image001.jpgimage002.jpgimage003.jpgimage004.jpgimage005.jpg

Astronomická exkurzia do Českej republiky – 3. diel

V dňoch 10. – 12. októbra 2014 usporiadal SZA exkurziu pre (nielen) svojich členov. Nakoniec sa nás zišlo 19, od Prešova až po Malacky. Minibus odchádzal zo Zvolena a ...

 

 

Deň tretí – Ondřejov a Brno

Keď sme konzultovali program v Ondřejove, v mailovej odpovedi na náš časový plán bolo stručné „Milí přátelé! Bude to fofr :-)“. Súhlasil som, nakoľko rozsiahly areál pomerne dobre poznám. Riešením teda bol len skorší odchod z Prahy a už pred východom Slnka bolo zrejmé, že nás čaká krásny slnečný deň.

 

Astronomický ústav v Ondřejove

V Ondřejove sme boli o necelú hodinku a ešte pre oficiálnym privítaním som celú skupinu odviedol k historickému schodišťu s vytesaným nápisom „Českému národu, věnováno vědě a práci“. Pri pamätníku Josefa Jana Friča nás už potom čakal, presne podľa harmonogramu, Pavel Suchan, zamestnanec AsÚ AV a podpredseda ČAS. Encyklopedickými vedomosťami a šarmom jemu vlastným nás oboznámil s bohatou históriou observatória. Prezreli sme si Fričovu vilu so vzácnymi sgrafitami, ktorú plánujú vnútorne zariadiť historickým nábytkom. Centrálna plošina s niekoľkými odsuvnými pozorovacími domčekmi je skrášlená sochárskymi dielami, ku ktorým patria aj invenčné kamenné slnečné hodiny. Malé jazierko pred centrálnou kupolou je už bez mlokov a rybičiek, a na pôvodnom mieste slnečného spektrografu je Astronomické muzeum Vojtěcha Šafaříka (pozn. syn Pavla Jozefa Šafárika).

Tu si na svoje prišli milovníci histórie a historických prístrojov a samostatná vitrína bola venovaná Nerudovým Písním kosmickým, ktoré mal na palube raketoplánu Atlantis (misia STS-125) astronaut A. Feustel, ktorého manželka má matku zo Znojma. Špeciálne kozmické pero si mohli všetci účastníci zájazdu neskôr aj vyskúšať... V západnej kupole je jediný ďalekohľad, ktorým môže pozorovať aj verejnosť a jediný, ktorý funguje aj pri výpadku prúdu. Jeho pohon je ešte pôvodný – gravitačný, skutočná lahôdka. Cítili sme sa tu ako doma, veď polovica našich sprievodcov bola zo Slovenska, prišiel nás pozrieť aj môj predchodca z Rimavskej Soboty Fero Zloch. Na slnečnom oddelení sme už do kupoly so skvelým Clarkovým objektívom nešli, no všetko sme videli na množstve monitorov aj s podrobným výkladom Jozefa Leška, ktorý robí týždenné predpovede slnečnej aktivity.

Budova slnečnej sekcie ondřejovského areálu 

 

Dvojmeter, „Petrova“ šesťdesiatka a Modré oko

Minibusom sme sa odviezli popri 10 m rádioteleskope a odbočke na observatórium na Pecnom až k mohutnej 21 m kupole. V kupole je dvojmetrový Zeissov reflektor, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 1967 a v tom čase bol 7. najväčším ďalekohľadom na svete. Od roku 2012 nesie meno Luboše Perka. Okrem ďalekohľadu mnohých zaujala aj vlajka, ktorú mal na Mesiaci E. Cernan, astronaut s česko-slovenskými koreňmi. Viac podrobností o ďalekohľade je tu.

Len niekoľko metrov od dvojmetra nás čakal pri tej „jeho kupole“ náš Mgr. Peter Kušnirák aj so synom Tomášom. Účastníkom som pripomenul, že práve týmto 65 cm reflektorom bola objavená aj planétka (20495) Rimavská Sobota, kde sa v jej citácii spomína aj naše združenie. Peter so zápalom rozprával o ich pozorovateľskom programe asteroidov a výsledkoch, ktoré patria k svetovej špičke, nechal kolovať modely asteroidov, ktoré dostali od kolegov z USA a na ktorých určení tvaru sa podieľali. Vedľajším produktom tohto ďalekohľadu je objavovanie asteroidov. Tým ostatným pomenovaným je (32531) Ulrikababiaková po čestnej členke SZAA in memoriam, objaviteľovej manželke. Za pozornosť stojí aj Petrova stránka Asteroidy a Slovensko o asteroidoch, ktorých okolnosti objavu sa viažu k Slovensku.

Tak to je on... Najväčší na území bývalého Československa. 2-metrový Perkov ďalekohľad

 

Ostatnou zastávkou bolo „Modré oko“, unikátne robotické observatórium, ktoré sme videli asi ako prví návštevníci, veď jeho slávnostné uvedenie do prevádzky bolo len pred niekoľkými dňami. Až z Hradca Králové nám ho prišiel ukázať jeho šéfkonštruktér Zdenek Bardon. Vidieť v prevádzke prístroj, ktorý sa dokáže pohybovať rýchlosťou až 90º za sekundu bolo čosi mimoriadne. Viac o tomto prístroji je v článku na našom webe a ďalšie podrobnosti sa dočítate v najnovšom čísle Kozmosu. Blue Eye 600 je na „radarovej lúke“, kde okrem meteorického, dnes už nepoužívaného, radaru je niekoľko ďalších parabolických antén. S nostalgiou som si zaspomínal na rok 1973, keď sme tu neďaleko stanovali na celoštátnej meteorickej expedícii PORADEX.

V snahe minimalizovať čas na obed sme už mali všetko pripravené priamo v Ondřejove. Pavel Suchan nám ešte prišiel ukázať to jeho, tiež originálne, kozmické pero, ktoré dostal darom od A. Feustela a mnohých tým veľmi potešil. Časová minimalizácia však nepomohla, plánovaný výjazd na Brno bol uzatvorený a tak ostávala už skutočne len teoretická možnosť stihnúť plánovaný program v planetáriu. Samozrejme, nestihli sme...

Blue Eye 600 - vidieť niečo také zblízka a v pohybe je zážitok 

 

Výhľad do okolitej krajiny z náhornej plošiny astronomického areálu

 

Hvězdárna a planetárium Brno

Našťastie nás tu čakal sám riaditeľ, Mgr. Jirka Dušek, PhD., a tak všetko dopadlo nad očakávanie – program v planetáriu bude po prehliadke a to špeciálne pre nás! Stručne nás zoznámil s históriou hvezdárne, ktorá si 16. októbra pripomenie 60. výročie svojho otvorenia.

Od svojho založenia prešla niekoľkými úpravami a dnes patrí medzi najmodernejšie stredné planetáriá vo svete. 

Jirka sa nás ujal ako skutočný kolega a priateľ. Prezreli sme si pôvodné malé planetárium s priemerom 8 m, astronomickú pozorovateľňu pod odsuvnou strechou aj vkusne upravenú terasu s pekným výhľadom na mesto. V podzemných priestoroch je Exploratorium s množstvom fyzikálnych či astronomických exponátov. Niekoho zaujal model Olympusu Mons na Marse, iného guľa s ukážkou ako vnikajú oblačné pásy na plynných planétach. Interaktívne dotykové obrazovky sú tu samozrejmosťou, proste každý si príde na svoje. Skutočnou čerešničkou na torte však bol program v Digitáriu  Astronom v každém z nás. Predstavenie je z dielne NSC creative, jedného z najuznávanejších producentov sférickej projekcie. Bol to skutočne mimoriadny zážitok a tak hodinový program uplynul akosi prirýchlo. Zalietali sme si nad Atacamou, v urýchľovači LHC, no boli sme aj na pripravovanom kozmickom ďalekohľade James Webb. Nuž a keďže sme tu boli len sami, mali sme možnosť porovnať digitálnu aj optomechanickú projekciu a miestnosť s riadiacimi počítačmi pripomínala skôr výpočtové stredisko. Nás zase potešil záujem domácich o tu skutočnú oblohu u nás v Parku tmavej oblohy Poloniny.

 

Cesta domov bola bezproblémová, príjemná, účastníci ďakovali. O zájazde sa vyjadrovali v superlatívoch a tak to organizátorov príjemne hrialo pri srdci. Aj ja Ti Tomáš ďakujem. Po polnoci som už bol doma, unavený, no spokojný... 

A na záver, to sme my - protagonisti víkendovej expedície do astronomickej Českej republiky pred budovou Hvezdárne a planetária v Brne

---------------------------

A jedna z účastníčok zájazdu zhrnula svoje dojmy do nasledujúcich riadkov...

 

все о стоматологиигазовые котлы настенные ценыДанильченко Юрий прокурор
Joomla templates by a4joomla