SLNKO

Augustové Slnko sa nachádza v súhvezdí Raka, 11. augusta sa presunie do Leva. Prvý deň v tomto mesiaci vychádza nad obzor 05:18 h a zapadá o 20:23 h. V polovici mesiaca vyjde o 05:37 h a zapadne o 20:00 h. Posledný augustový deň vyjde nad obzor 06:00 h a zapadne o 19:30 h.
Údaje pre dnešný deň

Viditeľné svetlo Chromosféra Ďalšie oblasti



MESIAC

NOV - 01. august 2019, 05 h 12 min
PRVÁ ŠTVRŤ - 07. august 2019, 19 h 31 min
SPLN - 15. august 2019, 14 h 29 min
TRETIA ŠTVRŤ - 23. august 2019, 16 h 56 min

PERIGEUM - 30. august 2019, 17 h 54 min, 357 176 km
 APOGEUM - 17. august 2019, 12 h 50 min, 406 244 km
Aktuálna fáza

Údaje pre dnešný deň

PLANÉTY
Merkúr - môžeme počas tohto mesiaca vidieť na rannej oblohe tesne pred východom Slnka. Až na záver augusta sa k Slnku priblíži natoľko, že sa pre nás stane nepozorovateľný.

Merkúr sa od Slnka nevzďaľuje viac ako 28˚ (v priemere 20˚). Preto zapadá alebo vychádza maximálne dve hodiny neskôr ako Slnko a obdobie jeho viditeľnosti je obmedzené na dva týždne každé dva mesiace. Napriek tomu nie je ťažké Merkúr uvidieť. V závislosti od jeho vzdialenosti od Zeme kolísa jeho hviezdna veľkosť v rozmedzí od 3 do -2 magnitúdy. Ak je k Zemi najbližšie, jeho uhlový priemer dosahuje 13 sekúnd, ak je najďalej 4,5 sekundy. Na jeho povrchu však neuvidíme žiadne detaily, s výnimkou zmien uhlového priemeru a fáz.

Venuša - sa počas celého augusta nachádza tak blízko pri Slnku, že je pre nás nepozorovateľná.

Venuša je po Mesiaci najjasnejším objektom nočnej oblohy, preto ju nie je ťažké nájsť. Najväčšiu jasnosť dosahuje -4,6 magnitúdy, a preto je viditeľná voľným okom aj na dennej oblohe. Uhlový priemer kolísa medzi 10″-59″, pri elongácii 25″, preto je na jej pozorovanie vhodný aj binokulár. Keďže sa jedná o vnútornú planétu, môžeme na nej pozorovať fázy podobne ako v prípade planéty Merkúr, a to už pri 15x zväčšení. Na zníženie veľmi rušivého svetla alebo na zvýraznenie niektorých škvrnitých útvarov je vhodné použiť farebné filtre - na zníženie svetla sivý filter, modrý a zelený filter vyzdvihnú detaily oblačnosti.

Mars - je na tom podobne ako Venuša - pre svoju blízkosť pri Slnku je pre nás tento mesiac takisto nepozorovateľný.

Mars sa pohybuje po veľmi výstrednej dráhe, a to od 207 do 249 mil km. Pokiaľ sa v dobe opozície nachádza v perihéliu (perihéliová opozícia), jeho kotúčik dosahuje uhlový priemer 25 sekúnd (polovica uhlovej veľkosti Jupitera). Takéto podmienky sa opakujú v cykloch dlhých 15 až 17 rokov, takže veľmi pekne bude Mars viditeľný v roku 2018 a 2020, kedy sa k nám priblíži na vzdialenosť 0,39 AU (57,6 mil km). V prípade, že sa Mars nachádza v aféliovej opozícii, zmenší sa jeho priemer na 14 uhlových sekúnd. Najlepšiu viditeľnosť môžeme mať cca 40 dní pred a po opozíciou. Vďaka jeho oranžovému nádychu si ho nemôžeme popliesť so žiadnou inou planétou. Dôvodom tohto farebného odtieňa je prach tvorený zmesou minerálov bohatých na železo. V ďalekohľade s priemerom aspoň 7 cm môžeme vidieť Marsove polárne čiapočky, ktoré vyzerajú ako svetlé škvrny pri severnom a južnom póle. Väčšinou však býva pozorovateľná len jedna z nich, druhá sa nachádza za okrajom planéty. Ich veľkosť sa mení v závislosti na Marsovom ročnom období. Viditeľné sú aj rôzne albedové útvary. Všimnúť si taktiež môžeme aj nesymetrický vzhľad Marsovho kotúčika – v dobe niekoľko mesiacov pred alebo po opozíciu (v kvadratúre), máme totiž výhľad na Slnkom neosvetlenú stranu. Skúsenému oku neujdú ani atmosférické javy, predovšetkým vysoká a nízka oblačnosť v podobe svetlých škvŕn či lemov na okraji kotúčika. Našimi ďalekohľadmi však neuvidíme Marsove mesiace, Phobos a Deimos. Keďže je Mars 200-tisíckrát jasnejší než Phobos a 600-tisíckrát jasnejší než Deimos.

Jupiter - vychádza v popoludňajších hodinách, takže je pozorovateľný hneď ako Slnko zapadne. Nad obzorom zotrváva do 01:10 h na začiatku mesiaca a na konci augusta do 23:15 h. Nájdeme ho v súhvezdí Hadonosa.

Jupiter nám ponúka veľké množstvo pozorovacích možností - od jeho farebného povrchu až po svoje štyri veľké Galileove mesiace. V 5cm ďalekohľade s 25x zväčšením sa dajú rozoznať pásy oblačnosti na jeho povrchu. Jupiter má uhlový priemer 31″-48″, čo znamená, že pri 10x zväčšení môžeme rozoznať disk planéty. Keďže rotačná doba tejto planéty je len 10 hodín, vieme pozorovať aj jeho sploštenie. Na jeho rôznorodom povrchu môžeme pozorovať systém oblačnosti, tmavé svetlé pásy rovnobežné s rovníkom (tmavšie sú pásy a svetlejšie zóny). V jeho atmosfére sú stabilné aj dočasné útvary, najmä jeho oblačnosť je veľmi premenlivá. Dobrým príkladom je Veľká červená škvrna, ktorá niekedy splýva s oblačnosťou a inokedy je taká tmavá, že ju ľahko rozpoznáme aj v malých ďalekohľadoch. Štyri Jupiterove mesiace - Io, Europa, Ganymedes a Callisto sú také veľké, že keby sa nestrácali vo svetle Jupitera, boli by viditeľné aj voľným okom. Už malým ďalekohľadom sa dá pozorovať zoradenie týchto mesiacov do jednej roviny. Veľkým zážitkom je aj popozorovanie prechodov mesiacov popred disk planéty.

Saturn - aj Saturn nám tento mesiac prináša dobré pozorovacie možnosti. Jeho sídlom zostáva súhvezdie Strelca a vidieť ho môžeme taktiež po západe Slnka. Pozorovateľný je do 03:20 h na začiatku augusta, záverom mesiaca zapadne o dve hodiny skôr.

Saturn sa každý rok na hviezdnej oblohe posunie o 18° smerom na východ. Najlepšie je pozorovateľný v jarných a letných mesiacoch. Od konjunkcie do opozície jeho hviezdna veľkosť kolísa v rozmedzí od 1 do 0 magnitúdy a uhlový priemer jeho kotúčika od 14,5 do 20 uhlových sekúnd. Ak sa pozrieme na Saturn ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 5cm, všimneme si jeho prstenec už pri 20 násobnom zväčšení. Zhruba uprostred môžeme zahliadnuť tmavší prédel, ktorý ho rozdeľuje na vonkajšiu A a vnútornú, o niečo svetlejšiu časť B. Jedná sa o Cassiniho delenie, ktoré je ľahko pozorovatelné v ďalekohľade s priemerom objektívu aspoň 10cm (jeho uhlový priemer však neprevyšuje jednu oblúkovú sekundu). Saturnova rotačná os je voči rovine ekliptiky sklonená pod uhlom 27°. vďaka tomu môžeme pozorovať ako sa mení roztvorenie prsteňa. Naposledy sme ho z boku videli v roku 2009, takže teraz sa bude ďalších 7 rokov roztvárať a opäť sa uzavrie v roku 2025. Ak prechádza rovina Saturnovho prsteňa Zemou alebo Slnkom, potom v malých ďalekohľadoch zmizne z dohľadu. V atmosfére planéty môžeme zahliadnuť podobné javy ako pri Jupiteri. Nie sú však nijak nápadné. Aj v tých najväčších ďalekohľadoch sú viditeľné len tmavé pásy. Zreteľný je len tieň, ktorý vrhá prsteň na planétu. Niekoľko mesiacov pred opozíciou a po nej je nápadný taktiež tieň, ktorý vrhá planéta na samotný prsteň. Saturnov najjasnejší mesiac Titan vyzerá ako žiariaci bod ôsmej veľkosti, ktorý Saturn obehne raz za 16 dní. Najviac sa od Saturnu vzdiali až na 5-násobok priemeru prsteňa. V menších ďalekohľadoch uvidíme aj mesiac Rhea (jasnosť 10,5 mag). Šancu zahliadnuť máme aj mesiac Iapetus. Aj v prípade Saturnu môžeme pozorovať zákryty zatmenia a prechody mesiacov cez kotúč planéty. S ohľadom na sklon rotačnej osi voči rovine obehu, sú ale tieto úkazy pozorovateľné len v dobe, keď miznú Saturnove prstence.

Urán - môžeme pozorovať v druhej polovici noci. Nájdeme ho v súhvezdí Barana, spočiatku od 23:20 h, na konci augusta vyjde nad obzor už o 21:20 h.

Urán je od Zeme príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Urán je na hranici pozorovateľnosti voľným okom. V malom prístroji má tvar kruhového kotúčika so zelenkastým odtieňom s priemerom cca 4 uhlové sekundy. Jeho odtieň je zapríčinený amoniakovým ľadom, metánom a etánom, ktorý silne pohlcujú červené svetlo a vytvárajú charakteristický modrozelený odtieň. Ďalekohľadmi nezazrieme ani jeho mesiace Titan a Oberon, pretože dosahujú hviezdnu veľkosť okolo 15 magnitúd. Viditeľné sú až v ďalekohľadoch s priemerom objektívu väčším ako 20 cm.

Neptún - Podobne Neptún môžeme pomocou ďalekohľadu pozorovať takmer po celú noc. Od 21:50 h na začiatku augusta a od 19:50 h na jeho konci. Nájdeme ho v súhvezdí Vodnára.

Neptún je od Zeme taktiež príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Zazrieť ho môžeme pomocou triédra. Neptún dosahuje polovicu uhlového priemeru Uránu a typický je preňho modrý odtieň. Až do roku 2022 sa bude nachádzať v súhvezdí Vodnára. Jasnosť Neptúna sa pohybuje okolo 7,8 magnitúdy, jeho najväčší mesiac Triton dosahuje hviezdnu veľkosť 13,5 magnitúd.



Pohyb terestrických planét v tomto období

ZAUJÍMAVÉ ÚKAZY
10. august, 01:05 h Merkúr v najväčšej západnej elongácii (19°)
10. august, 02:26 h Jupiter 1,7° južne od Mesiaca
14. august, 07:07 h Venuša v hornej konjunkcii so Slnkom
21. august, 19:25 h Urán 5,2° od Mesiaca

METEORY

K augustovým teplým nociam nepochybne patria aj dva meteorické roje. Jedná sa o Kappa Cygnidy a známe Perzeidy.
Kappa Cygnidy sú aktívne od 3. do 25. augusta. Maximum pripadá na noc z 17. na 18. augusta. Tento roj sa pozoroval už od 19. storočia, kedy upútal svojou modrobielou farbou. Jedná sa o menší meteorický roj s hodinovou frekvenciou len 3 meteory. Svoj názov nesú vďaka radiantu odkiaľ zdanlivo vyletúvajú. Ide o hviezdu Kappa Cygni v súhvezdí Labute. Kappa Cygnidy vznikli rozpadom asteroidu 2008ED69.
Asteroid 2008ED69, vznikol ako potomok kométy Jupiterovej rodiny niekedy v období 6000 - 4000 p.n.l. Väčšina úlomkov prechádza v blízkosti dráhy Venuše, avšak jeho šírka zasahuje až do obežne dráhy Zeme. Meteory tohto roja sú pomerne pomalé, ich rýchlosť pri vstupe do atmosféry Zeme dosahuje 25 km/s. Zaujímavosťou tohto roja je, že občas v ňom nájdeme aj krásny jasný bolid.
A najznámejšie Perzeidy sú výnimočné oveľa vyšším počtom. Jedná sa o 60 - 110 meteorov za hodinu. Svoju aktivitu začínajú 17. júla a aktívne sú do 24. augusta. Maximom pripadá na noc z 12. na 13. augusta. Počas maxima Perzeíd bude Mesiac vo fáze blízko novu, vôbec nebude narúšať pozorovanie.
Roj Perzeíd je tvorený pozostatkami postupne sa rozpadajúcej kométy 109P/Swift-Tuttle objavenej v roku 1862. Radiant zdroja sa nachádza v súhvezdí Perzea, ktoré je v tomto období pozorovateľné v našej zemepisnej šírke počas celej noci na severovýchodnom obzore, s postupom noci vychádza stále vyššie a vyššie nad východný obzor. Rýchlosť Perzeíd je pred vstupom do atmosféry Zeme až 59 km/s, vďaka čomu sú meteory jasné a často za sebou zanechávajú výraznejšiu žiariacu stopu.









KOMÉTY

Z kometárnej ponuky na oblohe je pozorovacím kandidátom, hoc so slabou magnitúdou, kométa C/2018 N2 ASASSN (12,5mag, Baran).
















Časové údaje sú uvádzané v SEČ, v období platnosti letného času v LSEČ. Počítané sú pre približnú polohu stredu Slovenska 48° 40´ S a 19° 00´ V. Vzhľadom na povahu predpovedaných úkazov, pokiaľ nie je uvedené inak, platia so zanedbateľnou odchýlkou na celom území Slovenska.