SLNKO

Októbrové Slnko sa nachádza v súhvezdí Panny. Prvého októbra vychádza nad obzor 06:45 h a zapadá o 18:25 h. V polovici mesiaca vyjde o čosi neskôr – 07:05 h a zapadne o 17:55 h. 30. októbra Slnko vychádza 06:30 h a zapadá o 16:25 h. Mesiac október nám tiež tradične prinesie zmenu letného času na zimný. Podobne ako si každú poslednú marcovú nedeľu presúvame hodiny o hodinu dopredu, o jednu hodinu naspäť si ich presunieme 29. októbra, a to z 3:00 na 2:00. Vtedy je na území Slovenska platný stredouerópsky čas – SEČ.
Údaje pre dnešný deň

Viditeľné svetlo Chromosféra Ďalšie oblasti



MESIAC

NOV - 19. október 2017, 21 h 12 min
PRVÁ ŠTVRŤ - 28. október 2017, 00 h 22 min
SPLN - 05. október 2017, 20 h 40 min
TRETIA ŠTVRŤ - 12. október 2017, 14 h 26 min

PERIGEUM - 09. október 2017, 07 h 55 min, 366 855 km
 APOGEUM - 25. október 2017, 04 h 26 min, 405 154 km
Aktuálna fáza

Údaje pre dnešný deň

PLANÉTY
Merkúr - októbrový Merkúr je na začiatku mesiaca nepozorovateľný v dôsledku jeho tesnej blízkosti pri Slnku (6º). V nasledujúcich dňoch sa podmienky na jeho pozorovanie ešte viac zhoršujú, čo zavŕši jeho horná konjunkcia so Slnkom 18. októbra. Potom sa presúva na večernú oblohu, no pre nás zostáva stále nepozorovateľný. Podmienky na jeho pozorovanie sa zlepšujú veľmi pomaly. Až počas posledných októbrových večerov. Nachádza sa v súhvezdí Panny, odkiaľ sa presunie do Váh.

Merkúr sa od Slnka nevzďaľuje viac ako 28˚ (v priemere 20˚). Preto zapadá alebo vychádza maximálne dve hodiny neskôr ako Slnko a obdobie jeho viditeľnosti je obmedzené na dva týždne každé dva mesiace. Napriek tomu nie je ťažké Merkúr uvidieť. V závislosti od jeho vzdialenosti od Zeme kolísa jeho hviezda veľkosť v rozmedzí od 3 do -2 magnitúdy. Ak je k Zemi najbližšie, jeho uhlový priemer dosahuje 13 sekúnd, ak je najďalej 4,5 sekundy. Na jeho povrchu však neuvidíme žiadne detaily. S výnimkou zmien uhlového priemeru a fáz na jeho povrchu nič neuvidíme.

Venuša - s magnitúdou -3,9 hrá naďalej úlohu Zorničky a je neprehliadnuteľnou ozdobou rannej oblohy. Je pozorovateľná počas celého októbra v skorých ranných hodinách až do východu Slnka. Nad obzor vychádza o pol piatej ráno. Nájdeme ju v súhvezdí Leva, odkiaľ sa presunie do Panny.

Mars - aj tento mesiac takmer kopíruje východy a západy Slnka, avšak podmienky na jeho pozorovanie sa zlepšujú. Uhlovo sa totiž začína od Slnka vzďaľovať. Vzrastie aj jeho jasnosť (na 1,7 mag), a to v dôsledku jeho priblíženia sa k našej planéte (z 2,5534 AU na 2,2152 AU).

Mars sa pohybuje po veľmi výstrednej dráhe, a to od 207 do 249 mil km. Pokiaľ sa v dobe opozície nachádza v perihéliu (perihéliová opozícia), jeho kotúčik dosahuje uhlový priemer 25 sekúnd (polovica uhlovej veľkosti Jupitera). Takéto podmienky sa opakujú v cykloch dlhých 15 až 17 rokov, takže veľmi pekne bude Mars viditeľný v roku 2018 a 2020, kedy sa k nám priblíži na vzdialenosť 0,39 AU (57,6 mil km). V prípade, že sa Mars nachádza v aféliovej opozícii, zmenší sa jeho priemer na 14 uhlových sekúnd. Najlepšiu viditeľnosť môžeme mať cca 40 dní pred a po opozíciou. Vďaka jeho oranžovému nádychu si ho nemôžeme popliesť so žiadnou inou planétou. Dôvodom tohto farebného odtieňa je prach tvorený zmesou minerálov bohatých na železo. V ďalekohľade s priemerom aspoň 7 cm môžeme vidieť Marsove polárne čiapočky, ktoré vyzerajú ako svetlé škvrny pri severnom a južnom póle. Väčšinou však býva pozorovateľná len jedna z nich, druhá sa nachádza za okrajom planéty. Ich veľkosť sa mení v závislosti na Marsovom ročnom období. Viditeľné sú aj rôzne albedové útvary. Všimnúť si taktiež môžeme aj nesymetrický vzhľad Marsovho kotúčika – v dobe niekoľko mesiacov pred alebo po opozíciu (v kvadratúre), máme totiž výhľad na Slnkom neosvetlenú stranu. Skúsenému oku neujdú ani atmosférické javy, predovšetkým vysoká a nízka oblačnosť v podobe svetlých škvŕn či lemov na okraji kotúčika. Našimi ďalekohľadmi však neuvidíme Marsove mesiace, Phobos a Deimos. Keďže je Mars 200-tisíckrát jasnejší než Phobos a 600-tisíckrát jasnejší než Deimos.

Jupiter - zapadá každým dňom skôr, čím nám ani on neposkytne veľa času na jeho pozorovanie. Táto planéta sa naďalej nachádza v súhvezdí Panny s magnitúdou -1,5. Počas prvých nocí zapadá za obzor o 19:00 h, posledné októbrové večery už o 16:20 h. Jeho viditeľnosť sa teda zhoršuje, čo zavŕši jeho konjunkcia so Slnkom 26. októbra. Jeho vzdialenosť od nás vzrastie na 6,4354 AU. Po tejto konjunkcii sa presúva na rannú oblohu.

Jupiter je najväčšia a na detaily najbohatšia planéta Slnečnej sústavy. Ak sa nachádza v opozícii, dosiahne uhlový priemer až 50 sekúnd, naopak v konjunkcii sa „zmenší“ na 30 uhlových sekúnd. Vzhľadom na jeho ročný pohyb okolo Slnka, sa každý rok posunie o 30 uhlových stupňov, teda o jedno zvieratníkové súhvezdie, sa do opozície sa dostane vždy o mesiac neskôr. Jeho jasnosť sa pohybuje okolo -1,6 mag a je natoľko jasným telesom, že býva jasne viditeľný už dva týždne po prechode konjunkcie so Slnkom. V ďalších dňoch ho môžeme vidieť na rannej oblohe, za cca 140 dní sa začne pohybovať retrográdne a o 200 dní od konjunkcie sa opäť ocitne v opozícii. Práve v tejto dobe dosiahne svoju najväčšiu jasnosť -2,8mag a najväčší uhlový priemer 50 sekúnd. Dva mesiace po opozícii prestane smerovať od východu na západ, začne sa pohybovať prográdnym smerom a strácať v žiare Slnka. Prvé čo pozorovateľov v ďalekohľade zaujme budú zaiste jeho štyri najväčšie satelity. Ako „hviezdy“ piatej veľkosti sú viditeľné aj v triédry. Celkovo Jupiter obklopuje niekoľko desiatok mesiačikov, avšak ostatné sú natoľko slabé, že ich bežne dostupnými ďalekohľadmi neuvidíme. Už piaty v poradí, Amalthea, má magnitúdu 14. Počas pozorovania Jupitera s ďalekohľadom s väčším priemerom než 15cm môžeme odhaliť mnoho jemných detailov, oválov, záhybov a zálivov. Najnápadnejšími sú dva rovnobežné pásy s rovníkom – severný a južný rovníkový pás. Jeho odtieň sa však v priebehu roka mení. Práve v ich okolí môžeme zahliadnuť viacero výraznejších detailov. Na jeho južnej pologuli môžeme taktiež naraziť na Veľkú červenú škvrnu. Názov však klame, škvrna nie je nijak nápadna, kedysi zrejme mala červený odtieň. Jedná sa o oblasť vyššieho tlaku. Jej šírka sa mení v rozmedzí od 25 do 40 000 km, jej dĺžka od 12 do 14 000 km. V smere hodinových ručičiek sa otočí raz za 10 dní. Najväčšiu šancu zahliadnuť túto škvrnu máme v dobe, keď prechádza stredom disku tejto planéty (vtedy ma uhlový priemer až 15 sekúnd). Tieto okamihy nám ľahko predpovie väčšina počítačových planetárií alebo webových stránok. Veľká červená škvrna nie je jediným útvarom tohto druhu. Aj keď sú tri z jupiterových družíc väčšie ako náš Mesiac, ich uhlové priemery sú príliš malé na to, aby sme pri nich zaznamenali akékoľvek detaily (menej než dve uhlové sekundy). Zaujímavosťou je, že obežné dráhy všetkých štyroch jupitérových mesiacov su voči rovine rovníku planéty sklonené pod malým uhlom a takisto to platí pre sklon roviny Jupiterovho rovníku voči rovine obehu planéty aj roviny Jupiterovho obehu voči rovine ekliptiky. Práve vďaka vhodnej kombinácií týchto troch faktorov je možné zo Zeme pozorovať a tieňohry, ktoré zazrieme aj stredne veľkými ďalekohľadmi. Snáď najjednoduchšie je zachytiť tiene, ktoré satelity vrhajú na atmosféru planéty. V niektorých prípadoch sú pozorovateľné vzájomne zákryty a zatmenia. K týmto udalostiam ale dochádza len vtedy, keď rovina dráhy mesiacov prechádza rovinou ekliptiky. Na snímkach z kozmických sond síce vidíme Jupter v mnohých farbách, tie však v našich ďalekohľadoch neuvidíme. Náš obraz bude omnoho bledší. Svetlejšie oblasti sú vyššie položené vzostupné prúdy, naopak tmavšie nižšie položené zostupné prúdy. Všimnúť si môžeme taktiež to, že Jupiter je vďaka rýchlej rotácií sploštený.

Saturn - je najmä na začiatku mesiaca pozorovateľný do 21:40 h, kedy zapadá za obzor. Vychádza v popoludňajších hodinách, pričom sa postupom dní jeho pozorovateľnosť zhoršuje. Vtedy zostáva nad obzorom 18:50 h. Nájdeme ho v súhvezdí Hadonosa s magnitúdou 0,5.

Saturn sa každý rok na hviezdnej oblohe posunie o 18° smerom na východ. Najlepšie je pozorovateľný v jarných a letných mesiacoch. Od konjunkcie do opozície jeho hviezdna veľkosť kolísa v rozmedzí od 1 do 0 magnitúdy a uhlový priemer jeho kotúčika od 14,5 do 20 uhlových sekúnd. Ak sa pozrieme na Saturn ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 5cm, všimneme si jeho prstenec už pri 20 násobnom zväčšení. Zhruba uprostred môžeme zahliadnuť tmavší prédel, ktorý ho rozdeľuje na vonkajšiu A a vnútornú, o niečo svetlejšiu časť B. Jedná sa o Cassiniho delenie, ktoré je ľahko pozorovatelné v ďalekohľade s priemerom objektívu aspoň 10cm (jeho uhlový priemer však neprevyšuje jednu oblúkovú sekundu). Saturnova rotačná os je voči rovine ekliptiky sklonená pod uhlom 27°. vďaka tomu môžeme pozorovať ako sa mení roztvorenie prsteňa. Naposledy sme ho z boku videli v roku 2009, takže teraz sa bude ďalších 7 rokov roztvárať a opäť sa uzavrie v roku 2025. Ak prechádza rovina Saturnovho prsteňa Zemou alebo Slnkom, potom v malých ďalekohľadoch zmizne z dohľadu. V atmosfére planéty môžeme zahliadnuť podobné javy ako pri Jupiteri. Nie sú však nijak nápadné. Aj v tých najväčších ďalekohľadoch sú viditeľné len tmavé pásy. Zreteľný je len tieň, ktorý vrhá prsteň na planétu. Niekoľko mesiacov pred opozíciou a po nej je nápadný taktiež tieň, ktorý vrhá planéta na samotný prsteň. Saturnov najjasnejší mesiac Titan vyzerá ako žiariaci bod ôsmej veľkosti, ktorý Saturn obehne raz za 16 dní. Najviac sa od Saturnu vzdiali až na 5-násobok priemeru prsteňa. V menších ďalekohľadoch uvidíme aj mesiac Rhea (jasnosť 10,5 mag). Šancu zahliadnuť máme aj mesiac Iapetus. Aj v prípade Saturnu môžeme pozorovať zákryty zatmenia a prechody mesiacov cez kotúč planéty. S ohľadom na sklon rotačnej osi voči rovine obehu, sú ale tieto úkazy pozorovateľné len v dobe, keď miznú Saturnove prstence.

Urán - nájdeme v Rybách s magnitúdou 5,7. Pozorovateľný je počas celej noci – spočiatku od 19:00 h, na konci októbra ho uvidíme nad obzorom už od 16:00 h. 19. októbra je v opozícii so Slnkom, čo značí jeho zotrvávanie nad obzorom počas celej noci.

Urán je od Zeme príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Urán je na hranici pozorovateľnosti voľným okom. V malom prístroji má tvar kruhového kotúčika so zelenkastým odtieňom s priemerom cca 4 uhlové sekundy. Jeho odtieň je zapríčinený amoniakovým ľadom, metánom a etánom, ktorý silne pohlcujú červené svetlo a vytvárajú charakteristický modrozelený odtieň. Ďalekohľadmi nezazrieme ani jeho mesiace Titan a Oberon, pretože dosahujú hviezdnu veľkosť okolo 15 magnitúd. Viditeľné sú až v ďalekohľadoch s priemerom objektívu väčším ako 20 cm.

Neptún - môžeme taktiež pozorovať takmer po celú noc, a to najmä na začiatku mesiaca. Koncom októbra už bude pozorovateľný len v prvej polovici noci, a to stále v súhvezdí Vodnára s magnitúdou 7,8.

Neptún je od Zeme taktiež príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Zazrieť ho môžeme pomocou triédra. Neptún dosahuje polovicu uhlového priemeru Uránu a typický je preňho modrý odtieň. Až do roku 2022 sa bude nachádzať v súhvezdí Vodnára. Jasnosť Neptúna sa pohybuje okolo 7,8 magnitúdy, jeho najväčší mesiac Triton dosahuje hviezdnu veľkosť 13,5 magnitúd.



Pohyb terestrických planét v tomto období

ZAUJÍMAVÉ ÚKAZY
06. október, 18:26 h Urán 4º severne od Mesiaca
08. október, 22:30 h Merkúr v hornej konjunkcii so Slnkom
18. október, 02:21 h Venuša 2º južne od Mesiaca
19. október, 19:25 h Urán v opozícii so Slnkom
20. október, 05:04 h Jupiter 4º južne od Mesiaca
26. október, 20:02 h Jupiter v hornej konjunkcii so Slnkom
30. október, 21:55 h Neptún 1º severne od Mesiaca

METEORY

Októbrové noci nám spestria dva meteorické roje, a to Drakonidy a Orionidy. Drakonidy sú aktívne len pár nocí – od 6. do 10. októbra s maximom 8. októbra. Naopak Orionidy môžeme vidieť na oblohe od 2. októbra až do 7. novembra. Drakonidy nie sú veľmi bohatým rojom. Odhadovaný počet meteorov za hodinu sa vyšplhal len na číslo 10. Jedná sa o úlomky kométy 21P Giacobini-Zinner objavenej v roku 1900, preto sa niekedy v literatúre uvádzajú aj pod názvom Giacobinidy. Jej obežná doba je 6,6 roka. Drakonidy sa od ostatných rojov odlišujú v tom, že na rozdiel od väčšiny z nich nie sú najlepšie pozorovateľné v skorých ranných hodinách, ale večer. Mesiac nám však tento rok sťaží podmienky na ich pozorovanie. Materským súhvezdím je súhvezdie Draka, avšak môžeme ich vidieť kdekoľvek na oblohe.
Orionidy sú priemerným meteorickým rojom produkujúcim približne 20 meteorov za hodinu. Sú tvorené úlomkami z kométy Halley, ktorá je pozorovaná odpradávna. Maximum tohto roja pripadá na noc 21. októbra a ranné hodiny 22. Radiantom tohto roja je súhvezdie Oriona, avšak môžeme ich vidieť kdekoľvek na tmavej nočnej oblohe. V tomto prípade bude Mesiac dva dni po nove a zapadne krátko po Slnku, čím nám nebude rušiť pozorovanie meteorov.





KOMÉTY

Na oblohe je stále aktuálnou kométou C/2015 V2 Johnson, ktorá však naďalej slabne a svojou jasnosťou sa šplhá za deviatu magnitúdu. Ešte o čosi slabšou, avšak veľmi sľubnou kométou je kométa C/2017 O1 a kométa 24P/Schaumasse.






Časové údaje sú uvádzané v SEČ, v období platnosti letného času v LSEČ. Počítané sú pre približnú polohu stredu Slovenska 48° 40´ S a 19° 00´ V. Vzhľadom na povahu predpovedaných úkazov, pokiaľ nie je uvedené inak, platia so zanedbateľnou odchýlkou na celom území Slovenska.