image001.jpgimage002.jpgimage003.jpgimage004.jpgimage005.jpg

Veľká opozícia Marsu 2018

Po 22. hodine v súčasnosti vychádza nad juhovýchodným obzorom nápadná červenkastá „hviezda“. Je to Mars. Jeho mimoriadna jasnosť súvisí s blížiacou sa veľkou opozíciou, keď sa s nám táto červená planéta priblíži najbližšie od roku 2003. Pri opozícii má Mars na oblohe najväčší uhlový rozmer, v ďalekohľade sú za dobrých podmienok pozorovateľné jeho albedové útvary a polárne čiapočky. Ak nestihnete sa na Mars pozrieť blízko opozície nezúfajte. Dobre bude pozorovateľný aj neskôr, koncom augusta bude mať ešte priemer vyše 20´´.

Pekný článok o opozíciách Marsu napísal P. Zimnikoval.

 

Veľká opozícia Marsu 2018

Opozícia je vzájomná poloha dvoch telies na oblohe (obyčajne Slnka a planéty pri pozorovaní zo Zeme), pri ktorej sa ich ekliptikálna dĺžka odlišuje o 180°. Do opozície so Slnkom sa dostávajú len vonkajšie planéty, prípadne aj iné objekty obiehajúce okolo Slnka vo väčšej vzdialenosti ako Zem. V čase opozície sa planéty dostávajú najbližšie k Zemi, a preto dosahujú svoju maximálnu jasnosť. V tomto období sú nad obzorom po celú noc. Letné opozície sú pozorovateľsky menej výhodné, lebo planéty na oblohe opisujú nízky oblúk, podobne ako Slnko v zime. Počas zimných opozícií sa planéty dostávajú vysoko nad obzor.

Pojem opozícia nie je definovaný celkom jednoznačne. Niekedy sa za opozíciu považuje usporiadanie, keď je rozdiel v rektascenzii planéty a Slnka práve 180°. Sklon a výstrednosť dráhy planét spôsobuje, že časový okamih takto definovanej opozície sa od opozície odvodenej z ekliptikálnej dĺžky odlišuje. Výstrednosť dráhy spôsobuje, že k najtesnejšiemu priblíženiu planéty a Zeme nedochádza presne v čase opozície, ale aj niekoľko dní pred, či po nej.

Vonkajšie planéty vytvárajú v období okolo opozície na oblohe slučku. Dnes vieme, že vzniká vzájomným pohybom Zeme a planéty. V dávnej minulosti, keď prevládala geocentrická predstava vesmíru, slučky sa vysvetľovali pohybom planét po dvojiciach kružníc – epicykloch a deferentoch. Až začiatkom 17. storočia Johannes Kepler (1571 – 1630) pochopil skutočnú príčinu vzniku slučiek a z pozorovaní pohybu Marsu na oblohe odvodil tvar planetárnych dráh.   

Planéty sa na oblohe pohybujú v priamom smere, teda od západu na východ. Približovaním sa do opozície však začnú spomaľovať a v istom čase sa začnú oproti hviezdam pohybovať opačným smerom (retrográdne). Tento časový okamih nazývame zastávka. Po určitom čase sa dostanú do opozície so Slnkom a približne po rovnakej dobe opäť začnú spomaľovať, nastane druhá zastávka, po ktorej zase pokračujú v pohybe priamym smerom. V dôsledku sklonu dráhy sa nemení len ich ekliptikálna dĺžka ale aj šírka. Z tohto dôvodu na oblohe vytvárajú slučky. Ich tvar závisí na veľkosti sklonu planéty k ekliptike a vzdialenosti planéty od uzlov dráhy v období okolo opozície. Vo väčších vzdialenostiach od uzlov planéta opisuje uzatvorený tvar, teda skutočnú slučku. Ak je v dolnej časti svojej dráhy, potom sa slučka otvára pod ekliptikou a opačne zase nad ňou. V blízkosti výstupného uzla planéta opisuje na oblohe otvorenú slučku v tvare písmena „Z“ a v okolí zostupného uzla v tvare „S“.

Vonkajšie planéty sa do opozície dostávajú po uplynutí synodickej periódy. Najmenej často sa do opozície dostáva Mars, a to raz za 2,2 roka. Vzdialenejšie planéty majú väčšie siderické obežné doby a tak pri opakovaní opozícií dominuje pohyb Zeme okolo Slnka. Preto, čím je planéta vzdialenejšia od Slnka tým viac sa dĺžka jej synodickej obežnej doby blíži k hodnote jeden rok.

 

Opozície Marsu

Mars sa do opozície dostáva po uplynutí asi 779,94 dní, teda po približne po dvoch rokoch a mesiaci. Jeho výrazne výstredná dráha spôsobuje, že vzdialenosti planéty od Zeme sa počas jednotlivých opozícií navzájom výrazne odlišujú.

Najtesnejšie priblíženia k Zemi nastanú vtedy, ak je Mars práve blízko perihélia svojej dráhy. Počas takéhoto stavu na oblohe dosiahne maximálny uhlový rozmer a aj najväčšiu jasnosť. Takúto opozíciu nazývame „veľká“ opozícia Marsu. V blízkosti afélia je vzdialenosť od Zeme viac ako dvojnásobná a úmerne tomu je menší aj jeho uhlový rozmer a jasnosť. Mars sa do perihélia vracia po uplynutí jeho siderickej obežnej doby, teda asi po 1,88 roku. Náhodou platí, že 7 siderických obehov trvá takmer rovnako dlho ako 8 synodických obežných dôb. Je to približne 15 rokov. Toto obdobie možno považovať za opakovanie sa veľkých opozícii. Keďže spomínané násobky obežných dôb nie sú celkom rovnaké, vzdialenosti Marsu a Zeme sa počas nich mierne odlišujú. Dlhodobo k najtesnejšiemu priblíženiu došlo 28. augusta 2003.

 

Opozícia 2018

Tohtoročná opozícia nastane 27. júla. Mars sa najbližšie k Zemi dostane 31. 7. a to na vzdialenosť 57,6 milióna kilometrov. Na oblohe dosiahne uhlový rozmer asi 24 oblúkových sekúnd a bude mať maximálnu jasnosť asi -2,8 magnitúdy. Vzdialenosť aj uhlový rozmer budú len asi o 3 % menšie, ako to bolo v roku 2003. Do zastávok sa dostane 28. júna a 27. augusta. Najbližšia veľká opozícia nastane až v roku 2035, teda tentoraz po 17 rokoch. Výnimka z bežného 15-ročného cyklu je spôsobená rozdielom násobkov vyššie uvedených obežných dôb. Opozícia v roku 2035 bude opäť veľmi tesná, lebo Mars bude blízko perihélia.

 

Prechody Zeme cez slnečný disk

Zaujímavosťou je, že počas opozícií môže pre pozorovateľa na Marse nastať prechod Zeme cez disk Slnka. Slnečný kotúč má na marťanskej oblohe stredný rozmer dosahujúci približne 2/3 veľkosti oproti pohľadu zo Zeme, teda asi 20’. Tento rozmer sa mení v závislosti od vzdialenosti Marsu v čase opozície. Ak je Mesiac práve v blízkosti novu alebo splnu potom nastane aj jeho prechod. Uhlový rozmer Zeme môže dosiahnuť až asi 47" a rozmer Mesiaca 13". Pre porovnanie, počas prechodov cez slnečný kotúč pozorovaných zo Zeme má Merkúr rozmer 10 – 12 oblúkových sekúnd a Venuša dosahuje uhlový rozmer 64". Vzhľadom na veľký sklon dráhy Marsu sú prechody Zeme veľmi zriedkavé. Naposledy takýto úkaz nastal 11. mája 1984. K budúcim prechodom dôjde 10. novembra 2084 a 15. novembra 2136.

Veľká opozícia Marsu v roku 2003 vďaka médiám spôsobila nebývalý záujem o jeho pozorovanie. Prispela k tomu nielen informácia o rekordnom priblížení Marsu, ale aj dezinformácie šíriace sa po internete. Prezentácia spracovaná neznámym autorom tvrdila, že Mars bude na oblohe jasný a veľký ako Mesiac v splne. Táto správa sa neskôr pravidelne, vždy v auguste, opakovala každý rok. Jej preposielaním sa nepravdivá informácia dostala k tisíckam ľudí. Mnohí z nich ju zobrali ako skutočnosť a z hvezdárne chceli pozorovať Mars, ktorý v danom období niekedy ani nebol na oblohe. Každý z nás sa občas stretne s nejakou nehodnovernou informáciou. Aby sme takejto správe „nenaleteli“ je dobré poznať aspoň základnú podstatu jednotlivých astronomických úkazov.

Peter Zimnikoval

 

Vzájomné polohy Zeme a Marsu počas opozícií

 

Tvar slučiek Marsu

 

Slučka Marsu v období okolo opozície v roku 2018

 

poster k opozícii Marsu

 

Joomla templates by a4joomla