SLNKO

Decembrové Slnko sa nachádza v súhvezdí Hadonosa, odkiaľ sa presunie do Strelca. Prvého decembra vychádza nad obzor 07:15 h a zapadá 15:50 h. V polovici mesiaca vyjde o čosi neskôr – 07:30 h a zapadne o 15:45 h. 30. decembra Slnko vychádza 07:40 h a zapadá o 16:00 h. 21. decembra 17:28 SEČ nastáva zimný slnovrat naznačujúci začiatok astronomickej zimy. Severný pól je od Slnka odvrátený, zatiaľ čo južný pól je naklonený k Slnku – z tohto dôvodu je na južnej pologuli leto. Keď je teda na severnej pologuli zimný slnovrat, je na južnej pologuli letný slnovrat.
Údaje pre dnešný deň

Viditeľné svetlo Chromosféra Ďalšie oblasti



MESIAC

NOV - 18. december 2017, 07 h 30 min
PRVÁ ŠTVRŤ - 26. december 2017, 10 h 20 min
SPLN - 03. december 2017, 16 h 47 min
TRETIA ŠTVRŤ - 10. december 2017, 08 h 51 min

PERIGEUM - 04. december 2017, 09 h 46 min, 357 492 km
 APOGEUM - 19. december 2017, 02 h 26 min, 406 603 km
Aktuálna fáza

Údaje pre dnešný deň

PLANÉTY
Merkúr - decembrový Merkúr je na začiatku mesiaca krátko pozorovateľný po západe Slnka, a to pár minút nízko nad západným obzorom. V nasledujúcich dňoch sa podmienky na jeho pozorovanie zmenia - zazrieť ho môžeme na skorej rannej oblohe, avšak taktiež len pár minút pred východom Slnka. Nachádza sa v súhvezdí Strelca odkiaľ sa presunie do Hadonosa.

Merkúr sa od Slnka nevzďaľuje viac ako 28˚ (v priemere 20˚). Preto zapadá alebo vychádza maximálne dve hodiny neskôr ako Slnko a obdobie jeho viditeľnosti je obmedzené na dva týždne každé dva mesiace. Napriek tomu nie je ťažké Merkúr uvidieť. V závislosti od jeho vzdialenosti od Zeme kolísa jeho hviezda veľkosť v rozmedzí od 3 do -2 magnitúdy. Ak je k Zemi najbližšie, jeho uhlový priemer dosahuje 13 sekúnd, ak je najďalej 4,5 sekundy. Na jeho povrchu však neuvidíme žiadne detaily. S výnimkou zmien uhlového priemeru a fáz na jeho povrchu nič neuvidíme.

Venuša - s magnitúdou -3,8 hrá naďalej úlohu Zorničky a je neprehliadnuteľnou ozdobou rannej oblohy. Avšak len prvé decembrové dni. Neskôr sa k Slnku priblíži natoľko, že po zvyšok mesiaca sa pre nás stane nepozorovateľnou. Nad obzor vychádza tesne pred východom Slnka, a teda ju nájdeme tesne nad východným obzorom v súhvezdí Váh.

Mars - nám ponúka omnoho lepšie pozorovacie možnosti ako Venuša. Nájdeme ho od tretej rannej hodiny, pričom každé ráno vychádza o čosi skôr. S magnitúdou 1,6 ho sídli aj tento mesiac v Panne.

Mars sa pohybuje po veľmi výstrednej dráhe, a to od 207 do 249 mil km. Pokiaľ sa v dobe opozície nachádza v perihéliu (perihéliová opozícia), jeho kotúčik dosahuje uhlový priemer 25 sekúnd (polovica uhlovej veľkosti Jupitera). Takéto podmienky sa opakujú v cykloch dlhých 15 až 17 rokov, takže veľmi pekne bude Mars viditeľný v roku 2018 a 2020, kedy sa k nám priblíži na vzdialenosť 0,39 AU (57,6 mil km). V prípade, že sa Mars nachádza v aféliovej opozícii, zmenší sa jeho priemer na 14 uhlových sekúnd. Najlepšiu viditeľnosť môžeme mať cca 40 dní pred a po opozíciou. Vďaka jeho oranžovému nádychu si ho nemôžeme popliesť so žiadnou inou planétou. Dôvodom tohto farebného odtieňa je prach tvorený zmesou minerálov bohatých na železo. V ďalekohľade s priemerom aspoň 7 cm môžeme vidieť Marsove polárne čiapočky, ktoré vyzerajú ako svetlé škvrny pri severnom a južnom póle. Väčšinou však býva pozorovateľná len jedna z nich, druhá sa nachádza za okrajom planéty. Ich veľkosť sa mení v závislosti na Marsovom ročnom období. Viditeľné sú aj rôzne albedové útvary. Všimnúť si taktiež môžeme aj nesymetrický vzhľad Marsovho kotúčika – v dobe niekoľko mesiacov pred alebo po opozíciu (v kvadratúre), máme totiž výhľad na Slnkom neosvetlenú stranu. Skúsenému oku neujdú ani atmosférické javy, predovšetkým vysoká a nízka oblačnosť v podobe svetlých škvŕn či lemov na okraji kotúčika. Našimi ďalekohľadmi však neuvidíme Marsove mesiace, Phobos a Deimos. Keďže je Mars 200-tisíckrát jasnejší než Phobos a 600-tisíckrát jasnejší než Deimos.

Jupiter - vychádza nad obzor za planétou Mars. Podobne ako Mars nám prináša aj tento mesiac dobré pozorovacie podmienky, a to v skorých ranných hodinách, približne od štvrtej hodiny. Aj táto planéta vychádza nad obzor každým dňom o čosi skôr, z čoho vyplýva, že najlepší čas na jeho pozorovanie sa nám naskytne práve koncom decembra. S magnitúdou -1,6 ho nájdeme v súhvezdí Váhy.

Jupiter je najväčšia a na detaily najbohatšia planéta Slnečnej sústavy. Ak sa nachádza v opozícii, dosiahne uhlový priemer až 50 sekúnd, naopak v konjunkcii sa „zmenší“ na 30 uhlových sekúnd. Vzhľadom na jeho ročný pohyb okolo Slnka, sa každý rok posunie o 30 uhlových stupňov, teda o jedno zvieratníkové súhvezdie, sa do opozície sa dostane vždy o mesiac neskôr. Jeho jasnosť sa pohybuje okolo -1,6 mag a je natoľko jasným telesom, že býva jasne viditeľný už dva týždne po prechode konjunkcie so Slnkom. V ďalších dňoch ho môžeme vidieť na rannej oblohe, za cca 140 dní sa začne pohybovať retrográdne a o 200 dní od konjunkcie sa opäť ocitne v opozícii. Práve v tejto dobe dosiahne svoju najväčšiu jasnosť -2,8mag a najväčší uhlový priemer 50 sekúnd. Dva mesiace po opozícii prestane smerovať od východu na západ, začne sa pohybovať prográdnym smerom a strácať v žiare Slnka. Prvé čo pozorovateľov v ďalekohľade zaujme budú zaiste jeho štyri najväčšie satelity. Ako „hviezdy“ piatej veľkosti sú viditeľné aj v triédry. Celkovo Jupiter obklopuje niekoľko desiatok mesiačikov, avšak ostatné sú natoľko slabé, že ich bežne dostupnými ďalekohľadmi neuvidíme. Už piaty v poradí, Amalthea, má magnitúdu 14. Počas pozorovania Jupitera s ďalekohľadom s väčším priemerom než 15cm môžeme odhaliť mnoho jemných detailov, oválov, záhybov a zálivov. Najnápadnejšími sú dva rovnobežné pásy s rovníkom – severný a južný rovníkový pás. Jeho odtieň sa však v priebehu roka mení. Práve v ich okolí môžeme zahliadnuť viacero výraznejších detailov. Na jeho južnej pologuli môžeme taktiež naraziť na Veľkú červenú škvrnu. Názov však klame, škvrna nie je nijak nápadna, kedysi zrejme mala červený odtieň. Jedná sa o oblasť vyššieho tlaku. Jej šírka sa mení v rozmedzí od 25 do 40 000 km, jej dĺžka od 12 do 14 000 km. V smere hodinových ručičiek sa otočí raz za 10 dní. Najväčšiu šancu zahliadnuť túto škvrnu máme v dobe, keď prechádza stredom disku tejto planéty (vtedy ma uhlový priemer až 15 sekúnd). Tieto okamihy nám ľahko predpovie väčšina počítačových planetárií alebo webových stránok. Veľká červená škvrna nie je jediným útvarom tohto druhu. Aj keď sú tri z jupiterových družíc väčšie ako náš Mesiac, ich uhlové priemery sú príliš malé na to, aby sme pri nich zaznamenali akékoľvek detaily (menej než dve uhlové sekundy). Zaujímavosťou je, že obežné dráhy všetkých štyroch jupitérových mesiacov su voči rovine rovníku planéty sklonené pod malým uhlom a takisto to platí pre sklon roviny Jupiterovho rovníku voči rovine obehu planéty aj roviny Jupiterovho obehu voči rovine ekliptiky. Práve vďaka vhodnej kombinácií týchto troch faktorov je možné zo Zeme pozorovať a tieňohry, ktoré zazrieme aj stredne veľkými ďalekohľadmi. Snáď najjednoduchšie je zachytiť tiene, ktoré satelity vrhajú na atmosféru planéty. V niektorých prípadoch sú pozorovateľné vzájomne zákryty a zatmenia. K týmto udalostiam ale dochádza len vtedy, keď rovina dráhy mesiacov prechádza rovinou ekliptiky. Na snímkach z kozmických sond síce vidíme Jupter v mnohých farbách, tie však v našich ďalekohľadoch neuvidíme. Náš obraz bude omnoho bledší. Svetlejšie oblasti sú vyššie položené vzostupné prúdy, naopak tmavšie nižšie položené zostupné prúdy. Všimnúť si môžeme taktiež to, že Jupiter je vďaka rýchlej rotácií sploštený.

Saturn - je opačný prípad ako predchádzajúce planéty - ten môžeme pozorovať až po západe Slnka, a to najlepšie počas prvých decembrových večerov. Keďže sa k Slnku neustále približuje, na konci mesiaca zapadá už o tretej hodine popoludní, a tým sa stane pre nás nepozorovateľný. S magnitúdou 0,5 ho nájdeme v súhvezdí Strelca.

Saturn sa každý rok na hviezdnej oblohe posunie o 18° smerom na východ. Najlepšie je pozorovateľný v jarných a letných mesiacoch. Od konjunkcie do opozície jeho hviezdna veľkosť kolísa v rozmedzí od 1 do 0 magnitúdy a uhlový priemer jeho kotúčika od 14,5 do 20 uhlových sekúnd. Ak sa pozrieme na Saturn ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 5cm, všimneme si jeho prstenec už pri 20 násobnom zväčšení. Zhruba uprostred môžeme zahliadnuť tmavší prédel, ktorý ho rozdeľuje na vonkajšiu A a vnútornú, o niečo svetlejšiu časť B. Jedná sa o Cassiniho delenie, ktoré je ľahko pozorovatelné v ďalekohľade s priemerom objektívu aspoň 10cm (jeho uhlový priemer však neprevyšuje jednu oblúkovú sekundu). Saturnova rotačná os je voči rovine ekliptiky sklonená pod uhlom 27°. vďaka tomu môžeme pozorovať ako sa mení roztvorenie prsteňa. Naposledy sme ho z boku videli v roku 2009, takže teraz sa bude ďalších 7 rokov roztvárať a opäť sa uzavrie v roku 2025. Ak prechádza rovina Saturnovho prsteňa Zemou alebo Slnkom, potom v malých ďalekohľadoch zmizne z dohľadu. V atmosfére planéty môžeme zahliadnuť podobné javy ako pri Jupiteri. Nie sú však nijak nápadné. Aj v tých najväčších ďalekohľadoch sú viditeľné len tmavé pásy. Zreteľný je len tieň, ktorý vrhá prsteň na planétu. Niekoľko mesiacov pred opozíciou a po nej je nápadný taktiež tieň, ktorý vrhá planéta na samotný prsteň. Saturnov najjasnejší mesiac Titan vyzerá ako žiariaci bod ôsmej veľkosti, ktorý Saturn obehne raz za 16 dní. Najviac sa od Saturnu vzdiali až na 5-násobok priemeru prsteňa. V menších ďalekohľadoch uvidíme aj mesiac Rhea (jasnosť 10,5 mag). Šancu zahliadnuť máme aj mesiac Iapetus. Aj v prípade Saturnu môžeme pozorovať zákryty zatmenia a prechody mesiacov cez kotúč planéty. S ohľadom na sklon rotačnej osi voči rovine obehu, sú ale tieto úkazy pozorovateľné len v dobe, keď miznú Saturnove prstence.

Urán - nájdeme v Rybách s magnitúdou 5,7. Pozorovateľný je počas prvej polovice noci – spočiatku do tretej hodiny v noci, na konci decembra ho uvidíme nad obzorom do pol druhej hodiny.

Urán je od Zeme príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Urán je na hranici pozorovateľnosti voľným okom. V malom prístroji má tvar kruhového kotúčika so zelenkastým odtieňom s priemerom cca 4 uhlové sekundy. Jeho odtieň je zapríčinený amoniakovým ľadom, metánom a etánom, ktorý silne pohlcujú červené svetlo a vytvárajú charakteristický modrozelený odtieň. Ďalekohľadmi nezazrieme ani jeho mesiace Titan a Oberon, pretože dosahujú hviezdnu veľkosť okolo 15 magnitúd. Viditeľné sú až v ďalekohľadoch s priemerom objektívu väčším ako 20 cm.

Neptún - môžeme pozorovať počas prvej polovice noci, a to v súhvezdí Vodnára s magnitúdou 7,9. Spočiatku dp 01: 20h, na konci mesiaca sa nám pozorovací čas skráti do 23:20 h.

Neptún je od Zeme taktiež príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Zazrieť ho môžeme pomocou triédra. Neptún dosahuje polovicu uhlového priemeru Uránu a typický je preňho modrý odtieň. Až do roku 2022 sa bude nachádzať v súhvezdí Vodnára. Jasnosť Neptúna sa pohybuje okolo 7,8 magnitúdy, jeho najväčší mesiac Triton dosahuje hviezdnu veľkosť 13,5 magnitúd.



Pohyb terestrických planét v tomto období

ZAUJÍMAVÉ ÚKAZY
03. december, 08:44 h Merkúr v zastávke
13. december, 02:40 h Merkúr v dolnej konjunkcii so Slnkom
13. december, 17:28 h Mars 4˚ južne od Mesiaca
15. december, 17:04 h Mesiac 2˚ severne od Venuše
17. december, 18:54 h Venuša 4˚ južne od Mesiaca
21. december, 17:28 h Zem v zimnom slnovrate
25. december, 18:48 h Venuša 1º južne od Saturnu
27. december, 19:02 h Urán 5º severne od Mesiaca

METEORY

Geminidy sú po augustových Perzeidách azda druhým najznámejším a najobľúbenejším meteorickým rojom. Sú aktívne od 4. do 17. decembra s maximom v noci z 13. na 14. decembra. Geminidy sú bohatým rojom s predpokladanou hodinovou frekvenciou údávajúcou počet 120 pestrofarebných jasných meteorov. Tieto meteory sú čiastočkami, ktoré za sebou zanecháva asteroid s názvom 3200 Phaeton. Tohto roku ich pozorovanie nebude rušené jasom Mesiaca.
Druhým – menším rojom sú Ursidy. Frekvenciou však zaostávajú za predošlými Geminidami. Ich hodinová frekvencia sa pohybuje medzi číslami 5 – 10. V tomto prípade sa jedná o kúsočky prachu z kométy Tuttle, objavenej v roku 1790. Tento roj je každoročne aktívny od 17. do 25. decembra s maximom pripadajúcim na noc z 21. na 22. decembra. Počas tejto noci sa počet meteorov za hodiny zvýši na 50. Materským súhvezdím tohto roja je Malá medvedica.








KOMÉTY

Z kometárnej ponuky na oblohe je sľubným pozorovacím kandidátom kométa C/2017 O1 (ASSASN) s magnitúdou 8,5, či kométa C/2017 T1 (Heinze) s magnitúdou 9.









Časové údaje sú uvádzané v SEČ, v období platnosti letného času v LSEČ. Počítané sú pre približnú polohu stredu Slovenska 48° 40´ S a 19° 00´ V. Vzhľadom na povahu predpovedaných úkazov, pokiaľ nie je uvedené inak, platia so zanedbateľnou odchýlkou na celom území Slovenska.