SLNKO

Slnko sa počas tohto mesiaca nachádza v súhvezdí Raka, 11. prejde do súhvezdia Leva. Prvý deň v tomto mesiaci vychádza nad obzor 05:19 h a zapadá o 20:22 h. V polovici mesiaca vyjde o 05:38 h a zapadne o 19:59 h. Posledný júlový deň vyjde nad obzor 05:59 h a zapadne o 19:30 h.
Údaje pre dnešný deň

Viditeľné svetlo Chromosféra Ďalšie oblasti

MESIAC

NOV - 19. august 2020, 04 h 42 min
PRVÁ ŠTVRŤ - 25. august 2020, 19 h 58 min
SPLN - 03. august 2020, 17 h 59 min
TRETIA ŠTVRŤ - 11. august 2020, 18 h 45 min

PERIGEUM - 21. august 2020, 12 h 58 min, 363 513 km
 APOGEUM - 09. august 2020, 15 h 51 min, 404 659 km

PLANÉTY
Merkúr - je na začiatku augusta pozorovateľný pred východom Slnka. V polovici mesiaca je pri Slnku tak blízko, že ho nemožno pozorovať. A v druhej polovici augusta sa opäť presúva nízko nad obzor, kde ho môžeme pozorovať po západe Slnka.

Merkúr sa od Slnka nevzďaľuje viac ako 28˚ (v priemere 20˚). Preto zapadá alebo vychádza maximálne dve hodiny neskôr ako Slnko a obdobie jeho viditeľnosti je obmedzené na dva týždne každé dva mesiace. Napriek tomu nie je ťažké Merkúr uvidieť. V závislosti od jeho vzdialenosti od Zeme kolísa jeho hviezdna veľkosť v rozmedzí od 3 do -2 magnitúdy. Ak je k Zemi najbližšie, jeho uhlový priemer dosahuje 13 sekúnd, ak je najďalej 4,5 sekundy. Na jeho povrchu však neuvidíme žiadne detaily, s výnimkou zmien uhlového priemeru a fáz.

Venuša - môžeme vidieť v súhvezdí Býka, neskôr v súhvezdí Blížencov ako Zorničku pred východom Slnka od druhej hodiny v noci.

Venuša je po Mesiaci najjasnejším objektom nočnej oblohy, preto ju nie je ťažké nájsť. Najväčšiu jasnosť dosahuje -4,6 magnitúdy, a preto je viditeľná voľným okom aj na dennej oblohe. Uhlový priemer kolísa medzi 10″-59″, pri elongácii 25″, preto je na jej pozorovanie vhodný aj binokulár. Keďže sa jedná o vnútornú planétu, môžeme na nej pozorovať fázy podobne ako v prípade planéty Merkúr, a to už pri 15x zväčšení. Na zníženie veľmi rušivého svetla alebo na zvýraznenie niektorých škvrnitých útvarov je vhodné použiť farebné filtre - na zníženie svetla sivý filter, modrý a zelený filter vyzdvihnú detaily oblačnosti.

Mars - na začiatku augusta vychádza o jedenástej hodine večer, na konci mesiaca už o pol desiatej. Nájdeme ho v súhvezdí Rýb.

Mars sa pohybuje po veľmi výstrednej dráhe, a to od 207 do 249 mil km. Pokiaľ sa v dobe opozície nachádza v perihéliu (perihéliová opozícia), jeho kotúčik dosahuje uhlový priemer 25 sekúnd (polovica uhlovej veľkosti Jupitera). Takéto podmienky sa opakujú v cykloch dlhých 15 až 17 rokov, takže veľmi pekne bude Mars viditeľný v roku 2018 a 2020, kedy sa k nám priblíži na vzdialenosť 0,39 AU (57,6 mil km). V prípade, že sa Mars nachádza v aféliovej opozícii, zmenší sa jeho priemer na 14 uhlových sekúnd. Najlepšiu viditeľnosť môžeme mať cca 40 dní pred a po opozíciou. Vďaka jeho oranžovému nádychu si ho nemôžeme popliesť so žiadnou inou planétou. Dôvodom tohto farebného odtieňa je prach tvorený zmesou minerálov bohatých na železo. V ďalekohľade s priemerom aspoň 7 cm môžeme vidieť Marsove polárne čiapočky, ktoré vyzerajú ako svetlé škvrny pri severnom a južnom póle. Väčšinou však býva pozorovateľná len jedna z nich, druhá sa nachádza za okrajom planéty. Ich veľkosť sa mení v závislosti na Marsovom ročnom období. Viditeľné sú aj rôzne albedové útvary. Všimnúť si taktiež môžeme aj nesymetrický vzhľad Marsovho kotúčika – v dobe niekoľko mesiacov pred alebo po opozíciu (v kvadratúre), máme totiž výhľad na Slnkom neosvetlenú stranu. Skúsenému oku neujdú ani atmosférické javy, predovšetkým vysoká a nízka oblačnosť v podobe svetlých škvŕn či lemov na okraji kotúčika. Našimi ďalekohľadmi však neuvidíme Marsove mesiace, Phobos a Deimos. Keďže je Mars 200-tisíckrát jasnejší než Phobos a 600-tisíckrát jasnejší než Deimos.

Jupiter - opäť ponúka veľmi dobré pozorovacie možnosti. Pozorovateľný je po západe Slnka do pol štvrej hodiny ráno na začiatku mesiaca a do pol druhej hodiny v noci na konci augusta. Nájdeme ho v súhvezdí Strelca.

Jupiter nám ponúka veľké množstvo pozorovacích možností - od jeho farebného povrchu až po svoje štyri veľké Galileove mesiace. V 5cm ďalekohľade s 25x zväčšením sa dajú rozoznať pásy oblačnosti na jeho povrchu. Jupiter má uhlový priemer 31″-48″, čo znamená, že pri 10x zväčšení môžeme rozoznať disk planéty. Keďže rotačná doba tejto planéty je len 10 hodín, vieme pozorovať aj jeho sploštenie. Na jeho rôznorodom povrchu môžeme pozorovať systém oblačnosti, tmavé svetlé pásy rovnobežné s rovníkom (tmavšie sú pásy a svetlejšie zóny). V jeho atmosfére sú stabilné aj dočasné útvary, najmä jeho oblačnosť je veľmi premenlivá. Dobrým príkladom je Veľká červená škvrna, ktorá niekedy splýva s oblačnosťou a inokedy je taká tmavá, že ju ľahko rozpoznáme aj v malých ďalekohľadoch. Štyri Jupiterove mesiace - Io, Europa, Ganymedes a Callisto sú také veľké, že keby sa nestrácali vo svetle Jupitera, boli by viditeľné aj voľným okom. Už malým ďalekohľadom sa dá pozorovať zoradenie týchto mesiacov do jednej roviny. Veľkým zážitkom je aj popozorovanie prechodov mesiacov popred disk planéty.

Saturn - Podoobne je na tom planéta Saturn. Nájdeme ho v súhvezdí Strelca po západe Slnka.

Saturn sa každý rok na hviezdnej oblohe posunie o 18° smerom na východ. Najlepšie je pozorovateľný v jarných a letných mesiacoch. Od konjunkcie do opozície jeho hviezdna veľkosť kolísa v rozmedzí od 1 do 0 magnitúdy a uhlový priemer jeho kotúčika od 14,5 do 20 uhlových sekúnd. Ak sa pozrieme na Saturn ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 5cm, všimneme si jeho prstenec už pri 20 násobnom zväčšení. Zhruba uprostred môžeme zahliadnuť tmavší prédel, ktorý ho rozdeľuje na vonkajšiu A a vnútornú, o niečo svetlejšiu časť B. Jedná sa o Cassiniho delenie, ktoré je ľahko pozorovatelné v ďalekohľade s priemerom objektívu aspoň 10cm (jeho uhlový priemer však neprevyšuje jednu oblúkovú sekundu). Saturnova rotačná os je voči rovine ekliptiky sklonená pod uhlom 27°. vďaka tomu môžeme pozorovať ako sa mení roztvorenie prsteňa. Naposledy sme ho z boku videli v roku 2009, takže teraz sa bude ďalších 7 rokov roztvárať a opäť sa uzavrie v roku 2025. Ak prechádza rovina Saturnovho prsteňa Zemou alebo Slnkom, potom v malých ďalekohľadoch zmizne z dohľadu. V atmosfére planéty môžeme zahliadnuť podobné javy ako pri Jupiteri. Nie sú však nijak nápadné. Aj v tých najväčších ďalekohľadoch sú viditeľné len tmavé pásy. Zreteľný je len tieň, ktorý vrhá prsteň na planétu. Niekoľko mesiacov pred opozíciou a po nej je nápadný taktiež tieň, ktorý vrhá planéta na samotný prsteň. Saturnov najjasnejší mesiac Titan vyzerá ako žiariaci bod ôsmej veľkosti, ktorý Saturn obehne raz za 16 dní. Najviac sa od Saturnu vzdiali až na 5-násobok priemeru prsteňa. V menších ďalekohľadoch uvidíme aj mesiac Rhea (jasnosť 10,5 mag). Šancu zahliadnuť máme aj mesiac Iapetus. Aj v prípade Saturnu môžeme pozorovať zákryty zatmenia a prechody mesiacov cez kotúč planéty. S ohľadom na sklon rotačnej osi voči rovine obehu, sú ale tieto úkazy pozorovateľné len v dobe, keď miznú Saturnove prstence.

Urán - môžeme pozorovať v druhej polovici noci. Na konci augusta vyjde nad obzor už o pol desiatej večer. Nájdeme ho v súhvezdí Barana.

Urán je od Zeme príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Urán je na hranici pozorovateľnosti voľným okom. V malom prístroji má tvar kruhového kotúčika so zelenkastým odtieňom s priemerom cca 4 uhlové sekundy. Jeho odtieň je zapríčinený amoniakovým ľadom, metánom a etánom, ktorý silne pohlcujú červené svetlo a vytvárajú charakteristický modrozelený odtieň. Ďalekohľadmi nezazrieme ani jeho mesiace Titan a Oberon, pretože dosahujú hviezdnu veľkosť okolo 15 magnitúd. Viditeľné sú až v ďalekohľadoch s priemerom objektívu väčším ako 20 cm.

Neptún - Podobne Neptún môžeme pomocou ďalekohľadu vidieť takmer počas celej noci, a to v súhvezdí Vodnára.

Neptún je od Zeme taktiež príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Zazrieť ho môžeme pomocou triédra. Neptún dosahuje polovicu uhlového priemeru Uránu a typický je preňho modrý odtieň. Až do roku 2022 sa bude nachádzať v súhvezdí Vodnára. Jasnosť Neptúna sa pohybuje okolo 7,8 magnitúdy, jeho najväčší mesiac Triton dosahuje hviezdnu veľkosť 13,5 magnitúd.



ZAUJÍMAVÉ ÚKAZY
02. august, 03:05 h Jupiter 2,3° severne od Mesiaca
12. august, 20:55 h Venuša v najväčšej západnej elongácii (46°)
17. august, 16:47 h Merkúr v hornej konjunkcii so Slnkom
29. august, 05:06 h Jupiter 1,9° severne od Mesiaca

METEORY

Augustové teplé noci majú pre nás v ponuke aj dva meteorické roje – Kappa Cygnidy a známe Perzeidy.
Roj Kappa Cygnidy môžeme vidieť od 3. do 25. augusta. Maximum roja pripadá na noc z 17. na 18. augusta. Mesiac takmer v nove nebude tento rok prekážať pozorovaniu. Radiant roja – teda miesto odkiaľ meteory zdanlivo vyletúvajú, sa nachádza v súhvezdí Labute, blízko hviezdy Kappa Cygni. Meteory Kappa Cygnidy sú pozostatkom rozpadu asteroidu 2008ED69, ktorý vznikol po rozpade kométy 6000 - 4000 p.n.l. Tieto úlomky tvoria široký pás, väčšinou v blízkosti dráhy Venuše, avšak zasahuje aj do dráhy Zeme, a tak tvorí roj Kappa Cygnidy.
Meteory tohto roja sú pomerne pomalé, ich rýchlosť pri vstupe do atmosféry Zeme dosahuje 25 km/s. Zaujímavosťou tohto roja je, že občas v ňom nájdeme aj krásny jasný bolid. Tento roj sa pozoroval už od 19. storočia, kedy upútal svojou modrobielou farbou. Jedná sa o menší meteorický roj s hodinovou frekvenciou len 3 meteory.
Azda najznámejším meteorickým rojom vôbec sú Perzeidy. Vynikajú svojom bohatým počtom – 60 - 110 meteorov za hodinu. Zároveň sú najstarším pozorovaným rojom – pozorovali ho v starej Číne, v Japonsku a v Kórei. Ľudovo ho nazývame Slzy svätého Vavrinca, pretože sú činné na sviatok svätého Vavrinca.
Perzeidy na nočnej oblohe ich pozorujeme od 17. júla do 24. augusta. Maximum ich aktivity pripadá práve na augustovú noc – z 12. na 13. Meteoroidy majú vysoké rýchlosti, až 60 km/s a veľká väčšina z nich za sebou zanecháva desiatky sekúnd viditeľnú dymovú stopu.
V prípade Perzeidov sa prvýkrát vôbec zistila priama súvislosť meteorického roja s materskou kométou. A to v 60. rokoch 19. storočia, kedy taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli vypočítal dráhy prúdu meteoroidov – zistil, že sa zhodujú s dráhou kométy 109P/Swift-Tuttle objavenej v roku 1862. Bolo jasné, že roj Perzeíd je tvorený pozostatkami postupne sa rozpadajúcej kométy.









KOMÉTY

S magnitúdou 5,7 je naďalej sľubným kandidátom na pozorovanie kométa C/2020 F3 NEOWISE nachádzajúca sa v súhvezdí Vlasy Bereniky.






















Časové údaje sú uvádzané v SEČ, v období platnosti letného času v LSEČ. Počítané sú pre približnú polohu stredu Slovenska 48° 40´ S a 19° 00´ V. Vzhľadom na povahu predpovedaných úkazov, pokiaľ nie je uvedené inak, platia so zanedbateľnou odchýlkou na celom území Slovenska.