image001.jpgimage002.jpgimage003.jpgimage004.jpgimage005.jpg

Okrúhle výročie štartu Hubblovho vesmírneho teleskopu

Už celých tridsať rokov Hubblov vesmírny ďalekohľad (HST) krúži okolo Zeme a slúži astronómom. Je prvým a do dohľadnej budúcnosti aj jediným vesmírnym ďalekohľadom, ktorý pozoruje prevažne vo viditeľnej časti spektra. A hoci podobné rozlíšenie už dosahujú aj väčšie pozemské ďalekohľady s aktívnou optikou, HST je stále nenahraditeľný. Ako začala jeho púť?

Historický okamih – manipulačné rameno raketoplánu Discovery uvoľňuje Hubblov vesmírny ďalekohľad na samostatný let. Zdroj: commons.wikimedia.org

Prvá štúdia kozmického ďalekohľadu bola publikovaná v roku 1969. Už vtedybolo možné vyrobiť vesmírny ďalekohľad s priemerom 3 metre, ako sa pôvodne plánovalo. Otázkou ostával čo najlacnejší spôsob dopravy do vesmíru. NASA sa nakoniec priklonila k projektu raketoplánu, ktorý mohol nielen ďalekohľad vyniesť na obežnú dráhu, ale zaručiť aj servisné misie.

Kvôli finančným škrtom v NASA sa pôvodne plánovaný priemer objektívu scvrkol na necelých dva a pol metra. Po mnohoročnom úsilí bol nakoniec projekt schválený v roku 1977, teda ešte pred vypustením prvého raketoplánu. Štart ďalekohľadu sa predpokladal na rok 1983.

Pri realizácii projektu sa však zjavilo množstvo technických a finančných problémov, preto bol štart postupne odsúvaný až na august 1986. V januári 1986 však došlo k tragédii raketoplánu Challenger. Všetky lety raketoplánov boli pozastavené a ďalekohľad musel čakať v bezprašnej a klimatizovanej hale ešte štyri roky.

Raketoplán Discovery, ktorý mal ďalekohľad vyniesť, dorazil na štartovaciu rampu 25. marca 1990. Lenže keď mal byť HST umiestnený do tzv. „bielej izby“ (klimatizovaná hala v blízkosti raketoplánu), vo dverách do nákladového priestoru sa vyskytli moskyty. Použitie insekticídov v blízkosti takého citlivého zariadenia ako Hubblov vesmírny ďalekohľad neprichádzalo do úvahy, a tak bol hmyz vychytaný do svetelných pascí. 29. marca bol ďalekohľad konečne vložený do nákladového priestoru.

 

Hubblov vesmírny ďalekohľad štartuje v nákladovom priestore raketoplánu Discovery. V popredí na druhej štartovacej rampe vidíme raketoplán Columbia. Zdroj: commons.wikimedia.org

 

Dátum štartu stanovili na 10. apríla. Všetko prebiehalo relatívne hladko až do času T-5 minút. Vtedy sa prípravy zastavili kvôli technickej poruche na hydraulickom čerpadle raketoplánu. Štart tak bol preložený na 25. apríla. Predĺžený odklad zapríčinila ďalšia komplikácia: akumulátorové batérie z HST bolo treba vybrať a opäť dobiť. 25. apríla došlo opäť k prerušeniu odpočítavania. Tentoraz sa však jednalo len o malú chybu v programe a po troch minútach sa odpočítavanie rozbehlo znova. O 12:33:51 UT raketoplán úspešne odštartoval.

Discovery dosiahol takmer kruhovú dráhu vo výške 576-611 km. Pomocou televíznych kamier posádka overila, či sa ďalekohľad počas štartu nepoškodil. Bruce McCandless a Kathryn Sullivanová sa začali pripravovať na prípadný výstup do otvoreného priestoru, ktorý však nebol potrebný, keďže vypúšťanie ďalekohľadu išlo podľa plánu.

V čase 17:21 UT bol vyslaný povel na aktiváciu palubných vysielačov na HST. Starosť o ďalekohľad prebralo asi tristo technikov riadiaceho strediska Space Telescope Operations Control Center. Discovery ďalším manévrom prešiel na dráhu 613-615 km. Išlo o dovtedy najvyššiu dráhu letu raketoplánu. Pre vypustenie na samostatnú dráhu bolo treba ďalekohľad najprv opatrne vyzdvihnúť asi 4,5 metra nad úroveň Discovery a potom ho otočiť tak, aby sa jeho najťažšia časť dostala nad pilotnú palubu raketoplánu a aby tubus ďalekohľadu, dosiaľ uzavretý, mieril nad kýlovú plochu kozmického lietadla.

 

Hubblov vesmírny ďalekohľad po vytiahnutí z nákladového priestoru. Zdroj: commons.wikimedia.org

 

Najnáročnejšia časť manévru nastala hneď na samom začiatku operácie. Vtedy astronauti stratili priamy výhľad na ďalekohľad a mohli sa riadiť len zábermi kamier a súradnicami palubného počítača. Steven Hawley obsluhoval manipulátor RMS. Len čo bol ďalekohľad správne orientovaný, vyslalo riadiace stredisko povel na vyklopenie 4,8 m dlhých puzdier so slnečnými panelmi. Pritom sa vyskytol malý problém, ale napokon sa panely úspešne vyklopili. Hawley uvoľnil úchytku na manipulátore RMS a Hubblov vesmírny ďalekohľad prešiel na samostatnú dráhu. Nová éra astronómie sa začala.

 

Roztiahnutie solárnych panelov. Zdroj: commons.wikimedia.org

 

 Jana Plauchová, KHaP MH v Žiari nad Hronom

 

Joomla templates by a4joomla