image001.jpgimage002.jpgimage003.jpgimage004.jpgimage005.jpg

Experimentálne zistenie zemepisných súradníc Rimavskej Soboty

21. 11. 2018 uplynulo 300 rokov od narodenia Istvána Hatvaniho (21. 11. 1718 – 16. 11. 1786), slávneho rodáka z Rimavskej Soboty. Pri tejto príležitosti podporil Banskobystrický samosprávny kraj projekt občianskeho združenia LILLIUM „Experimentálne zistenie zemepisnej šírky a dĺžky Rimavskej Soboty“. Projekt bude realizovaný v deň letného slnovratu 21. júna v areáli hvezdárne v Rimavskej Sobote.

 

V centre Rimavskej Sobotu je po I. Hatvanim pomenovaná ulica (pozri satelitnú mapu), no obyvatelia o tejto osobnosti vedia len málo. Bol to však polyhistorom a je známy aj tým, že 21. 6. 1757 ako prvý v Uhorsku určil presnú zemepisnú polohu mesta Debrecín. Jeho práce boli publikované vo významných medzinárodných časopisoch, kde uverejnil aj svoje pozorovania jasnej kométu Messier (C/1769 P1) a výraznej polárnej žiary 18. 1. 1770.

Hatvani základné vzdelanie absolvoval v Rimavskej Sobote a Lučenci, neskôr v Kecskeméte. Študoval na univerzitách v Bazileji, Zürichu, Utrechte a Leidene. Bol študentom svetoznámych matematikov JohannaDaniela Bernoulliho, absolvoval prednášky z experimentálnej fyziky P. van Musschenbroeka, korešpondoval s osobnosťami ako je napr. Alessandro Volta, Luigi Galvani či Benjamin Franklin.

István Hatvani pôsobil 37 rokov na Debrecínskej vysokej škole ako profesor, vyučoval filozofiu, matematiku, fyziku, chémiu, astronómiu, teológiu, zoológiu, botaniku, mechaniku, zemepis, ale aj iné predmety. Okrem toho slúžil aj ako kňaz reformovanej cirkvi, lekár, knihovník vysokej školy, hlavný župný farmaceut. Považuje sa za priekopníka experimentálnej fyziky a chémie, používanej vo výučbe v druhej polovici 18. storočia. Bol prvým, kto sa u nás zaoberal matematickou pravdepodobnosťou a štatistikou. Svojimi prácami sa stal známy v celej Európe.

Popis experimentálneho merania zemepisnej šírky Debrecínu zverejnil vo svojej najznámejšej knihe: "Introductio ad principia philosophiae solidioris", ktorá vyšla v roku 1757. Samotný popis merania je len prílohou k tejto knihe a je napísaný na troch stranách, pod názvom: "Observatio elevationis poli Debrecinensis".

Bol obľúbený a populárny madzi svojimi študentmi, očaril ich so svojimi experimentami, výborným a zaujímavým prejavom a stále sa snažil predniesť tie najnovšie vedecké poznatky.

P. Rapavý (s použitím poznámok B. Csúsza)

 

 

Plagát - pozvánka

 

Dobová maľba I. Hatvániho, ktorý sa preslávil prezývkou „diabolský profesor“

 

Hatvani na rytine a poštovej známke

 

Hatvaniho najznámejšie dielo Introductio ad principia philosophiae solidioris

 

Joomla templates by a4joomla