Ruňanská vatra s hvezdármi

O Runine, malej obci v Poloninách v srdci Parku tmavej oblohy Poloniny sa vie možno málo a počuli o nej len zainteresovaní. Prvýkrát sme tu boli na „obhliadke“ keď sme pripravovali vyhlásenie nášho prvého chráneného územia tmy. V tomto roku, v rámci Kolofoty, sme sa zoznámili aj so starostom (Marián Regula) a hneď sme si „padli do oka“. Slovo dalo slovo a tak nás pozval na ich folklórny festival, ktorý sa koná pod názvom Ruňanská vatra. Nuž a tento rok, 29. júla, to bol už 23. ročník.

V piatok popoludní sa auto pred hvezdárňou v Rimavskej Sobote pomaličky, no s náležitou dôslednosťou, plnilo pozorovacou technikou a všetkým potrebným pre výjazdové pozorovanie. Len na nič nezabudnúť! Ako a kde budeme spať sme dobre dohodnuté nemali, a tak pre istotu sa nakladali aj karimatky a spacáky. Nejaký ten prístrešok sa vždy nájde.

V sobotu ráno sa ku mne v Prešove pridal Peter Begeni (Begi) a vydali sme sa do Polonín. Už cestou sme plánovali čo urobíme v Runine z nejakého (snáď úspešného) grantu. S Begim sa totiž plánovať dá, je spoľahlivý.

Že sa v Runine niečo deje bolo zjavné už pri vstupe do obce z vyzdobených briezok a pred kultúrnym domom bolo živo. Podľa tričiek nás hneď identifikovali, vítali „našich hvezdárov“ a hneď srdečne pozývali na pohostenie. Ľudí ešte v dedinke veľa nebolo, vyše 200 ich bolo na svätej liturgii na Troch studničkách. Mali sme teda čas a hľadali to najlepšie miesto na pozorovanie.

Krátky výlet na Tri studničky bol pre mňa trošku fyzicky náročný, no zároveň úžasným pohladením duše. Krásne výhľady, mohutné stáročné buky. Hore sú skutočne tri upravené pramene, o niečo vyššie kaplnka a nová zvonička so zvonom, ktorého zvuk nás očaril. Cestou sme stretávali turistov, ktorí boli z tohto zabudnutého kúta Slovenska, kde líšky dávajú dobrú noc, priam očarení. Dobre sa nám to počúvalo, veď aj my sme si tento kraj zamilovali.

Oficiálny folklórny program začínal až popoludní a tak sme mali dostatok času sa venovať všetkým, ktorí mali záujem o pozorovanie, či len tak porozprávať sa s hvezdármi. Slnko bolo bez škvŕn, no aspoň na okraji boli nejaké protuberancie, či na disku dlhý filament. Otázky nemali konca-kraja, záujemcom boli k dispozícii naše informačno-propagačné materiály a kulisu nám robili postery o Poloninách a svetelnom znečistení. Nuž a záujem bol veru nevšedný, zvlášť o meteority, veď len kúsok odtiaľto dopadol aj meteorit Kňahyňa.

Podchvíľou k nám prišiel starosta s upozornením aby sme sa išli občerstviť. A bolo veru čím. Pohostinnosť domácich bola perfektná, k posedeniu pozývali všetkých, aj náhodných turistov, ktorí obcou len prechádzali. Pochutnali sme si na miestnych špecialitách a to za spevu pestro krojovaných hudobníkov a spevákov. Odhadom tu bolo 500 – 600 ľudí a len účinkujúcich okolo stovky. Značky áut z celého Slovenska: od miestnych cez sever, juh až po Záhorie. Mnohí boli z Česka a niekoľkí aj so značkou GB. Takmer všetci mali nejaký vzťah k tejto útulnej dedinke. Prekvapilo nás však, že takýto skvelý festival je takmer utajený, informácií ako šafránu. Starosta to však vysvetlil. Obec má len 82 obyvateľov a viac ľudí už by nezvládali. My sme si festival sme si veľmi neužili, venovať sa záujemcom malo u nás prednosť. Mali sme však peknú zvukovú kulisu melódií a piesní.

Keď Slnko zašlo za mohutný orech, ďalekohľad sme premiestnili, aby bol lepší výhľad smerom na juh. Prichádzajúca oblačnosť sa nám celkom páčila, aspoň sme si trošku mohli oddýchnuť.  Tá však zakrátko pominula a tak sa všetci kochali krásami nočnej oblohy – Jupiterom, Mesiacom, Saturnom, dvojhviezdami a jasnejšími objektami nočnej oblohy. Slová úžasu a prekvapenia pri pozorovaní boli pre nás najväčšou odmenou. Viacerí si na pamiatku skúšali aspoň mobilom odfotiť Mesiac. Runina v noci verejné osvetlenie síce vypína, no tentokrát z bezpečnostných dôvodov niekoľko svietidiel predsa len fungovalo.

Spanie „pod širákom“ sa nekonalo. Techniku sme nahádzali do auta a zamierili k neďalekej chate, kde bývali aj folkloristi zo súboru Borievka. Ak sa vám to meno zdá povedomé, áno, poznáte ich s televízneho programu Zem spieva. Pri chate bola obloha perfektná (SQM ukázal 21,71 mag/arcsec) a tak bol zase ďalekohľad v akcii. A uplatnila sa aj karimatka ako vhodná rosnica... Mnohé objekty sme takto pekne snáď ešte nevideli ani my. Takmer astronomická nirvána. My sme ukazovali hviezdy a tí z Borievky nám pri ďalekohľade spievali. Úžasný zážitok, na aký sa nezabúda! Po skončení jednej z rusínskych piesní sa o chvíľku ozvala tá istá melódia z Runiny, kde oneskorenci slávili ďalej. Neskoro v noci sme unavení, no s pocitom dobre vykonanej práce zaľahli a spali ako drevo. Krásne ráno, výhľad na Ďurkovec, rosa na tráve, spev vtákov... Ešte poriadne nabaliť auto, rozlúčiť sa s miestnymi a smer domov. Cestou si ešte pozrieme v lese pre nás doteraz neznámy starý židovský cintorín a pekné kaskády na riečke Ulička.

Perfektne pripravené podujatie je za nami, ostanú v nás príjemné spomienky na skvelých ľudí z Polonín. Boli sme na viacerých festivaloch to tento hraje prím. Ďakujeme Marián, ďakujeme pán starosta za pozvanie! Našli sme tu nových priateľov a spoznali skvelých ľudí, ktorí svoj kraj milujú.

P. Rapavý

Tri studničky nad Runinou

Pútnické miesto nad Troma studničkami. Zvon v novej zvoničke nás svojim zvukom očaril.

Prastaré buky boli balzamom pre oko aj dušu

Zvonica v Runine pri pravoslávnom chráme Záštity Presvätej Bohorodičky

Návštevníkom z Ukrajiny sa páčil náš časopis Kozmos a Begi ich prekvapil svojou znalosťou ukrajinčiny

Pri ďalekohľadoch bolo počas celého dňa rušno, často sa muselo stáť aj v rade...

Z folklórneho vystúpenia

Kaskády na rieke Ulička

Starý židovský cintorín