ZO ŽIVOTA MO: Rimavská Sobota – výročná schôdza

Uverejnené streda, 17. júl 2019, 18:56
Napísal: Pavol Rapavý

U nás býva zvykom, že naše stretnutia v rámci výročnej členskej schôdze  sa konajú koncom júna, alebo v prvej polovici júla cez víkend, vyhovujúci najväčšiemu počtu členov. Tentoraz to bolo 6. – 7. júla. Väčšina našich členov nie je z Rimavskej Soboty, či okolia, preto sa vidíme len raz ročne,  s niektorými ani toľko.

 

Náš „kútik“ tu, na juhu stredného Slovenska má svoje zaujímavosti prírodné aj historické, i keď všeobecne málo známe. Prečo teda nezatraktívniť stretnutie návštevou niektorého z nich? Voľba padla na Šomošku, hrad – historickú pamiatku a súčasne krásny prírodný vulkanický útvar – „kamenný vodopád“, na ktorom stojí.

Teda v sobotu dopoludnia sme sa zišli a vydali smerom na juh, na výlet.

Náučný chodník začína na parkovisku, kde zaplatíme parkovné, čo je súčasne aj vstupným. Cesta vedie príjemným lesným chodníkom,  zastavujeme sa pri jednotlivých informačných tabuliach. V poslednej tretine sa cesta mení na ráznejšie stúpajúcu cestičku nahor, míňame „kamenné more“ a tesne pod hradom obdivujeme „kamenný vodopád“, ktorý vznikol kryštalizáciou lávy. Po približne hodine sme konečne v cieli.

Stojac na hradnom nádvorí v smere na sever vidíme naše zvlnené pahorky zarastené súvislými lesmi. Obrátiac sa na juh hľadíme priamo do ulíc maďarskej dedinky Somoskőújfalu.

Návrat na parkovisko si niektorí predĺžili obhliadkou niekdajšieho bazaltového lomu Mačacia, ktorý bol najväčším na Slovensku.

Na parkovisku sme si oddýchli a doplnili energiu pečenými špekáčikmi.

Cestou späť sme odbočili na krátko do obce Čakanovce, kde na kraji dediny sú odkryté pieskové usadeniny – svedok existencie morského pobrežia z obdobia mladších treťohôr.

Došli sme práve na vytýčenú hodinu začiatku členskej schôdze. Po privítaní a úvodných rečiach bola prečítaná rozsiahla správa o činnosti za predchádzajúce obdobie.

Viacerí naši členovia sa venujú fotografii a dosiahli mnohé úspechy aj v zahraničí. Vyhláseným fotoambasádorom ESO sa stal Zdeněk Bardon, ktorého zábery použila firma ZEISS do oficiálneho kalendára. Fyzikálne fotografie Danky Rapavej získali viacero ocenení v zahraničí (Picture of the Year Wikimedia Commons, Art and Science Internat. Photo Contest v Grécku,..). Odborným pozorovaniam premenných hviezd sa venuje Vladko Bahýľ, ktorý sa aktívne zúčastňuje konferencií a seminárov, kde prezentuje svoju prácu prednáškami a postermi (Setkání složek ČAS Praha, KOLOS 2018, 50. konferencia o pozorovaní premenných hviezd Brno, ..).

Nezabúda sa ani na propagáciu akcií a javov v médiách (TV Markíza, TV JOJ, internetové stránky a noviny). Naši členovia sú v porotách súťaží Svieťme si na cestu...; Astrofoto. Venuje sa dosť priestoru popularizácii a pozorovaniam verejnosti (Dedina ožíva – Drienčany, Hurá prázdniny, Pozorovací deň v Parku tmavej oblohy Poloniny, ...) ; Vladko Bahýľ  prijíma záujemcov vo svojej hvezdárni „Júlia“. Svetelné znečistenie je srdcovkou P. Rapavého a P. Begeniho. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých aktivity alebo ďalšie aktivity som nevymenovala.

Je ich veľa, nedá sa.

Hospodárili sme  z členských príspevkov a najmä z príspevkov z 2% z daní fyzických a právnických osôb.

Podporená bola účasť členov na pozorovateľských akciách a seminároch (SAO 2018, KOLOS 2018, KOLOFOTA 2018, Celoslovenský slnečný seminár...). Materiálové výdavky zahrnovali najmä metodické materiály rôzneho druhu a pohyblivé demonštračné prístroje na pomoc pri prednáškach, akciách s deťmi a verejnosťou.

V bode – Voľba výboru, prítomní členovia (niektorí aj s poverením zahlasovať za neprítomného člena) dali dôveru pôvodnému výboru. Zmena nastala len na mieste tajomníka (pôvodný sa vzdal funkcie).

Po skončení oficiálnej časti sa rozbehli rozhovory nad geniálnym gulášom nášho mišelínskeho šéfkuchára Belina (Vojto Klčo).

Za súmraku a po zotmení nám mierne zaťahujúca sa obloha dovolila pozrieť si pribúdajúci Mesiac,  planéty a dvojhviezdy. Debaty sa potiahli do neskorého večera – stretli sme sa po roku a prebrali hvezdárske i iné aktuálne dianie doma aj vo svete.

Dobre sme sa cítili a mňa osobitne teší, že myšlienka výletu aj samotný výlet  mal u účastníkov dobrý ohlas.

A preto v tomto duchu budeme pripravovať stretnutie aj nabudúce.

K. Kerekešová

Kamenné more.  Mirko Grnja sa v tomto mori neutopí.

 

Deväť metrov vysoký „kamenný vodopád“ sa radí medzi európske unikáty. Charakterizuje ho 5 – 6 boká odlučnosť bazaltovej lávy.

 

Cieľ našej cesty – čiastočne obnovený hrad Šomoška; v pozadí, na maďarskom území, hrad Salgó

 

Naša malá turistická výprava na začiatku náučného chodníka...

 

Najmladší účastník výletu, dvojročná Raduška Čilliková

 

V čakanovských spevnených pieskoch sa občas nájdu drobné ulity morských živočíchov ale aj žraločie zuby

 

Na členskej schôdzi nás už bolo viac

Autori fotiek: 1,2,3,5  K.K.; 4,6 Brigitte; 7 Chris a Marek