981), ktorá inšpirovala mnohých k štúdiu astronómie.
Je spoluautorom Encyklopédie astronómie, od roku 1997 bol zostavovateľom Astronomickej ročenky a ako predseda Terminologickej komisie SAS pri SAV sa podieľal na tvorbe prvého astronomického slovníka Astronomická terminológia (1998).
Po štúdiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave (1962) pracoval na Astronomickom ústave SAV – oddelenie medziplanetárne hmoty v Bratislave. Od roku 1973 externe prednášal na PrF UK (neskôr Matematicko-fyzikálna fakulta, v súčasnosti Fakulta matematiky fyziky a informatiky UK). V roku 1973 sa zúčastnil expedície za úplným zatmením Slnka v Nigeri. Vo svojej vedeckej práci sa venoval dynamike a vývoju komét, je autorom teórie pohybu malých telies slnečnej sústavy s uvážením negravitačných síl a monografie Catalogue of short-period comets (1986). Má podiel na vybudovaní Astronomického a geofyzikálneho observatória Univerzity Komenského (UK) v Modre-Pieskoch. Absolvoval študijné pobyty v USA (1977 – 1978) a Švédsku (1990).
Bol členom Medzinárodnej astronomickej únie (IAU), Európskej astronomickej spoločnosti (EAS) a Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV (SAS), ktorá mu v roku 2015 udelila čestné členstvo. Za svoju prácu bol ocenený Zlatou medailou ČSAV za rozvoj programu Interkozmos (1988) a Striebornej čestnou plaketou SAV Dionýza Štúra za zásluhy v prírodných vedách. Na jeho počesť bol po ňom v roku 1996 pomenovaný asteroid (5768) Pittich.
Celý život zasvätil astronómii a rodine. Lásku k astronómii vštepil aj svojej jedinej dcére Jane (Jana Pittichová Chesley), na ktorú bol nesmierne hrdý a z ktorej je dnes úspešná astronómka. V rokoch 1999 – 2011 pracovala na Havajskej univerzite v Honolulu a od roku 2013 je, spolu s manželom Stevom, v Jet Propulsion Laboratory, kde pre NASA pozoruje novoobjavené blizkozemné asteroidy, ktoré pretínajú dráhu Zeme a mohli by ju potenciálne ohroziť. Vo voľnom čase sa venoval rodine, vnučkám Jane Viktórii a Alexandre Darine, ale aj bicyklovaniu na svojom obľúbenom favorite. Aj po odchode do dôchodku v roku 2010 sa každý rok spolu s manželkou Ninou zúčastňoval 1 – 2 vedeckých konferencií.
O jeho vzťahu k životu svedčia jeho vlastné slová z roku 1970: „Život je cirkus. Vedieť žiť znamená vedieť sa čo najlepšie a najdlhšie na ňom smiať.“
Dr. Pitticha sme poznali ako príjemného a zhovorčivého človeka. Odišiel náš učiteľ, kolega a priateľ. Česť jeho pamiatke!
Posledná rozlúčka bude 4. júla 2018 o 11. hod. v bratislavskom krematóriu. Česť jeho pamiatke!
Na archívnej snímke z 10. marca 1978 pracovníci Astronomického ústavu SAV, zľava vedecký pracovník RNDr. Eduard Pittich, CSc., pracovník AÚ SAV Dušan Kalmančok a veducí oddelenia medziplanetárnej hmoty člen korešpodent SAV Ľubor Kresák. (Foto: TASR/Štefan Petráš)
S P. Rapavým počas 17. zjazdu SAS (Žilina, okt. 2015), foto D. Rapavá
Z poslednej rozlúčky
