SLNKO

Januárové Slnko sa nachádza v súhvezdí Strelca, 20. januára sa presunie do Kozorožca. Prvý deň v tomto mesiaci vychádza nad obzor 07:37 h a zapadá o 16:00 h. V polovici mesiaca vyjde o 07:32 h a zapadne o 16:15 h. Posledný januárový deň vyjde nad obzor 07:16 h a zapadne o 16:40 h.
Údaje pre dnešný deň

Viditeľné svetlo Chromosféra Ďalšie oblasti



MESIAC

NOV - 06. január 2018, 02 h 28 min
PRVÁ ŠTVRŤ - 14. január 2018, 07 h 46 min
SPLN - 21. január 2018, 06 h 16 min
TRETIA ŠTVRŤ - 27. január 2018, 22 h 10 min

PERIGEUM - 21. január 2018, 21 h 00 min, 357 342 km
 APOGEUM - 09. január 2018, 05 h 29 min, 406 117 km
Aktuálna fáza

Údaje pre dnešný deň

PLANÉTY
Merkúr - je najlepšie pozorovateľný na začiatku mesiaca pred východom Slnka nízko nad východným obzorom. Zo súhvezdia Hadonosa sa 3. januára presunie do Strelca. Každým dňom sa približuje k Slnku, čím sa pre nás po zvyšok januárových dní stáva nepozorovateľný.

Merkúr sa od Slnka nevzďaľuje viac ako 28˚ (v priemere 20˚). Preto zapadá alebo vychádza maximálne dve hodiny neskôr ako Slnko a obdobie jeho viditeľnosti je obmedzené na dva týždne každé dva mesiace. Napriek tomu nie je ťažké Merkúr uvidieť. V závislosti od jeho vzdialenosti od Zeme kolísa jeho hviezdna veľkosť v rozmedzí od 3 do -2 magnitúdy. Ak je k Zemi najbližšie, jeho uhlový priemer dosahuje 13 sekúnd, ak je najďalej 4,5 sekundy. Na jeho povrchu však neuvidíme žiadne detaily, s výnimkou zmien uhlového priemeru a fáz.

Venuša - Venušu môžeme počas celého januára vidieť ako Zorničku na rannej oblohe pred východom Slnka v súhvezdí Váhy, 10. januára sa presunie nad klepeto Škorpióna a od 15. ju nájdeme v súhvezdí Hadonosa.

Venuša je po Mesiaci najjasnejším objektom nočnej oblohy, preto ju nie je ťažké nájsť. Najväčšiu jasnosť dosahuje -4,6 magnitúdy, a preto je viditeľná voľným okom aj na dennej oblohe. Uhlový priemer kolísa medzi 10″-59″, pri elongácii 25″, preto je na jej pozorovanie vhodný aj binokulár. Keďže sa jedná o vnútornú planétu, môžeme na nej pozorovať fázy podobne ako v prípade planéty Merkúr, a to už pri 15x zväčšení. Na zníženie veľmi rušivého svetla alebo na zvýraznenie niektorých škvrnitých útvarov je vhodné použiť farebné filtre - na zníženie svetla sivý filter, modrý a zelený filter vyzdvihnú detaily oblačnosti.

Mars - vychádza v dopoludňajších hodinách, takže ho môžeme vidieť na oblohe ihneď po západe Slnka. Nájdeme ho v súhvezdí Rýb, a to počas celého mesiaca.

Mars sa pohybuje po veľmi výstrednej dráhe, a to od 207 do 249 mil km. Pokiaľ sa v dobe opozície nachádza v perihéliu (perihéliová opozícia), jeho kotúčik dosahuje uhlový priemer 25 sekúnd (polovica uhlovej veľkosti Jupitera). Takéto podmienky sa opakujú v cykloch dlhých 15 až 17 rokov, takže veľmi pekne bude Mars viditeľný v roku 2018 a 2020, kedy sa k nám priblíži na vzdialenosť 0,39 AU (57,6 mil km). V prípade, že sa Mars nachádza v aféliovej opozícii, zmenší sa jeho priemer na 14 uhlových sekúnd. Najlepšiu viditeľnosť môžeme mať cca 40 dní pred a po opozíciou. Vďaka jeho oranžovému nádychu si ho nemôžeme popliesť so žiadnou inou planétou. Dôvodom tohto farebného odtieňa je prach tvorený zmesou minerálov bohatých na železo. V ďalekohľade s priemerom aspoň 7 cm môžeme vidieť Marsove polárne čiapočky, ktoré vyzerajú ako svetlé škvrny pri severnom a južnom póle. Väčšinou však býva pozorovateľná len jedna z nich, druhá sa nachádza za okrajom planéty. Ich veľkosť sa mení v závislosti na Marsovom ročnom období. Viditeľné sú aj rôzne albedové útvary. Všimnúť si taktiež môžeme aj nesymetrický vzhľad Marsovho kotúčika – v dobe niekoľko mesiacov pred alebo po opozíciu (v kvadratúre), máme totiž výhľad na Slnkom neosvetlenú stranu. Skúsenému oku neujdú ani atmosférické javy, predovšetkým vysoká a nízka oblačnosť v podobe svetlých škvŕn či lemov na okraji kotúčika. Našimi ďalekohľadmi však neuvidíme Marsove mesiace, Phobos a Deimos. Keďže je Mars 200-tisíckrát jasnejší než Phobos a 600-tisíckrát jasnejší než Deimos.

Jupiter - môžeme vidieť na rannej oblohe pred východom Slnka. Každým dňom vychádza o čosi skôr, takže čas na jeho pozorovanie sa nám predlžuje. Nájdeme ho v súhvezdí Hadonosa.

Jupiter nám ponúka veľké množstvo pozorovacích možností - od jeho farebného povrchu až po svoje štyri veľké Galileove mesiace. V 5cm ďalekohľade s 25x zväčšením sa dajú rozoznať pásy oblačnosti na jeho povrchu. Jupiter má uhlový priemer 31″-48″, čo znamená, že pri 10x zväčšení môžeme rozoznať disk planéty. Keďže rotačná doba tejto planéty je len 10 hodín, vieme pozorovať aj jeho sploštenie. Na jeho rôznorodom povrchu môžeme pozorovať systém oblačnosti, tmavé svetlé pásy rovnobežné s rovníkom (tmavšie sú pásy a svetlejšie zóny). V jeho atmosfére sú stabilné aj dočasné útvary, najmä jeho oblačnosť je veľmi premenlivá. Dobrým príkladom je Veľká červená škvrna, ktorá niekedy splýva s oblačnosťou a inokedy je taká tmavá, že ju ľahko rozpoznáme aj v malých ďalekohľadoch. Štyri Jupiterove mesiace - Io, Europa, Ganymedes a Callisto sú také veľké, že keby sa nestrácali vo svetle Jupitera, boli by viditeľné aj voľným okom. Už malým ďalekohľadom sa dá pozorovať zoradenie týchto mesiacov do jednej roviny. Veľkým zážitkom je aj popozorovanie prechodov mesiacov popred disk planéty.

Saturn - s magnitúdou 0,5 nájdeme v súhvezdí Strelca. Väčšinu času sa Saturn nad obzorom nachádza počas dňa, takže január na jeho pozorovanie nie je najvhodnejší.

Saturn sa každý rok na hviezdnej oblohe posunie o 18° smerom na východ. Najlepšie je pozorovateľný v jarných a letných mesiacoch. Od konjunkcie do opozície jeho hviezdna veľkosť kolísa v rozmedzí od 1 do 0 magnitúdy a uhlový priemer jeho kotúčika od 14,5 do 20 uhlových sekúnd. Ak sa pozrieme na Saturn ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 5cm, všimneme si jeho prstenec už pri 20 násobnom zväčšení. Zhruba uprostred môžeme zahliadnuť tmavší prédel, ktorý ho rozdeľuje na vonkajšiu A a vnútornú, o niečo svetlejšiu časť B. Jedná sa o Cassiniho delenie, ktoré je ľahko pozorovatelné v ďalekohľade s priemerom objektívu aspoň 10cm (jeho uhlový priemer však neprevyšuje jednu oblúkovú sekundu). Saturnova rotačná os je voči rovine ekliptiky sklonená pod uhlom 27°. vďaka tomu môžeme pozorovať ako sa mení roztvorenie prsteňa. Naposledy sme ho z boku videli v roku 2009, takže teraz sa bude ďalších 7 rokov roztvárať a opäť sa uzavrie v roku 2025. Ak prechádza rovina Saturnovho prsteňa Zemou alebo Slnkom, potom v malých ďalekohľadoch zmizne z dohľadu. V atmosfére planéty môžeme zahliadnuť podobné javy ako pri Jupiteri. Nie sú však nijak nápadné. Aj v tých najväčších ďalekohľadoch sú viditeľné len tmavé pásy. Zreteľný je len tieň, ktorý vrhá prsteň na planétu. Niekoľko mesiacov pred opozíciou a po nej je nápadný taktiež tieň, ktorý vrhá planéta na samotný prsteň. Saturnov najjasnejší mesiac Titan vyzerá ako žiariaci bod ôsmej veľkosti, ktorý Saturn obehne raz za 16 dní. Najviac sa od Saturnu vzdiali až na 5-násobok priemeru prsteňa. V menších ďalekohľadoch uvidíme aj mesiac Rhea (jasnosť 10,5 mag). Šancu zahliadnuť máme aj mesiac Iapetus. Aj v prípade Saturnu môžeme pozorovať zákryty zatmenia a prechody mesiacov cez kotúč planéty. S ohľadom na sklon rotačnej osi voči rovine obehu, sú ale tieto úkazy pozorovateľné len v dobe, keď miznú Saturnove prstence.

Urán - nájdeme v súhvezdí Rýb s magnitúdou 5,8. Pozorovateľný je po západe Slnka až do polnočných hodín - počas prvých nocí do 01:40 h, na záver januára do 23:40 h.

Urán je od Zeme príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Urán je na hranici pozorovateľnosti voľným okom. V malom prístroji má tvar kruhového kotúčika so zelenkastým odtieňom s priemerom cca 4 uhlové sekundy. Jeho odtieň je zapríčinený amoniakovým ľadom, metánom a etánom, ktorý silne pohlcujú červené svetlo a vytvárajú charakteristický modrozelený odtieň. Ďalekohľadmi nezazrieme ani jeho mesiace Titan a Oberon, pretože dosahujú hviezdnu veľkosť okolo 15 magnitúd. Viditeľné sú až v ďalekohľadoch s priemerom objektívu väčším ako 20 cm.

Neptún - s magnitúdou 7,9 nájdeme vo Vodnárovi. S pomocou ďalekohľadu ho môžeme vidieť po západe Slnka do 21:30 h a na konci mesiaca do 19:40 h.

Neptún je od Zeme taktiež príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Zazrieť ho môžeme pomocou triédra. Neptún dosahuje polovicu uhlového priemeru Uránu a typický je preňho modrý odtieň. Až do roku 2022 sa bude nachádzať v súhvezdí Vodnára. Jasnosť Neptúna sa pohybuje okolo 7,8 magnitúdy, jeho najväčší mesiac Triton dosahuje hviezdnu veľkosť 13,5 magnitúd.



Pohyb terestrických planét v tomto období

ZAUJÍMAVÉ ÚKAZY
02. január, 06:41 h Saturn v konjunkcii so Slnkom
03. január, 05:19 h Zem v perihéliu - 147 096 748 km
03. január, 08:56 h Jupiter 2,3˚ južne od Mesiaca
05. január, 21:55 h Venuša v najväčšej západnej elongácii (46,9˚)
13. január, 02:29 h Mars 5,5˚ severne od Mesiaca
22. január, 13:18 h Venuša 2,4˚ severne od Jupitera
30. január, 03:26 h Merkúr v hornej konjunkcii so Slnkom
31. január, 00:16 h Jupiter 2,3˚ južne od Mesiaca

METEORY

Aktivita januárových Kvadrantidov začala až 28. decembra a potrvá do 12. januára. Kvadrantidy patria medzi bohatšie roje, medzi ktorými vynikajú svojou frekvenciou 80 meteorov za hodinu v čase maxima, ktoré rok pripadá na neskoré večerné hodiny 3. januára. Existujú však aj sľubnejšie predpoklady, že frekvencia meteorov by mohla dosiahnuť aj viac než 100 – 120 meteorov za hodinu. V roku 2013 bolo napočítaných v čase maxima vyše 130 meteorov za hodinu, v roku 2014 až cez 300 meteorov. Z dôvodu nepravidelného rozloženia prúdu roja môže hodinová zenitová frekvencia kolísať medzi 60 a 200 meteorov.
Obyčajne maximum tohto roja trvá len niekoľko hodín. Avšak obdobie maxima bude narúšať Mesiac, ktorý v tom čase bude dva dni po splne. Radiant roja sa nachádza v súhvezdí Pastier. Meteorické častice sú pomerne pomalé – stretávajú sa so zemskou atmosférou pri rýchlosti 42 kilometrov za sekundu.
Materské teleso tohto roja je stále záhadou. Spočiatku sa uvažovalo, že ide o kométu s názvom 96P Machholz. Tá sa má k Slnku vrátiť v roku 2012 (obežná doba tejto kométy je 5,2 rokov). Avšak v roku 2003 prišiel Peter Jenniskens (NASA Ames Research Center) s hypotézou, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o fragment už 500 rokov neexistujúcej kométy. Ten bol objavený v tom istom roku a považovaná za asteroid s označením C/2003 EH1. Dráha tohto telesa sa pretína so Zemou v takmer 90º uhle, čo je príčinou krátkej aktivity tohto roja. Navyše sa vplyvom gravitácie Jupitera prúd roja kométy od Zeme vzďaľuje a za 1000 rokov už Kvadrantidy nebudeme môcť pozorovať vôbec.








KOMÉTY

Z kometárnej ponuky na oblohe je sľubným pozorovacím kandidátom kométa 46P Wirtanen (Rys) s magnitúdou 5, či kométa 64P Swift-Gehrels (Baran) s magnitúdou 9.










Časové údaje sú uvádzané v SEČ, v období platnosti letného času v LSEČ. Počítané sú pre približnú polohu stredu Slovenska 48° 40´ S a 19° 00´ V. Vzhľadom na povahu predpovedaných úkazov, pokiaľ nie je uvedené inak, platia so zanedbateľnou odchýlkou na celom území Slovenska.