SLNKO

Slnko sa počas tohto mesiaca nachádza v súhvezdí Rýb, 19. prejde do súhvezdia Baran. Prvý deň vychádza nad obzor 06:22 h a zapadá o 19:15 h. V polovici mesiaca vyjde o 05:54 h a zapadne o 19:36 h. Posledný aprílový deň vyjde nad obzor 05:26 h a zapadne o 19:58 h.
Údaje pre dnešný deň

Viditeľné svetlo Chromosféra Ďalšie oblasti

MESIAC

NOV - 12. apríl 2021, 04 h 31 min
PRVÁ ŠTVRŤ - 20. apríl 2021, 08 h 59 min
SPLN - 27. apríl 2021, 05 h 32 min
TRETIA ŠTVRŤ - 04. apríl 2021, 12 h 03 min

PERIGEUM - 27. apríl 2021, 17 h 23 min, 357 378 km
 APOGEUM - 14. apríl 2021, 19 h 47 min, 406 119 km

PLANÉTY
Merkúr - môžeme počas prvých aprílových dní vidieť pred východom Slnka. V polovici mesiaca bude pre svoju blízkosť pri Slnku pre nás nepozorovateľný a na konci apríla ho znovu môžeme pozorovať po západe Slnka. Nájdeme ho v súhvezdí Vodnára, 3. apríla prejde do Rýby a od 19.apríla ho nájdeme v Baranovi. 19. apríla sa bude nachádzať v hornej konjunkcii so Slnkom.

Merkúr sa od Slnka nevzďaľuje viac ako 28˚ (v priemere 20˚). Preto zapadá alebo vychádza maximálne dve hodiny neskôr ako Slnko a obdobie jeho viditeľnosti je obmedzené na dva týždne každé dva mesiace. Napriek tomu nie je ťažké Merkúr uvidieť. V závislosti od jeho vzdialenosti od Zeme kolísa jeho hviezdna veľkosť v rozmedzí od 3 do -2 magnitúdy. Ak je k Zemi najbližšie, jeho uhlový priemer dosahuje 13 sekúnd, ak je najďalej 4,5 sekundy. Na jeho povrchu však neuvidíme žiadne detaily, s výnimkou zmien uhlového priemeru a fáz.

Venuša - je stále veľmi blízko pri Slnku a stráca sa v jeho jase. Každým dňom sa oddiaľuje viac a viac a na záver mesiaca už začína vykúkať po západe Slnka.

Venuša je po Mesiaci najjasnejším objektom nočnej oblohy, preto ju nie je ťažké nájsť. Najväčšiu jasnosť dosahuje -4,6 magnitúdy, a preto je viditeľná voľným okom aj na dennej oblohe. Uhlový priemer kolísa medzi 10″-59″, pri elongácii 25″, preto je na jej pozorovanie vhodný aj binokulár. Keďže sa jedná o vnútornú planétu, môžeme na nej pozorovať fázy podobne ako v prípade planéty Merkúr, a to už pri 15x zväčšení. Na zníženie veľmi rušivého svetla alebo na zvýraznenie niektorých škvrnitých útvarov je vhodné použiť farebné filtre - na zníženie svetla sivý filter, modrý a zelený filter vyzdvihnú detaily oblačnosti.

Mars - môžeme vidieť ihneď po západe Slnka, keďže vychádza predpoludním. Nad obozorom zotrváva prvú polovicu noci. Nájdeme ho v súhvezdí Býka odkiaľ sa 24. apríla presunie do súhvezdia Blížencov.

Mars sa pohybuje po veľmi výstrednej dráhe, a to od 207 do 249 mil km. Pokiaľ sa v dobe opozície nachádza v perihéliu (perihéliová opozícia), jeho kotúčik dosahuje uhlový priemer 25 sekúnd (polovica uhlovej veľkosti Jupitera). Takéto podmienky sa opakujú v cykloch dlhých 15 až 17 rokov, takže veľmi pekne bude Mars viditeľný v roku 2018 a 2020, kedy sa k nám priblíži na vzdialenosť 0,39 AU (57,6 mil km). V prípade, že sa Mars nachádza v aféliovej opozícii, zmenší sa jeho priemer na 14 uhlových sekúnd. Najlepšiu viditeľnosť môžeme mať cca 40 dní pred a po opozíciou. Vďaka jeho oranžovému nádychu si ho nemôžeme popliesť so žiadnou inou planétou. Dôvodom tohto farebného odtieňa je prach tvorený zmesou minerálov bohatých na železo. V ďalekohľade s priemerom aspoň 7 cm môžeme vidieť Marsove polárne čiapočky, ktoré vyzerajú ako svetlé škvrny pri severnom a južnom póle. Väčšinou však býva pozorovateľná len jedna z nich, druhá sa nachádza za okrajom planéty. Ich veľkosť sa mení v závislosti na Marsovom ročnom období. Viditeľné sú aj rôzne albedové útvary. Všimnúť si taktiež môžeme aj nesymetrický vzhľad Marsovho kotúčika – v dobe niekoľko mesiacov pred alebo po opozíciu (v kvadratúre), máme totiž výhľad na Slnkom neosvetlenú stranu. Skúsenému oku neujdú ani atmosférické javy, predovšetkým vysoká a nízka oblačnosť v podobe svetlých škvŕn či lemov na okraji kotúčika. Našimi ďalekohľadmi však neuvidíme Marsove mesiace, Phobos a Deimos. Keďže je Mars 200-tisíckrát jasnejší než Phobos a 600-tisíckrát jasnejší než Deimos.

Jupiter - vychádza v skorých ranných hodiných tesne pred východom Slnka. Pozorovať ho teda môžeme v druhej polovici noci a nadránom kým jeho jas neprežiari Slnko. Nájdeme ho v súhvezdí Kozorožca a 26. apríla sa presunie do Vodnára.

Jupiter nám ponúka veľké množstvo pozorovacích možností - od jeho farebného povrchu až po svoje štyri veľké Galileove mesiace. V 5cm ďalekohľade s 25x zväčšením sa dajú rozoznať pásy oblačnosti na jeho povrchu. Jupiter má uhlový priemer 31″-48″, čo znamená, že pri 10x zväčšení môžeme rozoznať disk planéty. Keďže rotačná doba tejto planéty je len 10 hodín, vieme pozorovať aj jeho sploštenie. Na jeho rôznorodom povrchu môžeme pozorovať systém oblačnosti, tmavé svetlé pásy rovnobežné s rovníkom (tmavšie sú pásy a svetlejšie zóny). V jeho atmosfére sú stabilné aj dočasné útvary, najmä jeho oblačnosť je veľmi premenlivá. Dobrým príkladom je Veľká červená škvrna, ktorá niekedy splýva s oblačnosťou a inokedy je taká tmavá, že ju ľahko rozpoznáme aj v malých ďalekohľadoch. Štyri Jupiterove mesiace - Io, Europa, Ganymedes a Callisto sú také veľké, že keby sa nestrácali vo svetle Jupitera, boli by viditeľné aj voľným okom. Už malým ďalekohľadom sa dá pozorovať zoradenie týchto mesiacov do jednej roviny. Veľkým zážitkom je aj popozorovanie prechodov mesiacov popred disk planéty.

Saturn - taktiež vidíme v skorých ranných hodinách, pred východom Slnka. Vychádza priližne o pol hodinku skôr ako Jupiter, a tak ich môžeme počas celého apríla vidieť pospolu. Aj Saturn nájdeme v súhvezdí Kozorožca.

Saturn sa každý rok na hviezdnej oblohe posunie o 18° smerom na východ. Najlepšie je pozorovateľný v jarných a letných mesiacoch. Od konjunkcie do opozície jeho hviezdna veľkosť kolísa v rozmedzí od 1 do 0 magnitúdy a uhlový priemer jeho kotúčika od 14,5 do 20 uhlových sekúnd. Ak sa pozrieme na Saturn ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 5cm, všimneme si jeho prstenec už pri 20 násobnom zväčšení. Zhruba uprostred môžeme zahliadnuť tmavší prédel, ktorý ho rozdeľuje na vonkajšiu A a vnútornú, o niečo svetlejšiu časť B. Jedná sa o Cassiniho delenie, ktoré je ľahko pozorovatelné v ďalekohľade s priemerom objektívu aspoň 10cm (jeho uhlový priemer však neprevyšuje jednu oblúkovú sekundu). Saturnova rotačná os je voči rovine ekliptiky sklonená pod uhlom 27°. vďaka tomu môžeme pozorovať ako sa mení roztvorenie prsteňa. Naposledy sme ho z boku videli v roku 2009, takže teraz sa bude ďalších 7 rokov roztvárať a opäť sa uzavrie v roku 2025. Ak prechádza rovina Saturnovho prsteňa Zemou alebo Slnkom, potom v malých ďalekohľadoch zmizne z dohľadu. V atmosfére planéty môžeme zahliadnuť podobné javy ako pri Jupiteri. Nie sú však nijak nápadné. Aj v tých najväčších ďalekohľadoch sú viditeľné len tmavé pásy. Zreteľný je len tieň, ktorý vrhá prsteň na planétu. Niekoľko mesiacov pred opozíciou a po nej je nápadný taktiež tieň, ktorý vrhá planéta na samotný prsteň. Saturnov najjasnejší mesiac Titan vyzerá ako žiariaci bod ôsmej veľkosti, ktorý Saturn obehne raz za 16 dní. Najviac sa od Saturnu vzdiali až na 5-násobok priemeru prsteňa. V menších ďalekohľadoch uvidíme aj mesiac Rhea (jasnosť 10,5 mag). Šancu zahliadnuť máme aj mesiac Iapetus. Aj v prípade Saturnu môžeme pozorovať zákryty zatmenia a prechody mesiacov cez kotúč planéty. S ohľadom na sklon rotačnej osi voči rovine obehu, sú ale tieto úkazy pozorovateľné len v dobe, keď miznú Saturnove prstence.

Urán - je pozorovateľný chvíľu po zotmení. Nad obzorom zotrváva do pol desiatej hodiny večer, na jeho konci zachádza pred ôsmou hodinou večer. Každým dňom sa približuje k Slnku, takže jeho pozorovanie si nenechávajme na koniec mesiaca. Urán nájdeme v súhvezdí Barana.

Urán je od Zeme príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Urán je na hranici pozorovateľnosti voľným okom. V malom prístroji má tvar kruhového kotúčika so zelenkastým odtieňom s priemerom cca 4 uhlové sekundy. Jeho odtieň je zapríčinený amoniakovým ľadom, metánom a etánom, ktorý silne pohlcujú červené svetlo a vytvárajú charakteristický modrozelený odtieň. Ďalekohľadmi nezazrieme ani jeho mesiace Titan a Oberon, pretože dosahujú hviezdnu veľkosť okolo 15 magnitúd. Viditeľné sú až v ďalekohľadoch s priemerom objektívu väčším ako 20 cm.

Neptún - je každým dňom dlhšie pozorovateľný pred východom Slnka, keďže vychádza stále skôr. Pomocou ďalehokľadu ho môžeme vidieť v súhvezdí Vodnára.

Neptún je od Zeme taktiež príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Zazrieť ho môžeme pomocou triédra. Neptún dosahuje polovicu uhlového priemeru Uránu a typický je preňho modrý odtieň. Až do roku 2022 sa bude nachádzať v súhvezdí Vodnára. Jasnosť Neptúna sa pohybuje okolo 7,8 magnitúdy, jeho najväčší mesiac Triton dosahuje hviezdnu veľkosť 13,5 magnitúd.



ZAUJÍMAVÉ ÚKAZY
17. apríl, 13:10 h Mars 0,7° severne od Mesiaca
19. apríl, 04:30 h Merkúr v hornej konjunkcii so Slnkom
30. apríl, 23:41 h Urán v konjunkcii so Slnkom

METEORY

Aprílové Lyridy
Koncom apríla sa na oblohe každoročne objavujú Lyridy, ktorých prvý záznam o pozorovaní pochádza z roku 687 pred n. l. Tento meteorický roj je aktívny od 16. do 25. apríla s pomerne výrazným, avšak úzkym maximom, ktoré pripadá na 22. apríla okolo 14tej hodiny. Vyšší počet meteorov bude teda pozorovateľný v ranných a večerných hodinách 22. apríla, avšak rušený Mesiacom dva dni po prvej štvrti. Z úzkeho maxima vyplýva, že šírka prúdu častíc je malá – centrálne vlákno má len 200 000 km. Počet týchto meteorov za hodinu sa pohybuje okolo čísla 18. Tieto meteory niekedy produkujú stopy plynu, ktoré môžu na oblohe zotrvať pár sekúnd. Bod, z ktorého budú meteory vyletúvať, sa nachádza v súhvezdí Lýry v blízkosti hviezdy Vega. Lyridy sú pozostatkom kométy C/1861 G1 Thatcher, ktorej jeden obeh okolo Slnka trvá 415 rokov.
Meteorický roj η Akvaridy
η Akvaridy sú aktívne od 19. apríla až do 28. mája s maximálnou aktivitou v noci z 5. na 6. mája. Ich počet za hodinu sa tento rok udáva číslom 60. Radiant roja sa nachádza v súhvezdí Vodnára, pri hviezde η Aqr, podľa ktorej nesie roj svoje meno. η Akvaridy sú tvorené vetvou prúdu častíc, ktorý na svojej ceste zanecháva Halleyho kométa – druhou vetvou sú Orionidy. Zem sa teda stretáva z dráhou Halleyovej kométy dvakrát do roka. Halleyovej kométe trvá jeden obeh okolo Slnka 76 rokov a najbližšie sa bude dať na našej oblohe pozorovať v roku 2061. η Akvaridy sú však ťažšie pozorovateľným rojom, pretože sa jedná o roj aktívny skôr v denných hodinách – radiant vychádza až pred druhou hodinou a jeho výška nad obzorom je 30°.

KOMÉTY






























Časové údaje sú uvádzané v SEČ, v období platnosti letného času v LSEČ. Počítané sú pre približnú polohu stredu Slovenska 48° 40´ S a 19° 00´ V. Vzhľadom na povahu predpovedaných úkazov, pokiaľ nie je uvedené inak, platia so zanedbateľnou odchýlkou na celom území Slovenska.