SLNKO

Septembrové Slnko sa nachádza v súhvezdí Leva, odkiaľ sa 17. septembra presunie do Panny. Prvý deň v tomto mesiaci vychádza nad obzor 06:00 h a zapadá o 19:27 h. V polovici mesiaca vyjde o 06:20 h a zapadne o 19:00 h. Posledný septembrový deň vyjde nad obzor 06:42 h a zapadne o 18:26 h. Septembrový mesiac nám prináša začiatok astronomickej jesene. 23. septembra o 03:55 h nastane jesenná rovnodennosť, ktorá definitívne ukončí teplé letné dni. Rovnodennosť (ekvinokcium) je okamih, kedy má Slnko voči svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch.
Údaje pre dnešný deň

Viditeľné svetlo Chromosféra Ďalšie oblasti



MESIAC

NOV - 09. september 2018, 20 h 02 min
PRVÁ ŠTVRŤ - 17. september 2018, 01 h 15 min
SPLN - 25. september 2018, 04 h 52 min
TRETIA ŠTVRŤ - 03. september 2018, 04 h 37 min

PERIGEUM - 08. september 2018, 03 h 21 min, 361 351 km
 APOGEUM - 20. september 2018, 02 h 54 min, 404 876 km
Aktuálna fáza

Údaje pre dnešný deň

PLANÉTY
Merkúr - septembrový Merkúr je pozorovateľný v prvej polovici mesiaca pred východom Slnka, a to pár minút nízko nad východným obzorom. Počas prvých septembrových dní sa nachádza v súhvezdí Leva ,odkiaľ sa 18. septembra presunie do Panny.

Merkúr sa od Slnka nevzďaľuje viac ako 28˚ (v priemere 20˚). Preto zapadá alebo vychádza maximálne dve hodiny neskôr ako Slnko a obdobie jeho viditeľnosti je obmedzené na dva týždne každé dva mesiace. Napriek tomu nie je ťažké Merkúr uvidieť. V závislosti od jeho vzdialenosti od Zeme kolísa jeho hviezdna veľkosť v rozmedzí od 3 do -2 magnitúdy. Ak je k Zemi najbližšie, jeho uhlový priemer dosahuje 13 sekúnd, ak je najďalej 4,5 sekundy. Na jeho povrchu však neuvidíme žiadne detaily, s výnimkou zmien uhlového priemeru a fáz.

Venuša - nájdeme v súhvezdí Panny po západe Slnka ako druhý najjasnejší objekt nočnej oblohy. Počas prvých septembrových večerov do 20:30 h, na záver mesiaca zapadne už o 18:43 h.

Mars - môžeme pozorovať po západe Slnka do 01:56 h - počas prvých septembrových nocí, pričom každú noc zapadá o čosi skôr. Na záver mesiaca zájde za obzor o 00:50 h. S magnitúdou od -2,1 do -1,3 sídli v súhvezdí Kozorožca.

Mars sa pohybuje po veľmi výstrednej dráhe, a to od 207 do 249 mil km. Pokiaľ sa v dobe opozície nachádza v perihéliu (perihéliová opozícia), jeho kotúčik dosahuje uhlový priemer 25 sekúnd (polovica uhlovej veľkosti Jupitera). Takéto podmienky sa opakujú v cykloch dlhých 15 až 17 rokov, takže veľmi pekne bude Mars viditeľný v roku 2018 a 2020, kedy sa k nám priblíži na vzdialenosť 0,39 AU (57,6 mil km). V prípade, že sa Mars nachádza v aféliovej opozícii, zmenší sa jeho priemer na 14 uhlových sekúnd. Najlepšiu viditeľnosť môžeme mať cca 40 dní pred a po opozíciou. Vďaka jeho oranžovému nádychu si ho nemôžeme popliesť so žiadnou inou planétou. Dôvodom tohto farebného odtieňa je prach tvorený zmesou minerálov bohatých na železo. V ďalekohľade s priemerom aspoň 7 cm môžeme vidieť Marsove polárne čiapočky, ktoré vyzerajú ako svetlé škvrny pri severnom a južnom póle. Väčšinou však býva pozorovateľná len jedna z nich, druhá sa nachádza za okrajom planéty. Ich veľkosť sa mení v závislosti na Marsovom ročnom období. Viditeľné sú aj rôzne albedové útvary. Všimnúť si taktiež môžeme aj nesymetrický vzhľad Marsovho kotúčika – v dobe niekoľko mesiacov pred alebo po opozíciu (v kvadratúre), máme totiž výhľad na Slnkom neosvetlenú stranu. Skúsenému oku neujdú ani atmosférické javy, predovšetkým vysoká a nízka oblačnosť v podobe svetlých škvŕn či lemov na okraji kotúčika. Našimi ďalekohľadmi však neuvidíme Marsove mesiace, Phobos a Deimos. Keďže je Mars 200-tisíckrát jasnejší než Phobos a 600-tisíckrát jasnejší než Deimos.

Jupiter - zapadá stále o čosi skôr, čím sa nám možnosti na jeho pozorovanie značne skracujú. S magnitúdou -1,7 ho nájdeme nádherne sa vynímať v súhvezdí Váhy akonáhle Slnko zapadne. Jupiter zotrvá na oblohe do 21:43 h na začiatku septembra a do 20:00 h na jeho konci.

Saturn - s magnitúdou 0,4 nájdeme v súhvezdí Strelca. Keďže vychádza v popoludňajších hodinách, je pozorovateľný ihneď po západe Slnka až do 00:20 h na začiatku septembra a do 22:25 h na jeho konci.

Saturn sa každý rok na hviezdnej oblohe posunie o 18° smerom na východ. Najlepšie je pozorovateľný v jarných a letných mesiacoch. Od konjunkcie do opozície jeho hviezdna veľkosť kolísa v rozmedzí od 1 do 0 magnitúdy a uhlový priemer jeho kotúčika od 14,5 do 20 uhlových sekúnd. Ak sa pozrieme na Saturn ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 5cm, všimneme si jeho prstenec už pri 20 násobnom zväčšení. Zhruba uprostred môžeme zahliadnuť tmavší prédel, ktorý ho rozdeľuje na vonkajšiu A a vnútornú, o niečo svetlejšiu časť B. Jedná sa o Cassiniho delenie, ktoré je ľahko pozorovatelné v ďalekohľade s priemerom objektívu aspoň 10cm (jeho uhlový priemer však neprevyšuje jednu oblúkovú sekundu). Saturnova rotačná os je voči rovine ekliptiky sklonená pod uhlom 27°. vďaka tomu môžeme pozorovať ako sa mení roztvorenie prsteňa. Naposledy sme ho z boku videli v roku 2009, takže teraz sa bude ďalších 7 rokov roztvárať a opäť sa uzavrie v roku 2025. Ak prechádza rovina Saturnovho prsteňa Zemou alebo Slnkom, potom v malých ďalekohľadoch zmizne z dohľadu. V atmosfére planéty môžeme zahliadnuť podobné javy ako pri Jupiteri. Nie sú však nijak nápadné. Aj v tých najväčších ďalekohľadoch sú viditeľné len tmavé pásy. Zreteľný je len tieň, ktorý vrhá prsteň na planétu. Niekoľko mesiacov pred opozíciou a po nej je nápadný taktiež tieň, ktorý vrhá planéta na samotný prsteň. Saturnov najjasnejší mesiac Titan vyzerá ako žiariaci bod ôsmej veľkosti, ktorý Saturn obehne raz za 16 dní. Najviac sa od Saturnu vzdiali až na 5-násobok priemeru prsteňa. V menších ďalekohľadoch uvidíme aj mesiac Rhea (jasnosť 10,5 mag). Šancu zahliadnuť máme aj mesiac Iapetus. Aj v prípade Saturnu môžeme pozorovať zákryty zatmenia a prechody mesiacov cez kotúč planéty. S ohľadom na sklon rotačnej osi voči rovine obehu, sú ale tieto úkazy pozorovateľné len v dobe, keď miznú Saturnove prstence.

Urán - nájdeme v súhvezdí Barana s magnitúdou 5,7. Pozorovateľný je od ôsmej hodiny večer na začiatku septembra, na jeho konci už od 19:00 h až do východu Slnka.

Urán je od Zeme príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Urán je na hranici pozorovateľnosti voľným okom. V malom prístroji má tvar kruhového kotúčika so zelenkastým odtieňom s priemerom cca 4 uhlové sekundy. Jeho odtieň je zapríčinený amoniakovým ľadom, metánom a etánom, ktorý silne pohlcujú červené svetlo a vytvárajú charakteristický modrozelený odtieň. Ďalekohľadmi nezazrieme ani jeho mesiace Titan a Oberon, pretože dosahujú hviezdnu veľkosť okolo 15 magnitúd. Viditeľné sú až v ďalekohľadoch s priemerom objektívu väčším ako 20 cm.

Neptún - vychádza nad obzor o 19:40 h, počas posledných nocí tohto mesiaca o 17:45 h. S magnitúdou 7,8 ho nájdeme vo Vodnárovi.

Neptún je od Zeme taktiež príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Zazrieť ho môžeme pomocou triédra. Neptún dosahuje polovicu uhlového priemeru Uránu a typický je preňho modrý odtieň. Až do roku 2022 sa bude nachádzať v súhvezdí Vodnára. Jasnosť Neptúna sa pohybuje okolo 7,8 magnitúdy, jeho najväčší mesiac Triton dosahuje hviezdnu veľkosť 13,5 magnitúd.



Pohyb terestrických planét v tomto období

ZAUJÍMAVÉ ÚKAZY
06. september, 12:27 h Saturn v zastávke
09. september, 00:16 h Merkúr 1˚ južne od Mesiaca
14. september, 04:20 h Jupiter 4˚ južne od Mesiaca
21. september, 03:47 h Merkúr v hornej konjunkcii so Slnkom
23. september, 03:55 h Zem v jesennej rovnodennosti
24. september Najväčšia zdanlivá jasnosť Venuše (-4,8 mag)

METEORY

K septembrovým udalostiam na oblohe patria aj Južné a Severné Tauridy. Tieto roje začínajú byť aktívne v septembri a pokračujú až do novembra. Sú aktívne po dobu dvoch mesiacov, od septembra do novembra, bez výrazného maxima svojej aktivity. Ich aktivita je veľmi slabá – len zriedka produkujú viac než 5 meteorov za hodinu, a to aj v čase maximálnej aktivity. Výnimočnosťou tohto roja sú však veľmi jasné meteory, tzv. bolidy. Materským telesom týchto rojov je krátkoperiodická kométa 2P/Encke. Meteoroidy vlietajú do atmosféry rýchlosťou 33 km/s. Ich radiant je dvojitý a leží južne od Plejád.
Ďalšou výnimočnosťou tohto roja je, že patria do celého komplexu Tauríd, nazývanom aj komplex kométy Encke. Do tohto komplexu okrem spomínaných Tauríd patria aj ďalšie meteorické roje – napríklad Piscidy, Chí Orionidy či Arietidy. Vzhľadom k nízkemu sklonu obežných dráh voči ekliptike majú všetky uvedené roje dve vetvy – severnú a južnú.









KOMÉTY

Z kometárnej ponuky na oblohe je sľubným pozorovacím kandidátom kométa 21P Giacobini-Zinner (Povozník) s magnitúdou 7,5, kométa C/2017 S3 PANSTARRS (Lev) s magnitúdou 11, či kométa C/2016 R2 PANSTARRS (Veľká Medvedica) s magnitúdou 12.









Časové údaje sú uvádzané v SEČ, v období platnosti letného času v LSEČ. Počítané sú pre približnú polohu stredu Slovenska 48° 40´ S a 19° 00´ V. Vzhľadom na povahu predpovedaných úkazov, pokiaľ nie je uvedené inak, platia so zanedbateľnou odchýlkou na celom území Slovenska.