image001.jpgimage002.jpgimage003.jpgimage004.jpgimage005.jpg

Úplné zatmenie Mesiaca 27. 7. 2018 – najdlhšie v tomto storočí

Posledný júlový piatok bude z astronomického hľadiska skutočne mimoriadny. Nastane najdlhšie úplné zatmenie Mesiaca v tomto storočí a súčasne uvidíme aj Mars v jeho veľkej opozícii.

Zatmenie Mesiaca 27. 7. 2018 je 38. zatmením série saros 129, ktorá začala 10. 6. 1351 a skončí 24. 7. 2613. Najdlhšie zatmenie tejto série bolo 16. 7. 2000 (01 h 47 min), od nás však pozorovateľné nebolo. Saros je periodické opakovanie zatmenia Slnka a Mesiaca, ktoré poznali už Chaldejci v 6. storočí pred n. l. Jeho dĺžka je 18 rokov 11 dní.

 

Tohtoročné zatmenie bude najdlhším zatmením v tomto storočí, jeho čiastočná fáza bude trvať 3 h 55 min a úplná 1 h 43 min, veľkosť dosiahne 1,609 (v jednotách mesačného priemeru). Mesiac bude prechádzať tesne nad stredom zemského tieňa a tak počas úplnej fázy sa na jeho povrch bude premietať tmavá hnedastá škvrna. Takéto stredové zatmenie sme naposledy videli 15. 6. 2011.

Zatmenie bude od nás viditeľné takmer v celom priebehu, okrem začiatku polotieňovej fázy, ktorá však aj tak nie je pozorovateľná.

Slabé stmavnutie východnej časti Mesiaca si všimneme už počas polotieňovej fázy, asi polhodinu po začiatku zatmenia. Od začiatku čiastočnej fázy uvidíme v ďalekohľade pomaly postupujúci mierne neostrý zemský tieň. V minulosti sa merania kontaktov tieňa s vhodnými útvarmi na Mesiaci používali na určovanie vlastností atmosféry Zeme.

Počas úplnej fázy bude mať Mesiac hnedočervené sfarbenie, ktoré je spôsobené lomom slnečných lúčov v zemskej atmosfére. Vzhľad zatmení je závislý na momentálnom stave atmosféry a v roku 1921 ich popísal André-Louis Danjon:

L 0 – veľmi tmavé zatmenie, Mesiac takmer nie je viditeľný
L 1 – tmavé zatmenie šedej alebo hnedej farby, detaily sú ťažko rozlíšiteľné
L 2 – tmavočervené alebo hrdzavočervené zatmenie, zvlášť v strede, vonkajšie okraje tieňa sú svetlejšie
L 3 – tehlovočervené zatmenie, na okrajoch svetlejšie so žltkastým okrajom
L 4 – veľmi jasné zatmenie červenej až oranžovej farby, okrajové časti sú svetlé s modrastým nádychom

Akousi čerešničkou na torte je skutočnosť, že len vo vzdialenosti 6° južne od Mesiaca bude aj Mars, ktorý je v opozícii s jasnosťou -2,8 mag. Takto sa bude môcť každý na vlastné oči presvedčiť, že Mars nie je veľký ako Mesiac, čo tvrdia falošné e-maily už od veľkej opozície Marsu v roku 2003. Zdanlivý uhlový priemer Marsu bude totiž viac ako 70-krát menší ako Mesiac!

S pribúdajúcou fázou zatmenia bude obloha tmavnúť, objavovať sa čoraz viac hviezd a na miestach bez svetelného znečistenia zaujme aj striebristá Mliečna cesta. Mesiac bude v Kozorožcovi na tmavom hviezdnom pozadí ako veľký červený klenot, vpravo uvidíme Saturn, jasný Jupiter a zvečera nízko nad západným obzorom aj Venušu.

Ostatné úplné zatmenie Mesiaca sme od nás videli 28. 9. 2015, ďalšie nás čaká 21. 1. 2019.

Neveľká výška Mesiaca nad obzorom počas zatmenia dáva príležitosť fotografom, okrem snímok cez teleobjektívy či ďalekohľady, aj na sériu invenčných fotografií s vhodným horizontom.

Ako zatmenie fotografovať

Úplné zatmenie Mesiaca patrí medzi najkrajšie astronomické úkazy a tak je samozrejmé, že ho majú radi aj majitelia fotografickej techniky. Na fotografovanie môžeme s úspechom použiť aj jednoduchšie kompaktné digitálne prístroje, viaceré z nich majú aj dostatočne dlhé ohniskové vzdialenosti a s určitými obmedzeniami aj mobilné telefóny. Digitálny zoom však nepoužívajme.

Výhodou tohto zatmenia je malá výška nad obzorom a tak si len stačí vopred vybrať vhodné popredie (zaujímavý strom na horizonte, alebo vhodne zakomponovanú kostolnú vežu, hrad a pod.). Ak chceme nasnímať celý priebeh zatmenia, tzv. postupku, nastavíme zoom na šírku záberu minimálne 60°. Azimut a výška Mesiaca pre celý priebeh zatmenia je v tabuľke.

 

SELČ

azimut[°]

výška nad obzorom

začiatok polotieňového zatmenia

19:14

109°

-10°

začiatok čiastočného zatmenia

20:24

121°

začiatok úplného zatmenia

21:30

134°

stred zatmenia (najväčšia fáza)

22:22

145°

14°

koniec úplného zatmenia

23:13

156°

18°

koniec čiastočného zatmenia

00:19

172°

21°

výstup Mesiaca z polotieňa

01:29

189°

22°

 

Mesiac má na oblohe uhlový priemer asi 0,5° a vplyvom zemskej rotácie sa o svoj priemer posunie za 2 minúty. Aby sa nám jednotlivé expozície neprekrývali, najvhodnejší interval medzi jednotlivými expozíciami sú teda 4 minúty. Ideálne je použitie časovača.

Fotoaparát umiestnime na dostatočne pevný statív, zaostríme na nekonečno a automatické zaostrovanie vypneme. Nebojme sa použiť manuálne nastavenie času a expozície, pri tomto druhu fotografovania je automatika nevhodná, podobne ako automatické nastavenie bielej. Ak chceme zaznamenať zmenu farebného odtieňa Mesiaca, nastavenie bielej použime ako za slnečného dňa. Citlivosť nastavíme s ohľadom na vlastnosti použitého prístroja, vyhýbajme sa vysokým hodnotám ISO. Jednotlivé snímky po skončení zatmenia zložíme vo vhodnom grafickom programe.

Časovačom môžeme snímať aj v krátkych intervaloch avšak v tomto prípade expozíciu počas zatmenia nemeníme. Výsledný obrázok, zložený napríklad v programe Startrails nás prekvapí, bude pripomínať vatovú tyčinku.

Pri fotografovaní jednotlivých fáz zatmenia digitálnymi zrkadlovkami je vhodné použiť objektív s dostatočne dlhou ohniskovou vzdialenosťou, ktorú prispôsobíme veľkosti čipu použitého fotoaparátu. Pri ohniskovej vzdialenosti objektívu 1 meter sa Mesiac na čipe zobrazí s priemerom 9 mm. Najvýhodnejšie je fotoaparát (bez objektívu) pomocou redukcie (T-krúžok) upevniť priamo do ohniska ďalekohľadu.

Zásadne používame manuálne ostrenie, pri úplnom zatmení je Mesiac natoľko tmavý, že nám automatika v teleobjektíve fungovať nebude. S výhodou sa dá automatické zaostrovanie použiť na dostatočne vzdialenom svetelnom zdroji, na Venuši, Marse alebo Jupiteri a následne prepnúť do manuálneho režimu. O nastavení bielej platí to isté či pri kompaktoch, prípade exponovať vo formáte RAW. Pri čiastočnej fáze zatmenia bude ešte obloha pomerne jasná, no fotografovať môžeme s úspechom, kontrast medzi pozadím a mesačným diskom je dostačujúci.

Expozícia pri úplnej fáze zatmenia môže niekedy byť niekoľko sekúnd, v okolí Mesiaca naexponujeme aj hviezdne pozadie.  Astronomické ďalekohľady bývajú upevnené na masívnej paralaktickej montáži s pohonom (hodinovým strojom), ktorý eliminuje rotáciu Zeme a je teda možné použiť aj dlhšie expozície a Mesiac nebude rozmazaný jeho vlastným pohybom po oblohe.

Už pred úplným zatmením alebo po ňom sa časť Mesiaca v tieni pekne sfarbuje, vizuálny pohľad je uchvacujúci. Pre vyrovnanie vysokého dynamického rozsahu je nutné použiť niekoľko expozícií (HDR - High Dynamic Range).

Ak nemáme k dispozícii ďalekohľad s dostatočne dlhou ohniskovou vzdialenosťou, môžeme zatmenie exponovať aj za okulárom ďalekohľadu v projekcii pomocou univerzálneho držiaka Mikrostage. V tomto prípade je možné použiť aj triéder avšak tiež na pevnom statíve.

Výsledný obrázok zatmenia, invencia pri skladaní jednotlivých záberov je už na invencii každého autora, no v každom prípade to bude mimoriadny zážitok. Niekoľko ukážok je v prílohe. Prajme si teda jasnú oblohu!

P. Rapavý

 

Schéma zatmenia (časy sú v SELČ) - poloha ekliptiky je geocentrická

 

Čiastočné zatmenie Mesiaca 7. 9. 2006 (P. Rapavý)

 

Priebeh úplného zatmenia Mesiaca (D. Rapavá)

 

Úplné zatmenie 28. 9. 2015 s modrastým okrajom tieňa (tyrkysový jav), ktorý spôsobuje vrstva ozónu v zemskej atmosfére. (P. Rapavý)

 

Postupka zatmenia Mesiaca 8. 9.2006 (P. Rapavý)

 

Čiastočné zatmenie Mesiaca 7. 8. 2017 (M. Harman)

 

Zatmenie je možné fotografovať aj na svetlej oblohe (P. Rapavý)

 

Poster k zatmeniu Mesiaca 27. júla 2018 (P. Zimnikoval)

 

 

 

 

Joomla templates by a4joomla