Park tmavej oblohy Poloniny (PTOP) bol vyhlásený 3. decembra 2010, podpísaním memoranda.

Medzi podporujúcimi hvezdárňami bolo aj Mesto Snina, Hvezdáreň v Rimavskej Sobote a Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove. Aby memorandum a podpora neboli len na papieri, v roku 2011 som sa niekoľkokrát, neformálne mimo pracovných povinností, stretol s generálnym riaditeľom SÚH T. Pintérom. Slovo dalo slovo a dohodli sme sa, že SÚH ako podporovateľ poskytne finančné prostriedky na vydanie plagátu PTOP. Od „domácich“ z Humenného sme totiž mali informáciu, že návštevníci postrádajú mapu PTOP. Keďže prísľub bol, pustili sme sa s Petrom Begenim (Begi) do plánovania čo a ako.

Z pôvodne plánovanej, pomerne jednoduchej mapy formátu A2 sa začalo črtať čosi väčšie a komplikovanejšie... S Begim sme sa do práce tak „zažrali“, že bolo nutné formát zväčšiť, postupne sa dopĺňali ďalšie a ďalšie piktogramy (všeobecne schválené a prístupné neexistujú a tak aj tie boli vytvárané). Okrem tých tradičných (informačné centrá, tabule, prírodné rezervácie či kultúrne pamiatky) začali pribúdať aj miesta vhodné na astronomické pozorovania, vojenské a židovské cintoríny, zaniknuté obce pri Vodárenskej nádrži Starina, objekty ľudovej architektúry a pod. Okrem označenia hraníc, komunikácií, turistických a náučných chodníkov, cyklotrás, obcí bolo na mape umiestnených 38 piktogramov. Mapa sa pekne dopĺňala, na internetových stránkach súvisiacich s „našim územím“ sme už boli ako doma, hromadili sa knihy, encyklopédie, brožúrky, propagačné materiály. Nuž a v tom prišiel nápad doplniť mapu zadnou textovou stranou. Nápad dobrý, no jeho realizácia však nebola nijako jednoduchá. Znova sme sa presvedčili, že informácie na internete sú nespoľahlivé, neoverené, často si odporujúce. Hrdosť nám však nedala, aby sme sa uspokojili s tým, čo nie je overené. A tak začala pomerne náročná komunikačná fáza (maily aj telefonáty, prípadne osobné stretnutia) a výber obrázkov. Tých je síce na internete relatívne dosť, no v nevyhovujúcom rozlíšení a použiť ich bez súhlasu autora by mohol byť problém. Kto však už raz v Poloninách bol, zamiloval si ich. Boli sme milo prekvapení ústretovým prístupom všetkých, ktorých sme oslovili a postupne nám prichádzali obrázky v plnom rozlíšení (Ivan Marko, Otto Hauck, Benjamín Jarčuška, Ľuboš Halvoň). Inšpirácie boli od S. Husťáka (ARR Poloniny) a mnohých ďalších. Nuž a keďže Poloniny asi najlepšie poznajú pracovníci Správy NP, tu bola komunikácia snáď najživšia (M. Vlasáková). Je to vlastne prirodzené, veď práve prvý spoločný rozhovor o tom, že chceme PTOP bol s pani Martinou a jej kolegom Š. Pčolom (ten poskytol aj foto zubrieho stáda z novoročenky). Keď nám už pri overovaní vojenských cintorínov dochádzali nervy pomocnú ruku podal M. Buraľ a svojou hrivnou prispela aj I. Buraľová, ktorá v závere dôsledne skontrolovala všetko, čo sme popísali. A nebolo toho málo, veď informácií bolo veľa. Čo sa nedalo overiť mailovou komunikáciou bolo nutné vytelefonovať. Kontaktovali sme starostov, majiteľov ubytovacích zariadení, cirkvi či Leteckú amatérsku asociáciu SR.

Množstvo zozbieraných informácií presiahlo možnosti plagátu a tak ich v budúcnosti snáď využijeme pri ďalšom projekte či na webe.

Keďže sa jedná o prvú podrobnejšiu mapu tohto regiónu, pôvodne plánovaný náklad 1 000 bol zvýšený a tak sa snáď dostane ku všetkým záujemcom.

Moje poďakovanie patrí, samozrejme okrem Begiho všetkým, ktorí nám akýmkoľvek spôsobom pomohli. Zvlášť tým, bez finančnej podpory ktorých by naša idea ostala len na papieri či disku počítača: Vihorlatská hvezdáreň v Humennom (projekt Karpatské nebo), SÚH v Hurbanove, SZAA a SAS pri SAV.

Plagát je na stiahnutie tu.

P. Rapavý