SLNKO

Slnko sa počas tohto mesiaca nachádza v súhvezdí Strelca, 20. prejde do súhvezdia Kozorožca. Prvý deň vychádza nad obzor 07:37 h a zapadá o 15:59 h. V polovici mesiaca vyjde o 07:32 h a zapadne o 16:16 h. Posledný januárový deň vyjde nad obzor 07:17 h a zapadne o 16:39 h.
Údaje pre dnešný deň

Viditeľné svetlo Chromosféra Ďalšie oblasti

MESIAC

NOV - 13. január 2021, 06 h 00 min
PRVÁ ŠTVRŤ - 20. január 2021, 22 h 02 min
SPLN - 28. január 2021, 20 h 16 min
TRETIA ŠTVRŤ - 06. január 2021, 10 h 37 min

PERIGEUM - 09. január 2021, 16 h 39 min, 367 390 km
 APOGEUM - 21. január 2021, 14 h 11 min, 404 360 km

PLANÉTY
Merkúr - je počas prvej polovici mesiaca príliš blízko pri Slnku na to, aby sme ho mohli pozorovať. Najlepšie je pozorovateľný v druhej polovici mesiaca po západe Slnka. Nájdeme ho v súhvezdí Strelca, odkiaľ sa 8. januára presunie do Kozorožca.

Merkúr sa od Slnka nevzďaľuje viac ako 28˚ (v priemere 20˚). Preto zapadá alebo vychádza maximálne dve hodiny neskôr ako Slnko a obdobie jeho viditeľnosti je obmedzené na dva týždne každé dva mesiace. Napriek tomu nie je ťažké Merkúr uvidieť. V závislosti od jeho vzdialenosti od Zeme kolísa jeho hviezdna veľkosť v rozmedzí od 3 do -2 magnitúdy. Ak je k Zemi najbližšie, jeho uhlový priemer dosahuje 13 sekúnd, ak je najďalej 4,5 sekundy. Na jeho povrchu však neuvidíme žiadne detaily, s výnimkou zmien uhlového priemeru a fáz.

Venuša - môžeme počas celého januára vidieť pred východom Slnka. Spočiatku sa nachádza v súhvezdí Hadonosa, 6. sa presúva do Strelca.

Venuša je po Mesiaci najjasnejším objektom nočnej oblohy, preto ju nie je ťažké nájsť. Najväčšiu jasnosť dosahuje -4,6 magnitúdy, a preto je viditeľná voľným okom aj na dennej oblohe. Uhlový priemer kolísa medzi 10″-59″, pri elongácii 25″, preto je na jej pozorovanie vhodný aj binokulár. Keďže sa jedná o vnútornú planétu, môžeme na nej pozorovať fázy podobne ako v prípade planéty Merkúr, a to už pri 15x zväčšení. Na zníženie veľmi rušivého svetla alebo na zvýraznenie niektorých škvrnitých útvarov je vhodné použiť farebné filtre - na zníženie svetla sivý filter, modrý a zelený filter vyzdvihnú detaily oblačnosti.

Mars - vychádza už v dopoludňajších hodinách, a preto je viditeľný ihneď po zotmení. Nad obzorom zotrváva do pol druhej hodiny v noci na začiatku mesiaca, do jednej hodiny v noci na jeho konci. Zo súhvezdia Rýb sa 5. januára presúva do Barana. Nezabudnime ešte na konjunkcie januárových planét. 20. januára budú pri sebe najbližšie spomínané planéty Mars a Urán, 1,6°. Pod nimi v tento večer nájdeme aj Mesiac.

Mars sa pohybuje po veľmi výstrednej dráhe, a to od 207 do 249 mil km. Pokiaľ sa v dobe opozície nachádza v perihéliu (perihéliová opozícia), jeho kotúčik dosahuje uhlový priemer 25 sekúnd (polovica uhlovej veľkosti Jupitera). Takéto podmienky sa opakujú v cykloch dlhých 15 až 17 rokov, takže veľmi pekne bude Mars viditeľný v roku 2018 a 2020, kedy sa k nám priblíži na vzdialenosť 0,39 AU (57,6 mil km). V prípade, že sa Mars nachádza v aféliovej opozícii, zmenší sa jeho priemer na 14 uhlových sekúnd. Najlepšiu viditeľnosť môžeme mať cca 40 dní pred a po opozíciou. Vďaka jeho oranžovému nádychu si ho nemôžeme popliesť so žiadnou inou planétou. Dôvodom tohto farebného odtieňa je prach tvorený zmesou minerálov bohatých na železo. V ďalekohľade s priemerom aspoň 7 cm môžeme vidieť Marsove polárne čiapočky, ktoré vyzerajú ako svetlé škvrny pri severnom a južnom póle. Väčšinou však býva pozorovateľná len jedna z nich, druhá sa nachádza za okrajom planéty. Ich veľkosť sa mení v závislosti na Marsovom ročnom období. Viditeľné sú aj rôzne albedové útvary. Všimnúť si taktiež môžeme aj nesymetrický vzhľad Marsovho kotúčika – v dobe niekoľko mesiacov pred alebo po opozíciu (v kvadratúre), máme totiž výhľad na Slnkom neosvetlenú stranu. Skúsenému oku neujdú ani atmosférické javy, predovšetkým vysoká a nízka oblačnosť v podobe svetlých škvŕn či lemov na okraji kotúčika. Našimi ďalekohľadmi však neuvidíme Marsove mesiace, Phobos a Deimos. Keďže je Mars 200-tisíckrát jasnejší než Phobos a 600-tisíckrát jasnejší než Deimos.

Jupiter - Jasné planéty Jupiter a Saturn vidíme ešte počas západu Slnka – avšak veľmi krátko. Zapadajú len pár minút po západe Slnka. A aj to iba prvé januárové večery. V polovici mesiaca sa stanú obe tieto planéty nepozorovateľné. Znovu ich budeme môcť pozorovať až v druhej polovici februára tesne pred východom Slnka.

Jupiter nám ponúka veľké množstvo pozorovacích možností - od jeho farebného povrchu až po svoje štyri veľké Galileove mesiace. V 5cm ďalekohľade s 25x zväčšením sa dajú rozoznať pásy oblačnosti na jeho povrchu. Jupiter má uhlový priemer 31″-48″, čo znamená, že pri 10x zväčšení môžeme rozoznať disk planéty. Keďže rotačná doba tejto planéty je len 10 hodín, vieme pozorovať aj jeho sploštenie. Na jeho rôznorodom povrchu môžeme pozorovať systém oblačnosti, tmavé svetlé pásy rovnobežné s rovníkom (tmavšie sú pásy a svetlejšie zóny). V jeho atmosfére sú stabilné aj dočasné útvary, najmä jeho oblačnosť je veľmi premenlivá. Dobrým príkladom je Veľká červená škvrna, ktorá niekedy splýva s oblačnosťou a inokedy je taká tmavá, že ju ľahko rozpoznáme aj v malých ďalekohľadoch. Štyri Jupiterove mesiace - Io, Europa, Ganymedes a Callisto sú také veľké, že keby sa nestrácali vo svetle Jupitera, boli by viditeľné aj voľným okom. Už malým ďalekohľadom sa dá pozorovať zoradenie týchto mesiacov do jednej roviny. Veľkým zážitkom je aj popozorovanie prechodov mesiacov popred disk planéty.

Saturn - tento mesiac takmer kopíruje planétu Jupiter.

Saturn sa každý rok na hviezdnej oblohe posunie o 18° smerom na východ. Najlepšie je pozorovateľný v jarných a letných mesiacoch. Od konjunkcie do opozície jeho hviezdna veľkosť kolísa v rozmedzí od 1 do 0 magnitúdy a uhlový priemer jeho kotúčika od 14,5 do 20 uhlových sekúnd. Ak sa pozrieme na Saturn ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 5cm, všimneme si jeho prstenec už pri 20 násobnom zväčšení. Zhruba uprostred môžeme zahliadnuť tmavší prédel, ktorý ho rozdeľuje na vonkajšiu A a vnútornú, o niečo svetlejšiu časť B. Jedná sa o Cassiniho delenie, ktoré je ľahko pozorovatelné v ďalekohľade s priemerom objektívu aspoň 10cm (jeho uhlový priemer však neprevyšuje jednu oblúkovú sekundu). Saturnova rotačná os je voči rovine ekliptiky sklonená pod uhlom 27°. vďaka tomu môžeme pozorovať ako sa mení roztvorenie prsteňa. Naposledy sme ho z boku videli v roku 2009, takže teraz sa bude ďalších 7 rokov roztvárať a opäť sa uzavrie v roku 2025. Ak prechádza rovina Saturnovho prsteňa Zemou alebo Slnkom, potom v malých ďalekohľadoch zmizne z dohľadu. V atmosfére planéty môžeme zahliadnuť podobné javy ako pri Jupiteri. Nie sú však nijak nápadné. Aj v tých najväčších ďalekohľadoch sú viditeľné len tmavé pásy. Zreteľný je len tieň, ktorý vrhá prsteň na planétu. Niekoľko mesiacov pred opozíciou a po nej je nápadný taktiež tieň, ktorý vrhá planéta na samotný prsteň. Saturnov najjasnejší mesiac Titan vyzerá ako žiariaci bod ôsmej veľkosti, ktorý Saturn obehne raz za 16 dní. Najviac sa od Saturnu vzdiali až na 5-násobok priemeru prsteňa. V menších ďalekohľadoch uvidíme aj mesiac Rhea (jasnosť 10,5 mag). Šancu zahliadnuť máme aj mesiac Iapetus. Aj v prípade Saturnu môžeme pozorovať zákryty zatmenia a prechody mesiacov cez kotúč planéty. S ohľadom na sklon rotačnej osi voči rovine obehu, sú ale tieto úkazy pozorovateľné len v dobe, keď miznú Saturnove prstence.

Urán - môžeme pozorovať taktiež ihneď po zotmení, počas prvej polovice mesiaca až do pol tretej hodiny v noci, na jeho konci do pol jednej hodiny. Každou nocou sa k nemu čoraz viac približuje Mars. Urán nájdeme v súhvezdí Barana.

Urán je od Zeme príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Urán je na hranici pozorovateľnosti voľným okom. V malom prístroji má tvar kruhového kotúčika so zelenkastým odtieňom s priemerom cca 4 uhlové sekundy. Jeho odtieň je zapríčinený amoniakovým ľadom, metánom a etánom, ktorý silne pohlcujú červené svetlo a vytvárajú charakteristický modrozelený odtieň. Ďalekohľadmi nezazrieme ani jeho mesiace Titan a Oberon, pretože dosahujú hviezdnu veľkosť okolo 15 magnitúd. Viditeľné sú až v ďalekohľadoch s priemerom objektívu väčším ako 20 cm.

Neptún - môžeme pomocou ďalekohľadu alebo triédru vidieť počas prvej polovice noci v súhvezdí Vodnára. Spočiatku zapadá pred desiatou hodinou večer, na záver januára o ôsmej hodine.

Neptún je od Zeme taktiež príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Zazrieť ho môžeme pomocou triédra. Neptún dosahuje polovicu uhlového priemeru Uránu a typický je preňho modrý odtieň. Až do roku 2022 sa bude nachádzať v súhvezdí Vodnára. Jasnosť Neptúna sa pohybuje okolo 7,8 magnitúdy, jeho najväčší mesiac Triton dosahuje hviezdnu veľkosť 13,5 magnitúd.



ZAUJÍMAVÉ ÚKAZY
02. január, 15:00 h Zem v perihéliu - 147 092 110 km
20. január, 20:59 h Mars 1,6° severne od Uránu
24. január, 03:00 h Merkúr v najväčšej východnej elongácii (19°)
24. január, 03:00 h Saturn v konjunkcii so Slnkom
29. január, 02:35 h Jupiter v konjunkcii so Slnkom

METEORY

Januárové noci nám spestrí meteorický roj Kvandrantidy. Aktivita tohto roja začína 1. januára a potrvá do 12. januára. Jedná sa o bohatší meteorický roj – tento rok je počet maxima meteorov za hodinu udávaný číslom 120. Častice tohto roja sú však rozložené veľmi nepravidelne, a preto táto frekvencia zvykne kolísať medzi nižšími (60, 80) a vyššími (120, 200, 300) hodnotami. Maximum trvá len niekoľko hodín, a tak si ho nenechajme ujsť 3. januára. Prúd meteorického roja sa však vplyvom gravitácie Jupitera od Zeme vzďaluje, čo bude mať v budúcnosti za následok, že o približne tisíc rokov už tento roj pozorovať nebudeme. Nuž dúfajme, že tento rok nám počasie jeho pozorovanie dopraje.
Radiant roja sa nachádza v dnes už neexistujúcom súhvezdí Kvadrantu, ktoré bolo v roku 1922 zrušené. Jeho územie dnes tvoria súhvezdia Pastiera, Herkula a Draka, dnes označujeme za miesto jeho radiantu súhvezdie Pastiera. Najbližšou hviezdou k jeho radiantu je hviezda Nekkar. Ako bude radiat počas maxim stúpať na oblohe, zvyšujú sa šance na jasné meteory. Meteorické častice sú pomerne pomalé – stretávajú sa so zemskou atmosférou pri rýchlosti 42,2 kilometrov za sekundu. Materské teleso tohto roja je stále záhadou, keďže je dráha roja nepresná. Do úvahy prichádza buď asteroid 2003 EH1 alebo periodická kométa 96 P/Machholz.




KOMÉTY

S magnitúdou 6,1 sa kométa C/2020 S3 Erasmus nachádza v súhvezdí Strelca.












Časové údaje sú uvádzané v SEČ, v období platnosti letného času v LSEČ. Počítané sú pre približnú polohu stredu Slovenska 48° 40´ S a 19° 00´ V. Vzhľadom na povahu predpovedaných úkazov, pokiaľ nie je uvedené inak, platia so zanedbateľnou odchýlkou na celom území Slovenska.