Medzinárodná astronomická únia (IAU) organizuje v rámci osláv 100. výročia svojho založenia jedinečný celosvetový projekt IAU100 NameExoWorlds, ktorý dáva možnosť ktorejkoľvek krajine na svete pomenovať vybranú exoplanétu a jej materskú hviezdu. Môžete sa stať prvou Slovensko alebo Slovákom, ktorí pomenujú cudziu exoplanétu!
Zapojiť sa do súťaže o pomenovanie „našej exoplanéty“ je pomerne jednoduché, stačí vyplniť registračný formulár. Schválené pomenovanie bude oficiálnym, a bude mať teda inú „váhu“ ako nejaké pochybné kupovanie si mena hviezdy cez internet...Tešíme sa na vaše návrhy!
Dôležité termíny:
zasielanie návrhov do 31. augusta 2019
návrhy posúdi organizačný výbor do 15. septembra, a tie najlepšie pomenovania zaradí do druhého kola
hlasovanie v druhom kole bude od 15. septembra do 30. októbra
spracovanie výsledkov bude do 15. novembra, víťazný návrh zašle IAU.
16. – 21. decembra bude celosvetové vyhlásenie výsledkov súťaže
Lýra je výrazným súhvezdím letnej oblohy, Vega (α Lyr) je druhou najjasnejšou hviezdou severnej oblohy. "Našu exoplanétu" tak môžete využiť aj pri propagácii astronómie, metód objavovania exoplanét, a samozrejme, aj na zamyslenie sa nad miestom človeka vo vesmíre. Uvedomme si jedinečnosťou našej Zeme, a pri hľadaní mena aj nad vhodným zviditeľnením Slovenska.
„Slovenská“ horúca exoplanéta HAT-P-5b. Pre Slovensko IAU vybrala planétu, objavenú v roku 2007 pri hviezde, ktorá nesie označenie HAT-P-5. Táto hviezda v letnom súhvezdí Lýra je podľa meraní družice Gaia od Zeme vzdialená asi 990 svetelných rokov.
Má 12 magnitúdu a je spektrálneho typu G1V, teda podobná nášmu Slnku, o niečo väčšia, hmotnejšia (asi 1,16-krát) a teplejšia o zhruba 200 kelvinov. Je pravdepodobne mladšia, má asi 1,7 až 2,5 miliardy rokov. V jej planetárnom systéme poznáme zatiaľ jedinú planétu HAT-P-5b. Objav planéty HAT-P-5b ohlásili 9. októbra 2007 v The Astrophysical Journal Letters. Objavili ju metódou tranzitov v rámci projektu HATNet (The Hungarian-made Automated Telescope Network Exoplanet Survey), ktorý prevádzkuje od roku 2003 Princeton University v USA. Sieť siedmych teleskopov HATNet okrem planéty HAT-P-5b doteraz objavila ďalších 60 extrasolárnych planét.
„Slovenská“ exoplanéta patrí do kategórie horúcich jupiterov. Materskú hviezdu obehne za 2,79 dňa (asi 67 hodín), má hmotnosť 1,06 hmotností Jupitera, je teda asi 337-krát hmotnejšia ako Zem. Zaujímavé je, že pri tejto hmotnosti a polomere asi o 26 % väčšom ako má Jupiter je priemerná hustota tejto planéty nižšia ako hustota vody, takže HAT-P-5b by na dostatočne veľkom oceáne plávala podobne ako Saturn. Aj keď ide o pomerne blízky systém, nie je zaujímavý z hľadiska možnej existencie života, ako ho poznáme zo Zeme. Obieha totiž takmer desaťkrát bližšie okolo svojej hviezdy ako Merkúr okolo Slnka a rovnovážna teplota tejto plynnej planéty je takmer 1 400 kelvinov.
Podrobné informácie nájdete na tejto stránke a materiály na stiahnutie (logá, banery a pod.) TU.
Ako inšpirácia môže slúžiť 14 pomenovaní hviezd a 31 exoplanét, ktoré boli schválené v roku 2015 a pozrieť si ich môžete TU.
D. Rapavá, P. Rapavý
Porovnanie Jupitera a exoplanéty HAT-P-5b (umelecká predstava)
Hľadacie mapky
Snímka okolia HAT-P-5 z Digitized Sky Survey (zorné pole 1° x 1°)
Snímka okolia HAT-P-5 z Digitized Sky Survey (zorné pole 0,5° x 0,5°)
Svetelná krivka HAT-P-5 (ďalšie pozorovania nájdete TU)
