Niekedy nastávajú momenty, keď sa astronómovia stretnú s kolegami z iných odborov, ako napr. história alebo knihovníctvo, a spoločne s nimi sa pozrú do dejín vlastného odboru. Stalo sa tak aj 19. júna 2018, keď sa v Kongresovej sále Trenčianskeho samosprávneho kraja v Trenčíne uskutočnil ôsmy ročník výtvarno-literárneho sympózia Ora et ars, ktoré má za cieľ upozorniť na benediktínsky kláštor na Skalke pri Trenčíne, a ktoré bolo tentoraz venované astronómii. Jeho sprievodným podujatím bol aj kultúrno-historický seminár s názvom Okno do histórie pozorovania hviezd. Hlavným usporiadateľom tohto podujatia bolo Trenčianske osvetové stredisko v Trenčíne.
Seminár bol tematicky zameraný na dejiny astronómie v období včasného novoveku, ktoré je v komunite historikov vymedzené rokmi približne 1500 – 1800. Koláž tém však bola nastavená tak, že z novoveku sa poslucháči presunuli plynulo až do súčasnosti, ba dokonca do blízkej budúcnosti, keďže v poslednom príspevku odznela aj pozvánka na pozorovanie zatmenia Mesiaca a opozície Marsu 27. júla tohto roku.
Historicko-astronomické podujatie garantoval a sprevádzal ním historik Igor Zmeták zo Sliezskej univerzity v Opave. Prvý príspevok bol zvolený ako prehľadový. Historik astronómie Stanislav Šišulák v ňom auditórium previedol významnými udalosťami, objavmi a publikáciami v astronómii v období včasného novoveku vo svete aj na Slovensku. Igor Zmeták sa v druhom príspevku venoval najmä tlačiam s astronomickým obsahom zo 16. storočia, konkrétne išlo napr. o Apianove knižné dielo Astronomicum caesareum, Cosmographiu universalis od Sebastiana Münstera a Traktát o kométe od banskobystrického učiteľa Jakuba Pribicera, ktorý je považovaný za najstaršiu astronomickú tlač vydanú na území Slovenska (rok vydania 1578). Životom Mikuláša Kopernika a jeho odbornými aktivitami previedol Michał Kłosiński (pre neprítomnosť zastúpený Igorom Zmetákom) z Domu Mikuláša Kopernika patriacemu Okresnému múzeu v poľskom Toruni. Historička a knihovníčka Lucie Heilandová z Moravskej zemskej knižnice v Brne predstavila astronomické bohatstvo benediktínskej knižnice kláštora v Rajhrade neďaleko Brna a činnosť niektorých významných bibliofilov benediktínskeho rádu. V ďalšom príspevku sa historik Ján Kubica z Verejnej knižnice Michala Rešetku v Trenčíne venoval životopisu Maximiliána Hella a jeho vedeckej výprave za severný polárny kruh, ktorú oživil citátmi z denníka vedeného Hellovým spoločníkom Jánom Šajnovičom. Astronóm Miroslav Znášik z Krajskej hvezdárne v Žiline poinformoval prítomných poslucháčov o začiatkoch a konštrukcii slnečných hodín, pričom sa pozrel na niektoré konkrétne slnečné hodiny v Trenčíne a okolí. Ukázal tiež spôsoby, ako sa slnečné hodiny majú zhotoviť a ako nie. Peter Martinák z Verejnej knižnice Michala Rešetku v Trenčíne referoval o aktivitách astronomických krúžkov a kabinetov v druhej polovici 20. storočia v trenčianskom regióne, kde sa venoval najmä pozorovateľni vedenej Alojzom Cvachom a jeho nasledovníkmi. Seminár uzavrel astronóm Vladimír Mešter, riaditeľ Hvezdárne v Partizánskom, predstavením aktivít hvezdárne.
Ukázalo sa, že dejiny astronómie sú miestom, kde môže prísť k plodnej výmene informácií a spolupráci aj takto zdanlivo nesúvisiacich odborov. Veď v dejinách vedy o vesmíre je bielych miest na vypĺňanie ešte mnoho. Zopár z nich sa na seminári vyplniť už podarilo a viac sa o nich dočítate aj v tlačenej alebo elektronickej forme. Zborník z podujatia bude totiž zverejnený aj na webovej stránke Trenčianskeho osvetového strediska vo formáte pdf.
Dúfajme teda, že podobných vzájomných stretnutí a podujatí bude pribúdať.
Stanislav Šišulák
Slovenský zväz astronómov
Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV
Fotografie zo seminára: Peter Martinák
