SLNKO

Novembrové Slnko sa nachádza v súhvezdí Váhy, 24. sa presunie do Škorpióna. Prvý deň v tomto mesiaci vychádza nad obzor 06:30 h a zapadá o 16:25 h. V polovici mesiaca vyjde o 06:53 h a zapadne o 16:05 h. Posledný novembrový deň vyjde nad obzor 07:14 h a zapadne o 15:50 h.
Údaje pre dnešný deň

Viditeľné svetlo Chromosféra Ďalšie oblasti



MESIAC

NOV - 07. november 2018, 17 h 02 min
PRVÁ ŠTVRŤ - 15. november 2018, 15 h 54 min
SPLN - 23. november 2018, 06 h 39 min
TRETIA ŠTVRŤ - 30. november 2018, 01 h 19 min

PERIGEUM - 26. november 2018, 13 h 13 min, 366 620 km
 APOGEUM - 14. november 2018, 16 h 57 min, 404 339 km
Aktuálna fáza

Údaje pre dnešný deň

PLANÉTY
Merkúr - novembrový Merkúr je najlepšie pozorovateľný po západe Slnka, a to pár minút nízko nad západným obzorom. Zo súhvezdia Škorpióna sa 8. novembra presunie do Hadonosa a 29. prejde cez Škorpióna do Váh.

Merkúr sa od Slnka nevzďaľuje viac ako 28˚ (v priemere 20˚). Preto zapadá alebo vychádza maximálne dve hodiny neskôr ako Slnko a obdobie jeho viditeľnosti je obmedzené na dva týždne každé dva mesiace. Napriek tomu nie je ťažké Merkúr uvidieť. V závislosti od jeho vzdialenosti od Zeme kolísa jeho hviezdna veľkosť v rozmedzí od 3 do -2 magnitúdy. Ak je k Zemi najbližšie, jeho uhlový priemer dosahuje 13 sekúnd, ak je najďalej 4,5 sekundy. Na jeho povrchu však neuvidíme žiadne detaily, s výnimkou zmien uhlového priemeru a fáz.

Venuša - nájdeme v súhvezdí Panny po západe Slnka ako druhý najjasnejší objekt nočnej oblohy. Najlepší čas na jej pozorovanie je práve na konci mesiaca, kedy vychádza už o 03:40 h v noci.

Mars - môžeme pozorovať po západe Slnka do približne jedenástej hodiny večer. S magnitúdou od -0,6 do 0,0 sídli v súhvezdí Vodnára.

Mars sa pohybuje po veľmi výstrednej dráhe, a to od 207 do 249 mil km. Pokiaľ sa v dobe opozície nachádza v perihéliu (perihéliová opozícia), jeho kotúčik dosahuje uhlový priemer 25 sekúnd (polovica uhlovej veľkosti Jupitera). Takéto podmienky sa opakujú v cykloch dlhých 15 až 17 rokov, takže veľmi pekne bude Mars viditeľný v roku 2018 a 2020, kedy sa k nám priblíži na vzdialenosť 0,39 AU (57,6 mil km). V prípade, že sa Mars nachádza v aféliovej opozícii, zmenší sa jeho priemer na 14 uhlových sekúnd. Najlepšiu viditeľnosť môžeme mať cca 40 dní pred a po opozíciou. Vďaka jeho oranžovému nádychu si ho nemôžeme popliesť so žiadnou inou planétou. Dôvodom tohto farebného odtieňa je prach tvorený zmesou minerálov bohatých na železo. V ďalekohľade s priemerom aspoň 7 cm môžeme vidieť Marsove polárne čiapočky, ktoré vyzerajú ako svetlé škvrny pri severnom a južnom póle. Väčšinou však býva pozorovateľná len jedna z nich, druhá sa nachádza za okrajom planéty. Ich veľkosť sa mení v závislosti na Marsovom ročnom období. Viditeľné sú aj rôzne albedové útvary. Všimnúť si taktiež môžeme aj nesymetrický vzhľad Marsovho kotúčika – v dobe niekoľko mesiacov pred alebo po opozíciu (v kvadratúre), máme totiž výhľad na Slnkom neosvetlenú stranu. Skúsenému oku neujdú ani atmosférické javy, predovšetkým vysoká a nízka oblačnosť v podobe svetlých škvŕn či lemov na okraji kotúčika. Našimi ďalekohľadmi však neuvidíme Marsove mesiace, Phobos a Deimos. Keďže je Mars 200-tisíckrát jasnejší než Phobos a 600-tisíckrát jasnejší než Deimos.

Jupiter - je tento mesiac pre svoju blízkosť pri Slnku nepozorovateľný. Znovu pozorovateľný bude pre nás od druhej polovice decembra na skorej rannej oblohe.

Saturn - s magnitúdou 0,6 nájdeme v súhvezdí Strelca. Keďže vychádza cez deň, je pozorovateľný ihneď po západe Slnka až do 19:30 h na začiatku novembra a do 17:45 h na jeho konci.

Saturn sa každý rok na hviezdnej oblohe posunie o 18° smerom na východ. Najlepšie je pozorovateľný v jarných a letných mesiacoch. Od konjunkcie do opozície jeho hviezdna veľkosť kolísa v rozmedzí od 1 do 0 magnitúdy a uhlový priemer jeho kotúčika od 14,5 do 20 uhlových sekúnd. Ak sa pozrieme na Saturn ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 5cm, všimneme si jeho prstenec už pri 20 násobnom zväčšení. Zhruba uprostred môžeme zahliadnuť tmavší prédel, ktorý ho rozdeľuje na vonkajšiu A a vnútornú, o niečo svetlejšiu časť B. Jedná sa o Cassiniho delenie, ktoré je ľahko pozorovatelné v ďalekohľade s priemerom objektívu aspoň 10cm (jeho uhlový priemer však neprevyšuje jednu oblúkovú sekundu). Saturnova rotačná os je voči rovine ekliptiky sklonená pod uhlom 27°. vďaka tomu môžeme pozorovať ako sa mení roztvorenie prsteňa. Naposledy sme ho z boku videli v roku 2009, takže teraz sa bude ďalších 7 rokov roztvárať a opäť sa uzavrie v roku 2025. Ak prechádza rovina Saturnovho prsteňa Zemou alebo Slnkom, potom v malých ďalekohľadoch zmizne z dohľadu. V atmosfére planéty môžeme zahliadnuť podobné javy ako pri Jupiteri. Nie sú však nijak nápadné. Aj v tých najväčších ďalekohľadoch sú viditeľné len tmavé pásy. Zreteľný je len tieň, ktorý vrhá prsteň na planétu. Niekoľko mesiacov pred opozíciou a po nej je nápadný taktiež tieň, ktorý vrhá planéta na samotný prsteň. Saturnov najjasnejší mesiac Titan vyzerá ako žiariaci bod ôsmej veľkosti, ktorý Saturn obehne raz za 16 dní. Najviac sa od Saturnu vzdiali až na 5-násobok priemeru prsteňa. V menších ďalekohľadoch uvidíme aj mesiac Rhea (jasnosť 10,5 mag). Šancu zahliadnuť máme aj mesiac Iapetus. Aj v prípade Saturnu môžeme pozorovať zákryty zatmenia a prechody mesiacov cez kotúč planéty. S ohľadom na sklon rotačnej osi voči rovine obehu, sú ale tieto úkazy pozorovateľné len v dobe, keď miznú Saturnove prstence.

Urán - nájdeme v súhvezdí Barana s magnitúdou 5,7. Pozorovateľný je po západe Slnka až do skorých ranných hodín..

Urán je od Zeme príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Urán je na hranici pozorovateľnosti voľným okom. V malom prístroji má tvar kruhového kotúčika so zelenkastým odtieňom s priemerom cca 4 uhlové sekundy. Jeho odtieň je zapríčinený amoniakovým ľadom, metánom a etánom, ktorý silne pohlcujú červené svetlo a vytvárajú charakteristický modrozelený odtieň. Ďalekohľadmi nezazrieme ani jeho mesiace Titan a Oberon, pretože dosahujú hviezdnu veľkosť okolo 15 magnitúd. Viditeľné sú až v ďalekohľadoch s priemerom objektívu väčším ako 20 cm.

Neptún - s magnitúdou 7,7 ho nájdeme vo Vodnárovi. S pomocou ďalekohľadu ho môžeme vidieť po západe Slnka do 01:30 h a na konci mesiaca do 23:30 h.

Neptún je od Zeme taktiež príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Zazrieť ho môžeme pomocou triédra. Neptún dosahuje polovicu uhlového priemeru Uránu a typický je preňho modrý odtieň. Až do roku 2022 sa bude nachádzať v súhvezdí Vodnára. Jasnosť Neptúna sa pohybuje okolo 7,8 magnitúdy, jeho najväčší mesiac Triton dosahuje hviezdnu veľkosť 13,5 magnitúd.



Pohyb terestrických planét v tomto období

ZAUJÍMAVÉ ÚKAZY
08. november, 18:36 h Jupiter 4˚ južne od Mesiaca
11. november, 16:32 h Saturn 2˚ južne od Mesiaca
16. november, 05:07 h Mars 1˚ severne od Mesiaca
17. november, 06:01 h Merkúr v zastávke
20. november, 20:42 h Urán 5˚ severne od Mesiaca
25. november, 09:19 h Neptún v zastávke
26. november, 07:25 h Jupiter v konjunkcii so Slnkom
27. november, 10:10 h Merkúr v dolnej konjunkcii so Slnkom

METEORY

K novembrovým udalostiam na oblohe patrí aj meteorický roj Leonidy. Jedná sa o jeden z najvýraznejších a najpozorovanejších meteorických rojov. Je známy vďaka svojim extrémnym meteorickým dažďom. Prúd meteoroidov, ktorý spôsobuje tento meteorický roj je teda rozprestretý pozdĺž dráhy kométy, ale nemá všade rovnakú hustotu. Najhustejší je neďaleko kométy a kedykoľvek Zem prechádza takýmto zhustením, pozorujeme dážď meteorov. Čiže meteorické dažde sú spôsobené hustými vláknami za jeho materskou kométou 55P/Tempel-Tuttle objavenej v roku 1865. Táto kométa sa ku Slnku vracia každých 33 rokov. Jej ďalší návrat sa očakáva v roku 2031.
Čo sa týka výdatnosti roja, najpozoruhodnejší bol dážď Leoníd v novembri roku 1833, keď bolo pozorovaných cez 46 000 meteorov za hodinu. Alebo v noci 17. novembra 1966 bolo za 20 minút pozorovaných až 100 tisíc meteorov. Vtedy sa taktiež pomocou radarových pozorovaní zistilo, že priemer prúdu Leoníd je zhruba 35 tisíc kilometrov.
Občasné prechody Zeme staršími vláknami po kométe môžu navýšiť aktivitu tohto roja na niekoľko desiatok meteorov za hodinu. Ak však naša planéta týmito hustými vláknami neprechádza, je tento roj celkom pokojný. Tento rok sa jeho produktivita odhaduje na 10 – 15 meteorov za hodinu. Výnimočnosťou však je, že Leonidy vedia produkovať veľmi jasné bolidy, čo je spôsobené aj veľkou vstupnou rýchlosťou do atmosféry (okolo 71 km/s).
Interval aktivity tohto roja je od 6. do 30. novembra. Maximum aktivity sa tento rok predpokladá na 17. november. Radiant, ako napovedá názov roja, nájdeme v súhvezdí Leva. Mesiac bude krátko po prvej štvrti, po polnoci však zapadne za obzor.








KOMÉTY

Z kometárnej ponuky na oblohe je sľubným pozorovacím kandidátom kométa 64P Swift-Gehrels (Andromeda) s magnitúdou 9, kométa C/2018 L2 ATLAS (Andromeda) s magnitúdou 10, či kométa 21P Giacobini-Zinner (Veľký pes) s magnitúdou 10.







Časové údaje sú uvádzané v SEČ, v období platnosti letného času v LSEČ. Počítané sú pre približnú polohu stredu Slovenska 48° 40´ S a 19° 00´ V. Vzhľadom na povahu predpovedaných úkazov, pokiaľ nie je uvedené inak, platia so zanedbateľnou odchýlkou na celom území Slovenska.