KOLOS 2018

Medzinárodná konferencia KOLOS, ktorá je venovaná predovšetkým problematike premenných hviezd má už 15-ročnú tradíciu. Pravidelne sa jej zúčastňuje aj niekoľko našich členov a problematika bola rozšírená aj o ochranu nočného životného prostredia a astroturistiku, doplnená o nové možnosti pozorovania, ktorej bola venovaná posledná časť konferencie (Novinky z Triparku tmavej oblohy Východné Karpaty).

Jednotlivé bloky prednášok boli v planetáriu na Kolonickom sedle, v aule hvezdárne v Humennom a v hoteli Armales v Stakčíne. Organizátori v tomto roku zabezpečili aj prehliadku pekne zrekonštruovaného kaštieľa v Humennom.

Naša účasť na akciách na Kolonickom sedle je samozrejme spojená aj s pracovnou návštevou Správy NP Poloniny, ktorá je spoluvyhlasovateľom Parku tmavej oblohy Poloniny, a s viacerými jej zamestnancami úzko spolupracujeme.

V rámci večerného „cestovateľského bloku“ ma zvlášť zaujalo rozprávanie P. A. Dubovského o astronómii na Madeire, kde sa počas svojho dlhodobého pobytu stal aj členom AAAM (Associação de Astrónomos Amadores da Madeira). Perličkou bolo, že podobne ako v SZA aj oni tohto roku „vypustili“ zo svojho názvu „amadores“. S podporou primátora hlavného mesta Funchal je tu plánovaný aj projekt observatória v Casa do Areeiro (1590 m n. m.)  s ďalekohľadom RC 24".

Príjemným prekvapením bolo, že vzhľadom na naše dlhoročné kontakty sme od našich poľských kolegov sme dostali aj pozvanie na ich výročnú konferenciu organizovanú pri príležitosti 40. výročia založenia SOPiZ (Sekcja Obserwacji Pozycji i Zakryć PTMA).

P. Rapavý

Viac informácii o KOLOSe 2018 je v správe P. A. Dubovského

V dňoch 6. 12. až 8. 12.2018 organizovala Vihorlatská hvezdáreň v Humennom tradičnú konferenciu pod názvom Kolos 2018. Spoluorganizátormi boli Slovenský zväz astronómov, Slovenská astronomická spoločnosť, Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice a Neinvestičný fond Teleskop. Konala sa ako súčasť riešenia projektu APVV-15-0458 „Interagujúce dvojhviezdy – kľúč k pochopeniu vesmíru“. Konferencie sa zúčastnilo 42 astronómov zo Slovenska, Poľska, Maďarska a Ukrajiny. Zaznelo 24 ústnych odborných príspevkov a dva príspevky boli prezentované vo forme posterov. Využili sa 3 konferenčné sály: Vo štvrtok planetárium na Kolonickom sedle, v piatok aula Vihorlatskej hvezdárne v Humennom a v sobotu reštaurácia hotela Armales v Stakčíne.

Konferencia mala tento rok o niečo slávnostnejší úvod ako zvyčajne. Na budove planetária na Kolonickom sedle bola odhalená tabuľa informujúca o tom, že bolo zriadené Observatórium Kolonica ako technologické pracovisko Ústavu fyzikálnych vied UPJŠ v Košiciach.  Slávnostný príhovor predniesol riaditeľ ústavu fyzikálnych vied Dr. h. c., Prof. RNDr. Alexander Feher, DrSc. Znamená to, že na Kolonickom sedle sa budú paralelne rozvíjať dve observatóriá. Detašované pracovisko Vihorlatskej hvezdárne v Humennom a toto nové pracovisko UPJŠ. Pravdaže táto spolupráca nie je nová, veď už niekoľko rokov na Kolonickom sedle pracuje 0,5 ďalekohľad UPJŠ. Teraz sa však spolupráca dostáva na novú formálnnu úroveň.

Odborný program konferencie bol tradične rozdelený do 4 sekcií: Výsledky založené na pozorovaniach na Kolonickom sedle; Výskum premenných hviezd; Iné astrofyzikálne oblasti; Astroturistika, vzdelávanie a parky tmavej oblohy. Druhý konferenčný večer vždy patrí oddychovým prednáškam o cestovateľských zážitkoch účastníkov. Tentoraz P. A. Dubovský informoval o astronómii na ostrove Madeira, I. Kudzej o svojej účasti na konferencii IWARA v Peru, G. Stachowski a V. Marsakova o Medzinárodnej astronomickej olimpiáde v Pekingu a J. Jagla o cestách za zatmením Slnka. K programu konferencie neoddeliteľne patria aj spoločenské udalosti. Organizátori sa usilujú v rámci nich predstaviť turisticky zaujímavé miesta regiónu. Večera na uvítanie sa konala v Ladomírove v turistickej ubytovni Jurčišin. Piatočné popoludnie zase patrilo exkurzii do humenského kaštieľa. 

V sekcii venovanej výsledkom Astronomického observatória na Kolonickom sedle odzneli  príspevky riaditeľa Vihorlatskej hvezdárne I. Kudzeja a hlavného pozorovateľa P. A. Dubovského. Po deviatich rokoch zavítal na Kolos I. L. Andronov z Odeskej národnej morskej univerzity, koordinátor najdhšie trvajúceho pozorovacieho programu kolonického observatória – hľadanie spinových variácií intermediálnych polarov. V prehľadovej prednáške hovoril o projekte Inter longitude astronomy, v rámci ktorého sa vybrané intermediálne polary pozorujú. Konkrétne výsledky u jednotlivých objektov prezentoval V. Breus. O aktuálnom stave vývoja softvéru CoLiTecVS určeného na automatické spracovávanie fotometrických pozorovaní informoval O. Briuchovetskij z Ukrajiny.

Obsahovo najbohatšia bola sekcia venovaná výskumu premenných hviezd všeobecne. Bola to pekná ukážka aká rôznorodá je oblasť výskumu premenných hviezd. Príspevky sa venovali rôznym druhom objektov: symbiotické premenné, kataklizmatické, aktívne galaktické jadrá a kvazary, pulzujúce premenné typu Delta Sct a RR Lyr, tesné zákrytové dvojhviezdy. Hovorilo sa aj o rôznych pozorovacích metódach a metódach analýzy observačných dát. Pestré bolo aj zloženie lektorov. Od profesorov (I. L. Andronov, S. Zola) po amatérskych astronómov (M. Kamenec). Bohaté zastúpenie mali študenti a doktorandi. Štyria z Maďarska, traja z Ukrajiny a jeden príspevok bol od študenta UPJŠ v Košiciach P. Gajdoša.

V sekcii iných astrofyzikálnych oblastí sa hovorilo o asteroidoch, zákrytoch, modelovaní svetelných kriviek supernov, digitalizácii archívnych fotografií na sklenených platniach a zaznel tu aj príspevok S. Mackovjaka z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach o monitorovaní žiarenia hornej atmosféry pomocou prístroja AMON, ktorý je nainštalovaný aj na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle.

V záverečnej sekcii sme sa dozvedeli o niektorých metódach výučby astronómie pre deti v Odesse a o niektorých novinkách a plánovaných projektoch na území Triparku tmavej oblohy Východné Karpaty.

Záverečné slovo, opäť tradične, patrilo H. Brancewiczovi, čestnému predsedovi Poľského združenia astronómov amatérov. Tentoraz sa ani nepokúšal dajako zhnrnúť a vyhodnotiť jednotlivé rôznorodé odborné príspevky. Zdôraznil hlavne ľudský charakter konferencie Kolos, ktorá umožňuje vznik nových priateľstiev, ale aj stretnutia priateľov po mnohých rokoch. Skuročne aj v časoch rýchleho internetu nestrácajú osobné stretnutia vedcov svoj význam. Zdá sa, že skôr naopak, rastie potreba pochváliť sa svojimi výsledkami, či zdielať svoje problémy s  kolegami. Dôkazom toho je aj stále bohatá účasť na konferencii Kolos, ktorá sa koná v nie ľahko dostupnom regióne.

P. A. Dubovský

Prednáška V. Bahýla o počítačovej tomografii premenných hviezd v aule hvezdárne v Humennom

Prehliadka kaštieľa s vynikajúcim sprievodcom bola príjemným spestrením konferencie

Neúplný ikonostas z Runiny (18. stor.), malej obce, ktorú obdivovatelia nočnej oblohy nazývajú „tmavé srdce Polonín“

Záverečný príspevok R. Buryho v hoteli Armales o plánovaných aktivitách v Triparku tmavej oblohy Východné Karpaty