SLNKO

Júnové Slnko sa nachádza v súhvezdí Býka, a to až do 22. júna, kedy sa presunie do Blížencov. Prvého júna vychádza nad obzor 04:46 h a zapadá o 20:39 h. V polovici mesiaca vyjde o čosi skôr – 04:41 h a zapadne o 20:49 h. 30. júna Slnko vychádza 04:45 h a zapadá o 20:51 h.
Údaje pre dnešný deň

Viditeľné svetlo Chromosféra Ďalšie oblasti



MESIAC

NOV - 24. jún 2017, 04 h 31 min
PRVÁ ŠTVRŤ - 01. jún 2017, 14 h 42 min
SPLN - 09. jún 2017, 15 h 10 min
TRETIA ŠTVRŤ - 17. jún 2017, 13 h 33 min

PERIGEUM - 23. jún 2017, 12 h 52 min, 357 937 km
 APOGEUM - 09. jún 2017, 00 h 22 min, 406 401 km
Aktuálna fáza

Údaje pre dnešný deň

PLANÉTY
Merkúr - je najlepšie pozorovateľný v polovici júna, kedy dosiahne najväčšiu vzdialenosť od Slnka. Počas týchto dní ho nájdeme na rannej oblohe nízko nad východným obzorom, tesne pred východom Slnka. Vychádza 04:05 h na začiatku mesiaca (-0,3 mag, Baran), v strede júna vyjde nad obzor o 04:15 h (-1,3, Býk) a na jeho konci o 04:05 h (-1,1 mag, Blíženci).

Merkúr sa od Slnka nevzďaľuje viac ako 28˚ (v priemere 20˚). Preto zapadá alebo vychádza maximálne dve hodiny neskôr ako Slnko a obdobie jeho viditeľnosti je obmedzené na dva týždne každé dva mesiace. Napriek tomu nie je ťažké Merkúr uvidieť. V závislosti od jeho vzdialenosti od Zeme kolísa jeho hviezda veľkosť v rozmedzí od 3 do -2 magnitúdy. Ak je k Zemi najbližšie, jeho uhlový priemer dosahuje 13 sekúnd, ak je najďalej 4,5 sekundy. Na jeho povrchu však neuvidíme žiadne detaily. S výnimkou zmien uhlového priemeru a fáz na jeho povrchu nič neuvidíme.

Venuša - v úlohe Zorničky na rannej oblohe má postupom dní čoraz dlhšiu viditeľnosť. Prvé júnové ráno vyjde nad obzor už o 03:05 h, v strede mesiaca o 02:45 h a poslednú júnovú noc ju môžeme vidieť už od 02:25 h. Nájdeme ju v súhvezdí Rýb, odkiaľ poputuje do Barana z Barana do Býka.

Mars - tento mesiac takmer kopíruje východy a západy Slnka, čím nám znemožňuje svoje pozorovanie. Uzrieť ho môžeme len nad západným obzorom, po západe Slnka pokiaľ aj on nebude nasledovať Slnko za obzor.

Mars sa pohybuje po veľmi výstrednej dráhe, a to od 207 do 249 mil km. Pokiaľ sa v dobe opozície nachádza v perihéliu (perihéliová opozícia), jeho kotúčik dosahuje uhlový priemer 25 sekúnd (polovica uhlovej veľkosti Jupitera). Takéto podmienky sa opakujú v cykloch dlhých 15 až 17 rokov, takže veľmi pekne bude Mars viditeľný v roku 2018 a 2020, kedy sa k nám priblíži na vzdialenosť 0,39 AU (57,6 mil km). V prípade, že sa Mars nachádza v aféliovej opozícii, zmenší sa jeho priemer na 14 uhlových sekúnd. Najlepšiu viditeľnosť môžeme mať cca 40 dní pred a po opozíciou. Vďaka jeho oranžovému nádychu si ho nemôžeme popliesť so žiadnou inou planétou. Dôvodom tohto farebného odtieňa je prach tvorený zmesou minerálov bohatých na železo. V ďalekohľade s priemerom aspoň 7 cm môžeme vidieť Marsove polárne čiapočky, ktoré vyzerajú ako svetlé škvrny pri severnom a južnom póle. Väčšinou však býva pozorovateľná len jedna z nich, druhá sa nachádza za okrajom planéty. Ich veľkosť sa mení v závislosti na Marsovom ročnom období. Viditeľné sú aj rôzne albedové útvary. Všimnúť si taktiež môžeme aj nesymetrický vzhľad Marsovho kotúčika – v dobe niekoľko mesiacov pred alebo po opozíciu (v kvadratúre), máme totiž výhľad na Slnkom neosvetlenú stranu. Skúsenému oku neujdú ani atmosférické javy, predovšetkým vysoká a nízka oblačnosť v podobe svetlých škvŕn či lemov na okraji kotúčika. Našimi ďalekohľadmi však neuvidíme Marsove mesiace, Phobos a Deimos. Keďže je Mars 200-tisíckrát jasnejší než Phobos a 600-tisíckrát jasnejší než Deimos.

Jupiter - nájdeme na oblohe ihneď po západe Slnka. Táto planéta sa naďalej nachádza v súhvezdí Panny. Počas prvých nocí zapadá za obzor o 02:40 h, posledné júnové noci už o 00:45 h.

Jupiter je najväčšia a na detaily najbohatšia planéta Slnečnej sústavy. Ak sa nachádza v opozícii, dosiahne uhlový priemer až 50 sekúnd, naopak v konjunkcii sa „zmenší“ na 30 uhlových sekúnd. Vzhľadom na jeho ročný pohyb okolo Slnka, sa každý rok posunie o 30 uhlových stupňov, teda o jedno zvieratníkové súhvezdie, sa do opozície sa dostane vždy o mesiac neskôr. Jeho jasnosť sa pohybuje okolo -1,6 mag a je natoľko jasným telesom, že býva jasne viditeľný už dva týždne po prechode konjunkcie so Slnkom. V ďalších dňoch ho môžeme vidieť na rannej oblohe, za cca 140 dní sa začne pohybovať retrográdne a o 200 dní od konjunkcie sa opäť ocitne v opozícii. Práve v tejto dobe dosiahne svoju najväčšiu jasnosť -2,8mag a najväčší uhlový priemer 50 sekúnd. Dva mesiace po opozícii prestane smerovať od východu na západ, začne sa pohybovať prográdnym smerom a strácať v žiare Slnka. Prvé čo pozorovateľov v ďalekohľade zaujme budú zaiste jeho štyri najväčšie satelity. Ako „hviezdy“ piatej veľkosti sú viditeľné aj v triédry. Celkovo Jupiter obklopuje niekoľko desiatok mesiačikov, avšak ostatné sú natoľko slabé, že ich bežne dostupnými ďalekohľadmi neuvidíme. Už piaty v poradí, Amalthea, má magnitúdu 14. Počas pozorovania Jupitera s ďalekohľadom s väčším priemerom než 15cm môžeme odhaliť mnoho jemných detailov, oválov, záhybov a zálivov. Najnápadnejšími sú dva rovnobežné pásy s rovníkom – severný a južný rovníkový pás. Jeho odtieň sa však v priebehu roka mení. Práve v ich okolí môžeme zahliadnuť viacero výraznejších detailov. Na jeho južnej pologuli môžeme taktiež naraziť na Veľkú červenú škvrnu. Názov však klame, škvrna nie je nijak nápadna, kedysi zrejme mala červený odtieň. Jedná sa o oblasť vyššieho tlaku. Jej šírka sa mení v rozmedzí od 25 do 40 000 km, jej dĺžka od 12 do 14 000 km. V smere hodinových ručičiek sa otočí raz za 10 dní. Najväčšiu šancu zahliadnuť túto škvrnu máme v dobe, keď prechádza stredom disku tejto planéty (vtedy ma uhlový priemer až 15 sekúnd). Tieto okamihy nám ľahko predpovie väčšina počítačových planetárií alebo webových stránok. Veľká červená škvrna nie je jediným útvarom tohto druhu. Aj keď sú tri z jupiterových družíc väčšie ako náš Mesiac, ich uhlové priemery sú príliš malé na to, aby sme pri nich zaznamenali akékoľvek detaily (menej než dve uhlové sekundy). Zaujímavosťou je, že obežné dráhy všetkých štyroch jupitérových mesiacov su voči rovine rovníku planéty sklonené pod malým uhlom a takisto to platí pre sklon roviny Jupiterovho rovníku voči rovine obehu planéty aj roviny Jupiterovho obehu voči rovine ekliptiky. Práve vďaka vhodnej kombinácií týchto troch faktorov je možné zo Zeme pozorovať a tieňohry, ktoré zazrieme aj stredne veľkými ďalekohľadmi. Snáď najjednoduchšie je zachytiť tiene, ktoré satelity vrhajú na atmosféru planéty. V niektorých prípadoch sú pozorovateľné vzájomne zákryty a zatmenia. K týmto udalostiam ale dochádza len vtedy, keď rovina dráhy mesiacov prechádza rovinou ekliptiky. Na snímkach z kozmických sond síce vidíme Jupter v mnohých farbách, tie však v našich ďalekohľadoch neuvidíme. Náš obraz bude omnoho bledší. Svetlejšie oblasti sú vyššie položené vzostupné prúdy, naopak tmavšie nižšie položené zostupné prúdy. Všimnúť si môžeme taktiež to, že Jupiter je vďaka rýchlej rotácií sploštený.

Saturn - nám tento mesiac ponúka sľubné pozorovacie možnosti. Vychádza o 21:30 h, pričom zostáva viditeľný po celú noc. V polovici júna vyjde ešte o hodinu skôr a na jeho konci už o 19:30 h. Nájdeme ho v súhvezdí Hadonosa s magnitúdou 1,0.

Saturn sa každý rok na hviezdnej oblohe posunie o 18° smerom na východ. Najlepšie je pozorovateľný v jarných a letných mesiacoch. Od konjunkcie do opozície jeho hviezdna veľkosť kolísa v rozmedzí od 1 do 0 magnitúdy a uhlový priemer jeho kotúčika od 14,5 do 20 uhlových sekúnd. Ak sa pozrieme na Saturn ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 5cm, všimneme si jeho prstenec už pri 20 násobnom zväčšení. Zhruba uprostred môžeme zahliadnuť tmavší prédel, ktorý ho rozdeľuje na vonkajšiu A a vnútornú, o niečo svetlejšiu časť B. Jedná sa o Cassiniho delenie, ktoré je ľahko pozorovatelné v ďalekohľade s priemerom objektívu aspoň 10cm (jeho uhlový priemer však neprevyšuje jednu oblúkovú sekundu). Saturnova rotačná os je voči rovine ekliptiky sklonená pod uhlom 27°. vďaka tomu môžeme pozorovať ako sa mení roztvorenie prsteňa. Naposledy sme ho z boku videli v roku 2009, takže teraz sa bude ďalších 7 rokov roztvárať a opäť sa uzavrie v roku 2025. Ak prechádza rovina Saturnovho prsteňa Zemou alebo Slnkom, potom v malých ďalekohľadoch zmizne z dohľadu. V atmosfére planéty môžeme zahliadnuť podobné javy ako pri Jupiteri. Nie sú však nijak nápadné. Aj v tých najväčších ďalekohľadoch sú viditeľné len tmavé pásy. Zreteľný je len tieň, ktorý vrhá prsteň na planétu. Niekoľko mesiacov pred opozíciou a po nej je nápadný taktiež tieň, ktorý vrhá planéta na samotný prsteň. Saturnov najjasnejší mesiac Titan vyzerá ako žiariaci bod ôsmej veľkosti, ktorý Saturn obehne raz za 16 dní. Najviac sa od Saturnu vzdiali až na 5-násobok priemeru prsteňa. V menších ďalekohľadoch uvidíme aj mesiac Rhea (jasnosť 10,5 mag). Šancu zahliadnuť máme aj mesiac Iapetus. Aj v prípade Saturnu môžeme pozorovať zákryty zatmenia a prechody mesiacov cez kotúč planéty. S ohľadom na sklon rotačnej osi voči rovine obehu, sú ale tieto úkazy pozorovateľné len v dobe, keď miznú Saturnove prstence.

Urán - jnájdeme v Rybách s magnitúdou 5,9. Pozorovateľný je počas druhej polovice noci – spočiatku mesiaca od 03:00 h, na jeho konci ho uvidíme nad obzorom už od 01:10 h.

Urán je od Zeme príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Urán je na hranici pozorovateľnosti voľným okom. V malom prístroji má tvar kruhového kotúčika so zelenkastým odtieňom s priemerom cca 4 uhlové sekundy. Jeho odtieň je zapríčinený amoniakovým ľadom, metánom a etánom, ktorý silne pohlcujú červené svetlo a vytvárajú charakteristický modrozelený odtieň. Ďalekohľadmi nezazrieme ani jeho mesiace Titan a Oberon, pretože dosahujú hviezdnu veľkosť okolo 15 magnitúd. Viditeľné sú až v ďalekohľadoch s priemerom objektívu väčším ako 20 cm.

Neptún - môžeme taktiež pozorovať v druhej polovici noci v súhvezdí Vodnára s magnitúdou 7,9. Počas prvých nocí od 01:40 h a počas posledných júnových dní už od 23:45 h.

Neptún je od Zeme taktiež príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Zazrieť ho môžeme pomocou triédra. Neptún dosahuje polovicu uhlového priemeru Uránu a typický je preňho modrý odtieň. Až do roku 2022 sa bude nachádzať v súhvezdí Vodnára. Jasnosť Neptúna sa pohybuje okolo 7,8 magnitúdy, jeho najväčší mesiac Triton dosahuje hviezdnu veľkosť 13,5 magnitúd.



Pohyb terestrických planét v tomto období

ZAUJÍMAVÉ ÚKAZY
10. jún, 03:04 h Saturn 3º južne od Mesiaca
15. jún, 11:15 h Saturn v opozícii so Slnkom
17. jún, 01:22 h Neptún v zastávke
20. jún, 23:12 h Venuša 2º severne od Mesiaca
21. jún, 06:24 h Zem v letnom slnovrate
21. jún, 15:56 h Merkúr v hornej konjunkcii so Slnkom
24. jún, 21:53 h Mars 4º severne od Mesiaca

METEORY

Júnovú oblohu nám svojou aktivitou spestria aj Bootidy, meteorický roj aktívny od 22. júna do 2. júla s maximom 27. júna. Ich frekvencia je variabilná – ich aktivita môže byť veľmi slabá alebo sa môže vyšplhať až na číslo 100 meteorov za hodinu.









KOMÉTY

Kométa C/2015 V2 Johnson je čím ďalej tým lepšie pozorovateľná. Práve na prelome mája a júna bude viditeľná aj v menších triédroch. Nachádza sa v súhvezdí Herkula a pre svoj nezvyčajne skrútený chvost je veľmi obľúbeným cieľom astrofotografov. Medzi jasnejšie kométy môžeme zaradiť aj kométu s označením 41P/Tuttle-Giacobini-Kresák, ktorá je s jasnosťou niekde medzi 6,5 až 8 magnitúdou. V poradí tretia jasnejšia, a taktiež veľmi fotogenická kométa je C/2015 ER61 (PanSTARRS). Táto kométa by si podľa predpovedí mala udržať svoju 7 magnitúdu, avšak vychádza až nadránom na začiatku astronomického súmraku a nachádza sa veľmi nízko nad obzorom.










Časové údaje sú uvádzané v SEČ, v období platnosti letného času v LSEČ. Počítané sú pre približnú polohu stredu Slovenska 48° 40´ S a 19° 00´ V. Vzhľadom na povahu predpovedaných úkazov, pokiaľ nie je uvedené inak, platia so zanedbateľnou odchýlkou na celom území Slovenska.