V práve prebiehajúcom letnom období sú noci príjemne pozorovateľsky prajné a letná obloha nám tak za pohodových podmienok ponúka stále viac zo svojich zaujímavostí. Jej základ tvoria dva pozorovateľské ciele o ktorých si povieme pár slov. Nad hlavou ich bez problémov identifikuje aj neskúsený pozorovateľ a môžu sa tak stať otvorenou bránou do hlbšieho poznávania oblohy v tomto ročnom období.
Vega - Deneb - Altair
Ikonou letných mesiacov na nočnej oblohe je bezpochyby veľký asterizmus vhodne pomenovaný ako Letný trojuholník. Skladá sa z troch jasných hviezd, Vega v súhvezdí Lýra, Deneb v súhvezdí Labuť a Altair v súhvezdí Orol. Letný trojuholník môžeme teda v tomto období vidieť po celú noc.
Názov Letný trojuholník, pochádza od rakúskeho astronóma Thomasa Oswalda, ktorý ho označoval ako "Grosses Dreieck" (veľký trojuholník), neskôr, v roku 1934, ho pomenoval "Sommerliches Dreieck" (letný trojuholník), ale až v päťdesiatich rokoch 20. storočia ho britský astronóm sir Patrick Moore spopularizoval a tak sa tento názov dostal do povedomia širokej verejnosti. Tento asterizmus, čo pomenováva výraznú skupinu hviezd, ktorá nepatrí do žiadneho súhvezdia, však popísali ako prví J. J. Littrow vo svojom atlase z roku 1866 a J. E. Bode, ktorý vo svojej mape hviezdy pospájal už v roku 1816, ale bez pomenovania.
Zdroj: NASA / ESA / A. Fujii
Po západe Slnka, keď sa súmrak prehlbuje do teplej júlovej noci, pozerajte sa na východ a zbadáte jagavú, modrobielu hviezdu, ktorej meno je Vega. Je to najjasnejšia hviezda trojuholníku a nachádza sa na jeho vrchole. Je dostatočne jasná, aby ste ju videli na nie ešte úplne tmavej oblohe a rovnako aj na presvetlenej oblohe nad mestami. Pokračujte vľavo dole, kým nenarazíte na ďalšiu jasnú súčasť trojuholníka, hviezdu Deneb v súhvezdí Labute. Vzdialenosť medzi týmito hviezdami je niečo cez 20° a ak spojíte dve takéto vzdialenosti a prejdete vpravo dole od hviezdy Deneb, nájdete v súhvezdí Orla tretiu jasnú hviezdu trojuholníka, ktorou je Altair.
Ak máte šťastie a ste pod tmavou oblohou za bezmesačnej noci, uvidíte veľký bledý pás tiahnúci sa cez celú oblohu, Mliečnu cestu, ktorá prechádza práve cez spomínaný Letný trojuholník. Mliečna cesta nie je ničím iným, než disk našej vlastnej galaxie, zloženej z obrovského množstva hviezd, ktoré sa nám pri pohľade voľnými očami zlievajú do akejsi stuhy. Ak sa však rozhodnete preskúmať tento závoj ďalekohľadom, čaká vás mimoriadne úchvatný pohľad na nespočetné množstvo hviezd, hmlovín a hviezdokôp.
Zdroj: Stellarium
Letný trojuholník slúži aj ako kalendár, označujúci ročné obdobie. Na konci júna sa všetky tri hviezdy ukazujú večer za súmraku na východe, čo znamená koniec jari a príchod leta, naopak ak sa nachádzajú vysoko na juhu a zapadajú už podvečer, je to neklamný znak toho, že leto končí a prichádza jeseň.
Kráska v Labuti
Labuť, jedno z krásnych súhvezdí, ktoré patrí medzi pôvodné Ptolemaiové súhvezdia, a ktoré predstavuje vládcu Olympu, mocného Zeusa, ktorý sa v tejto podobe pohyboval vo svete ľudí, skrýva množstvo objektov hlbokého vesmíru a to hlavne vďaka tomu, že sa ním tiahne Mliečna cesta. Dnes sa ale pozrieme bližšie na pomerne nenápadný, ale zato prekrásny objekt vhodný aj pre menšie ďalekohľady. V druhej polovici leta a na jeseň je toto súhvezdie vysoko na oblohe. Nájdeme ho ľahko, vďaka jasnej hviezde Deneb, ktorá je súčasťou veľkého a výrazného asterizmu nazývaného Letný trojuholník. Pre svoj tvar sa Labuť niekedy neformálne nazýva aj ako Severný kríž.
Zaostríme teraz na osamelú hviezdu, ktorá predstavuje základ kríža v prípade, ak si súhvezdie predstavíme ako spomínaný kríž. Táto hviezda sa volá Albireo, alebo tiež beta Cygni. Nie je príliš jasná, ale je v tejto časti hviezdnej oblohy najjasnejšou hviezdou a tak ju na tmavej oblohe bezproblémovo identifikujeme. Voľným okom vidíme len jednu hviezdu, avšak pohľad cez ďalekohľad odhalí dve hviezdy v tesnej blízkosti a zaujme nás predovšetkým veľký farebný kontrast stálic. Túto dvojhviezdu, ktorá je vzdialená od Zeme približne 380 svetelných rokov, tvorí oranžová jasnejšia hviezda tretej hviezdnej veľkosti a slabšia modrá hviezda piatej veľkosti. Obe zložky, ich názov je beta Cygni A a beta Cygni B, sú od seba vzdialené 35 uhlových sekúnd, čo znamená, že zložky v systéme môžeme vidieť oddelene aj malými ďalekohľadmi. Optimálne podmienky zaručí 30 až 50 násobné zväčšenie s použitím objektívu s priemerom 130 milimetrov. Aj keď ich v ďalekohľade vidíme blízko pri sebe, musíme si uvedomiť, že sa na ne pozeráme z veľkej vzdialenosti, obe hviezdy sa navzájom obehnú za dlhých 75 000 rokov.
Albireo. Foto: Ray Ellersick
Väčšina hviezd existuje v pároch, či viacnásobných systémoch. Sú vzájomne gravitačne spútané a obiehajú spoločné ťažisko, existujú hviezdy, ktoré sa navzájom obehnú za niekoľko málo dní, či rokov, ale sú aj také, ktorým vzájomný obeh trvá celé tisíce rokov. V dvojhviezde Albireo môžeme vidieť pomerne ľahko obe zložky, sú však dvojhviezdy, pri ktorých jednotlivé zložky vizuálne nerozoznáme. Sú tak blízko pri sebe, resp. dvojhviezda je tak ďaleko od Zeme, že skutočnosť, že sú tvorené viacerými zložkami, zistíme až rozborom ich spektra. Takéto dvojhviezdy sa nazývajú spektroskopické a pre vizuálne pozorovania nie sú vhodné práve z toho dôvodu, že ich vidíme ako jednu hviezdu. Pozorovania hviezd ako je Albireo v rádiových, či v röntgenových oblastiach spektra sa veľmi neoplatí, pretože normálne hviezdy sú oveľa jasnejšie vo viditeľnom svetle. Na rozdiel od Slnka, ktoré sledujeme v každej časti spektra, sú ostatné hviezdy na takéto pozorovania príliš ďaleko.
Dvojhviezda Albireo, ktorá vlastne predstavuje zobák Labute, je teda zložená z červeného obra a modrobielej hviezdy hlavnej postupnosti a je treťou najjasnejšou hviezdou súhvezdia. Názov hviezdy vznikol zlým prekladom a nedorozumením. V arabských oblastiach sa nazýval „minqār al-dadžādža“ čo v preklade znamená slepačí zobák. Názov súhvezdia Labuť je v gréčtine Ornis, z ktorého sa prekladom do arabčiny stal Urnis. Následne, keď došlo k prekladu do latinčiny, prekladatelia si mysleli, že názov odkazuje na rastlinu Erysimum officinale a tak bol preložený do latinčiny ako ireo. A nakoniec, nesprávne označenie preklepu v arabskom názve, fráza ab ireo, znamenalo konečnú zmenu názvu hviezdy na al-bireo. Názvy nebeských objektov majú niekedy skutočne zaujímavú históriu.
Farby oboch zložiek dvojhviezdy Albireo budú najlepšie viditeľné, ak ďalekohľad máličko rozostríme, alebo ak doňho mierne strčíme, aby sa obraz zachvel. Ak teda niekedy pri svojich nočných výjazdoch do ďalekého vesmíru narazíte na túto dvojhviezdu, určite mi dáte za pravdu, že je to jedna z najkrajších, ak nie najkrajšia, dvojhviezda a zároveň najlepšia dvojhviezda aj pre malé ďalekohľady. Je to skutočné najúžasnejšia dvojhviezda, akú nám nočná obloha ponúka. Tento skvost letnej a jesennej oblohy vás zakaždým ohromí a budete sa k nej určite často vracať.
Autor: Andrej Duboš
Tomášovská 63
979 01 Rimavská Sobota