Spolupráca SZA s hvezdárňou v Rimavskej Sobote je priam príkladná, vzájomne si vychádzajú v ústrety. Ak k tomu ešte pripočítame aktivity členov SAS pri SAV, zvlášť v problematike svetelného znečistenia, môže to byť vzorom aj pre ďalších. Jednou z foriem vzájomnej podpory sú aj verejné pozorovania, niektoré tematicky zamerané.
Stalo sa zvykom, že cez letné mesiace sa chodí na verejné pozorovania, kedysi to bývali najmä letné tábory, no dnes často majú špecifický kolorit. Súvisí to aj s tým, že chodíme na miesta a k ľuďom, s ktorými spolupracujeme nejako celý rok a v lete je to akýsi bonus tohto vzťahu. V posledných júlových dňoch sme takto boli v Mojíne a v Drienčanoch.
V atmosfére stredovekých dožiniek v Mojíne, boli veľkou atrakciou nielen stredoveké špeciality, kultúrny program, ale i dravce a ukážky letoviek vtákov, ktoré sú tam celoročne chované vo voliérach. Pozorovania Slnka patrilo tiež k tým aktivitám, ktoré si nik nenechal ujsť.
Inú atmosféru mali Drienčany na akcii Dedina ožíva, kde sme tiež pravidelnými hosťami. V rodisku Dobšinského sme kedysi zhotovili rozprávkové slnečné hodiny, neskôr z našej iniciatívy bol pomenovaný po rozprávkarovi aj asteroid Dobšinský. Naše stanovište bolo hneď pri jeho pamätníku, na konci ulice plnej stánkov remesiel, výšivkami vyzdobených otvorených dvorov, pozývajúcich na kulinárske dobroty a špeciality.
Len na chvíľku sme boli pozrieť začiatok folklórneho programu a cestou späť sme boli obdarovaní v stánku dôchodkýň vrecúškom s vôňou levandule, vraj z vďaky za slnečné hodiny. No potom sme už nonstop boli pri ďalekohľadoch, lebo záujemcov o slnečné škvrny a protuberancie bolo statočne. Starí i mladí, mnohí známi, ešte viac tých, s ktorými sme besedovali prvý raz. Vysvetľovanie často končilo pri obrázkoch nástenky, kde otázky k aktivite Slnka, svetelnému znečisteniu, či ďalším témam bolo možné lepšie objasniť. Horúčava rástla a okolo obeda už občasné mráčky pozorovanie prerušovali, niektorí návštevníci sa však vracali zo zvedavosti i niekoľkokrát, aby skontrolovali protuberancie, ako sa zmenili. Niektorých sme zároveň usmerňovali i na cestu k slnečným hodinám.
Neďaleko nás znel nástojčivý pozývací hlas k Dobšinského slivkovým guliam, vrčanie píly rezbára i práskanie bičom, ktoré veľmi dobre šlo jednému drobnému šuhajkovi. Hneď vedľa lietali vzduchom balónové srdcia plné lásky, okrídlení Pegasovia, rakety, či lietadlá, ale i iné srdcu blízke sny. Každý si mohol v duchu zalietať i zasnívať, dívať sa tak trochu do neba...
D. Rapavá
Mojín - Orol kráľovský a jeho letovka. Organizátori Stredovekých dožiniek (OZ Príroda pre deti - Silvia Kanátová) sa venujú aj environmentálnej výchove a tak bude naša spolupráca aj v budúcnosti
Mojín – aktivita Slnka bola nízka a tak bolo viac času aj na dlhšie rozhovory a to predovšetkým o vplyve svetelného znečistenia na ekosystém. Niektoré boli inšpiratívne, veď tu bolo množstvo profesionálov, od ochrancov prírody, cez učiteľov až po lesníkov,
Mojín – líška Bublinka aj keď je plachá, tentokrát celkom ochotne pózovala
Pamätník P. E. Dobšinského (Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas)
Okolo nás bolo živo, je tu aj jedna zo zastávok náučného chodníka Drienčanský kras. V blízkosti tej poslednej sú slnečné hodiny
Dospelým sa rozprávalo aj o sexuálnej turistike na Islande v súvislosti s polárnymi žiarami :-)
V Drienčanoch sa Slnko konečne umúdrilo a „zakvitlo“ škvrnami, no úchvatné boli protuberancie, na západnom okraji siahali do výšky 150 000 km
Zatiaľ sa usmievajú, no neskôr, keď sme hovorili o negatívach svetelného znečistenia úsmevy zamŕzali... Pozitívom týchto našich podujatí je, okrem iného, aj to, že stále stúpa počet tých, ktorí už vedia ako správne svietiť
