SLNKO

Slnko sa počas tohto mesiaca nachádza v súhvezdí Panny, 31. prejde do súhvezdia Váhy. Prvý deň v tomto mesiaci vychádza nad obzor 06:44 h a zapadá o 18:23 h. V polovici mesiaca vyjde o 07:05 h a zapadne o 17:54 h. Posledný októbrový deň vyjde nad obzor 06:28 h a zapadne o 16:27 h.
Údaje pre dnešný deň

Viditeľné svetlo Chromosféra Ďalšie oblasti

MESIAC

NOV - 16. október 2020, 21 h 31 min
PRVÁ ŠTVRŤ - 23. október 2020, 15 h 23 min
SPLN - 31. október 2020, 15 h 49 min
TRETIA ŠTVRŤ - 23. október 2020, 15 h 23 min

PERIGEUM - 17. október 2020, 01 h 47 min, 356 912 km
 APOGEUM - 30. október 2020, 19 h 46 min, 406 394 km

PLANÉTY
Merkúr - je v októbri pozorovateľný po západe Slnka, a to prvú polovicu mesiaca. Neskôr sa k Slnku priblíži natoľko, že pre nás bude nepozorovateľný. Nájdeme ho po zotmení nízko nad juhozápadným obzorom.

Merkúr sa od Slnka nevzďaľuje viac ako 28˚ (v priemere 20˚). Preto zapadá alebo vychádza maximálne dve hodiny neskôr ako Slnko a obdobie jeho viditeľnosti je obmedzené na dva týždne každé dva mesiace. Napriek tomu nie je ťažké Merkúr uvidieť. V závislosti od jeho vzdialenosti od Zeme kolísa jeho hviezdna veľkosť v rozmedzí od 3 do -2 magnitúdy. Ak je k Zemi najbližšie, jeho uhlový priemer dosahuje 13 sekúnd, ak je najďalej 4,5 sekundy. Na jeho povrchu však neuvidíme žiadne detaily, s výnimkou zmien uhlového priemeru a fáz.

Venuša - počas tohto mesiaca môžeme vidieť vždy pred východom Slnka. Ako jasná Zornička je naďalej neprehliadnuteľne jasným objektom na oblohe. 14. októbra bude navyše v jej spoločnosti Mesiac. Aj Venuša sa každým dňom čoraz viac na oblohe približuje k Slnku, preto sa nám čas na jej pozorovanie zo dňa na deň skracuje.

Venuša je po Mesiaci najjasnejším objektom nočnej oblohy, preto ju nie je ťažké nájsť. Najväčšiu jasnosť dosahuje -4,6 magnitúdy, a preto je viditeľná voľným okom aj na dennej oblohe. Uhlový priemer kolísa medzi 10″-59″, pri elongácii 25″, preto je na jej pozorovanie vhodný aj binokulár. Keďže sa jedná o vnútornú planétu, môžeme na nej pozorovať fázy podobne ako v prípade planéty Merkúr, a to už pri 15x zväčšení. Na zníženie veľmi rušivého svetla alebo na zvýraznenie niektorých škvrnitých útvarov je vhodné použiť farebné filtre - na zníženie svetla sivý filter, modrý a zelený filter vyzdvihnú detaily oblačnosti.

Mars - môžeme pozorovať takmer počas celej noci. Nájdeme ho v súhvezdí Rýb. 3. októbra vedľa neho uvidíme Mesiac tesne po splne.

Mars sa pohybuje po veľmi výstrednej dráhe, a to od 207 do 249 mil km. Pokiaľ sa v dobe opozície nachádza v perihéliu (perihéliová opozícia), jeho kotúčik dosahuje uhlový priemer 25 sekúnd (polovica uhlovej veľkosti Jupitera). Takéto podmienky sa opakujú v cykloch dlhých 15 až 17 rokov, takže veľmi pekne bude Mars viditeľný v roku 2018 a 2020, kedy sa k nám priblíži na vzdialenosť 0,39 AU (57,6 mil km). V prípade, že sa Mars nachádza v aféliovej opozícii, zmenší sa jeho priemer na 14 uhlových sekúnd. Najlepšiu viditeľnosť môžeme mať cca 40 dní pred a po opozíciou. Vďaka jeho oranžovému nádychu si ho nemôžeme popliesť so žiadnou inou planétou. Dôvodom tohto farebného odtieňa je prach tvorený zmesou minerálov bohatých na železo. V ďalekohľade s priemerom aspoň 7 cm môžeme vidieť Marsove polárne čiapočky, ktoré vyzerajú ako svetlé škvrny pri severnom a južnom póle. Väčšinou však býva pozorovateľná len jedna z nich, druhá sa nachádza za okrajom planéty. Ich veľkosť sa mení v závislosti na Marsovom ročnom období. Viditeľné sú aj rôzne albedové útvary. Všimnúť si taktiež môžeme aj nesymetrický vzhľad Marsovho kotúčika – v dobe niekoľko mesiacov pred alebo po opozíciu (v kvadratúre), máme totiž výhľad na Slnkom neosvetlenú stranu. Skúsenému oku neujdú ani atmosférické javy, predovšetkým vysoká a nízka oblačnosť v podobe svetlých škvŕn či lemov na okraji kotúčika. Našimi ďalekohľadmi však neuvidíme Marsove mesiace, Phobos a Deimos. Keďže je Mars 200-tisíckrát jasnejší než Phobos a 600-tisíckrát jasnejší než Deimos.

Jupiter - je pozorovateľný ihneď po západe Slnka do pol dvanástej hodiny v noci na začiatku mesiaca a do cca pol deviatej hodiny večer na jeho konci. Nájdeme ho v súhvezdí Strelca.

Jupiter nám ponúka veľké množstvo pozorovacích možností - od jeho farebného povrchu až po svoje štyri veľké Galileove mesiace. V 5cm ďalekohľade s 25x zväčšením sa dajú rozoznať pásy oblačnosti na jeho povrchu. Jupiter má uhlový priemer 31″-48″, čo znamená, že pri 10x zväčšení môžeme rozoznať disk planéty. Keďže rotačná doba tejto planéty je len 10 hodín, vieme pozorovať aj jeho sploštenie. Na jeho rôznorodom povrchu môžeme pozorovať systém oblačnosti, tmavé svetlé pásy rovnobežné s rovníkom (tmavšie sú pásy a svetlejšie zóny). V jeho atmosfére sú stabilné aj dočasné útvary, najmä jeho oblačnosť je veľmi premenlivá. Dobrým príkladom je Veľká červená škvrna, ktorá niekedy splýva s oblačnosťou a inokedy je taká tmavá, že ju ľahko rozpoznáme aj v malých ďalekohľadoch. Štyri Jupiterove mesiace - Io, Europa, Ganymedes a Callisto sú také veľké, že keby sa nestrácali vo svetle Jupitera, boli by viditeľné aj voľným okom. Už malým ďalekohľadom sa dá pozorovať zoradenie týchto mesiacov do jednej roviny. Veľkým zážitkom je aj popozorovanie prechodov mesiacov popred disk planéty.

Saturn - Podobne je na tom Saturn, ktorý môžeme každú noc vidieť v blízkosti Jupitera. Teda, aj Saturn uvidíme po západe Slnka, stále zotrvávajúc v súhvezdí Strelca.

Saturn sa každý rok na hviezdnej oblohe posunie o 18° smerom na východ. Najlepšie je pozorovateľný v jarných a letných mesiacoch. Od konjunkcie do opozície jeho hviezdna veľkosť kolísa v rozmedzí od 1 do 0 magnitúdy a uhlový priemer jeho kotúčika od 14,5 do 20 uhlových sekúnd. Ak sa pozrieme na Saturn ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 5cm, všimneme si jeho prstenec už pri 20 násobnom zväčšení. Zhruba uprostred môžeme zahliadnuť tmavší prédel, ktorý ho rozdeľuje na vonkajšiu A a vnútornú, o niečo svetlejšiu časť B. Jedná sa o Cassiniho delenie, ktoré je ľahko pozorovatelné v ďalekohľade s priemerom objektívu aspoň 10cm (jeho uhlový priemer však neprevyšuje jednu oblúkovú sekundu). Saturnova rotačná os je voči rovine ekliptiky sklonená pod uhlom 27°. vďaka tomu môžeme pozorovať ako sa mení roztvorenie prsteňa. Naposledy sme ho z boku videli v roku 2009, takže teraz sa bude ďalších 7 rokov roztvárať a opäť sa uzavrie v roku 2025. Ak prechádza rovina Saturnovho prsteňa Zemou alebo Slnkom, potom v malých ďalekohľadoch zmizne z dohľadu. V atmosfére planéty môžeme zahliadnuť podobné javy ako pri Jupiteri. Nie sú však nijak nápadné. Aj v tých najväčších ďalekohľadoch sú viditeľné len tmavé pásy. Zreteľný je len tieň, ktorý vrhá prsteň na planétu. Niekoľko mesiacov pred opozíciou a po nej je nápadný taktiež tieň, ktorý vrhá planéta na samotný prsteň. Saturnov najjasnejší mesiac Titan vyzerá ako žiariaci bod ôsmej veľkosti, ktorý Saturn obehne raz za 16 dní. Najviac sa od Saturnu vzdiali až na 5-násobok priemeru prsteňa. V menších ďalekohľadoch uvidíme aj mesiac Rhea (jasnosť 10,5 mag). Šancu zahliadnuť máme aj mesiac Iapetus. Aj v prípade Saturnu môžeme pozorovať zákryty zatmenia a prechody mesiacov cez kotúč planéty. S ohľadom na sklon rotačnej osi voči rovine obehu, sú ale tieto úkazy pozorovateľné len v dobe, keď miznú Saturnove prstence.

Urán - môžeme pozorovať takmer počas celej noci. Po zotmení sa už nachádza nad obzorom, kde zostáva až do ranných hodín. Nájdeme ho v súhvezdí Barana.

Urán je od Zeme príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Urán je na hranici pozorovateľnosti voľným okom. V malom prístroji má tvar kruhového kotúčika so zelenkastým odtieňom s priemerom cca 4 uhlové sekundy. Jeho odtieň je zapríčinený amoniakovým ľadom, metánom a etánom, ktorý silne pohlcujú červené svetlo a vytvárajú charakteristický modrozelený odtieň. Ďalekohľadmi nezazrieme ani jeho mesiace Titan a Oberon, pretože dosahujú hviezdnu veľkosť okolo 15 magnitúd. Viditeľné sú až v ďalekohľadoch s priemerom objektívu väčším ako 20 cm.

Neptún - môžeme pomocou ďalekohľadu vidieť takmer počas celej noci, a to v súhvezdí Vodnára. Zapadá však skôr ako Urán – o piatej hodine nadránom na začiatku októbra a o druhej v noci posledný októbrový deň.

Neptún je od Zeme taktiež príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Zazrieť ho môžeme pomocou triédra. Neptún dosahuje polovicu uhlového priemeru Uránu a typický je preňho modrý odtieň. Až do roku 2022 sa bude nachádzať v súhvezdí Vodnára. Jasnosť Neptúna sa pohybuje okolo 7,8 magnitúdy, jeho najväčší mesiac Triton dosahuje hviezdnu veľkosť 13,5 magnitúd.



ZAUJÍMAVÉ ÚKAZY
01. október, 17:35 h Merkúr v najväčšej východnej elongácii (26°)
14. október, 01:12 h Mars v opozícii so Slnkom
22. október, 20:42 h Jupiter 2,8° severne od Mesiaca
25. október, 19:14 h Merkúr v dolnej konjunkcii so Slnkom
31. október, 16:25 h Urán v opozícii so Slnkom

METEORY

Meteorický roj dštartuje svoju aktivitu 6. októbra. Maximum pripadá na noc z 8. na 9. októbra a o deň na to Drakonidy ohlasujú svoj koniec. Jedná sa o roj s variabilnou hodinovou frekvenciou, tento rok približne 10 meteorov za hodinu. Drakonidy – ako napovedá ich názov – „vyletúvajú“ zo súhvezdia Draka.
Prachové častice roja sú pozostatkom kométy 21P/Giacobini-Zinner objavenej v roku 1900 – malé prachové čiastočky sa stretávajú so zemskou atmosférou pri rýchlosti 21 kilometrov za sekundu. Jeden obeh okolo Slnka trvá tejto kométe 6, 6 roka. Podľa tejto kométy sa niekedy tento roj nazýval aj Giacobinidy.
Druhý októbrový meteorický roj Orionidy začína svoju aktivitu 2. októbra a pokračuje do 7.novembra. Maximum dosiahne v noci z 21. na 22. októbra. Jeho hodinová frekvencia je na tento rok predpokladaná číslom 25. Názov roja naznačuje, že radiant nájdeme v blízkosti súhvezdia Orión, ktorý vychádza na oblohu v druhej polovici októbra už pred polnocou.
Častice tohto roja majú oveľa väčšiu rýchlosť ako predošlé Drakonidy – 66 kilometrov za sekundu. Orionidy sú vlastne čiastočkami, ktoré za sebou zanecháva kométy 1P/Halley. Jeden obeh okolo Slnka jej trvá 76 rokov. Najbližšie k Zemi bude opäť v roku 2061.


KOMÉTY

S magnitúdou 9,2 sa kométa 88P Howell nachádzajúca sa v súhvezdí Škorpióna.



































Časové údaje sú uvádzané v SEČ, v období platnosti letného času v LSEČ. Počítané sú pre približnú polohu stredu Slovenska 48° 40´ S a 19° 00´ V. Vzhľadom na povahu predpovedaných úkazov, pokiaľ nie je uvedené inak, platia so zanedbateľnou odchýlkou na celom území Slovenska.