Len týždeň pred svojimi 70. narodeninami nás náhle opustil náš člen, astrofotograf Pavol Kaliský z Banskej Bystrice (16.2.1951 – 8. 2. 2021). Viacerí sme ho poznali nielen ako nadšeného astronóma, ale predovšetkým astrofotografa. Na svojho priateľa si zaspomínal doc. Vladimír Bahýl.
Do astronomického neba odišiel Pavol Kaliský.
Takto komentovala odchod na Večnosť fotografka Danka Rapavá. Veru tak, ako na pohrebe Igora Kapišinského poznamenal páter Anton Srholec „Z Vesmíru sa nedá odísť, dá sa v ňom iba zmeniť adresa.“ . Tak aj náš Pavol.
Pavol vymenil Pršiansku terasu za astronomické nebo. Nech odpočíva v pokoji a čaká na nás, lebo aj naša cesta nemôže byť iná, ak cesta ku nemu. Jeho odchod bol nečakaný a bolestivý. No nie bez úžitku. Zanechal nám tu desiatky nádherných astrofotografií s ktorými viackrát uspel aj v súťažiach a ktoré nám ho budú pripomínať. Niekoľko z nich prikladáme aj k tomuto nekrológu.
Ja osobne som Pavla poznal a spoznal na Technickej univerzite vo Zvolene, kde som na Univerzite tretieho veku prednášal predmet „Vesmír náš domov.“. Pavol sedával vždy vpredu, nikdy nevynechal ani jednu prednášku. Astronómia ho jednoducho chytila za srdce. V rámci prednášky bola aj exkurzia do mojej hvezdárne „Júlia“ vo Zvolenskej Slatine. Robili sme tzv. Messierov maratón. Pamätám si presne, Pavol bol nadšený a nielen to. Rozhodol sa, že aj on musí mať ďalekohľad a rozhodol sa postaviť si na dome aj vlastnú hvezdáreň, ktorú postupne dobudovával.
Bol som u neho a veľmi ma tešilo, že aj keď je to neďaleko mesta, na južnom okraji Banskej Bystrice mal pozorovacie podmienky dobré. Veď o tom svedčia aj jeho výsledky! Tešili sme z nich spolu, tešili sme sa z jeho práce, nadšenia a lásky k astronómii. Ale nedá sa nič robiť, jeho dielo sa uzavrelo. Pavol, vďaka, nesmierna vďaka.
Ono na astronómiu podľa našich skúseností treba mať v prvom rade chuť. Čas sa už pri dobrej vôli nájde. No astrofotografia, to je iný level. Tam treba mať nielen chuť a čas, ale a predovšetkým, tam treba mať aj talent a pochopenie najbližších. A tu musíme spomenúť jeho chápajúcu manželku Dagmar. Nemôžemeju obísť. Totiž nech ktokoľvek má akýkoľvek talent, snahu a zámyseľ, ak po jeho boku nestojí chápajúca manželka (Mulieres suadentes, ako hovorili už starí Rimania.), nedosiahne nič, s veľkou pravdepodobnosťou vôbec nič.
Milá pani Dagmar, za Pavla Vám ďakujeme. Naňho, na jeho dielo, vlastne aj na vaše spoločné o nezabudneme.
Vladimír Bahýl, ,hvezdáreň „Júlia“ Zvolenská Slatina
Posledná rozlúčka bude 15. 2. 2021 o 11:00 v obradnej sieni Krematória v Banskej Bystrici
Na terase pri pozorovaní Slnka
V kupole svojej hvezdárne
